±Ê¨¢±è±ð? ako syn migrantov a dlhodob¨¦ magist¨¦rium prijatia
Andrea Tornielli
Pápe? Franti?ek, syn migrantov, vo svojom rozsiahlom príhovore v Marseille, ktorým ukon?il stretnutie ?Rencontres Méditerranéennes¡°, pripomenul, ?e fenomén migrácie nie je v posledných rokoch novinkou a nie je ani prvým pápe?om, ktorý sa ním zaoberá. Je to u? najmenej sedemdesiat rokov od kedy cirkev upozor¨¾uje na rastúcu naliehavos? tejto situácie.
Písal sa rok 1952 a sedem rokov po skon?ení druhej svetovej vojny Európa stále pre?ívala drámu vysídlencov. Pápe? Pius XII. v apo?tolskej kon?titúcii Exsul Familia napísal, ?e ?Nazaretská rodina vo vyhnanstve, Je?i?, Mária a Jozef emigrujúci do Egypta [...] sú vzorom, príkladom a oporou v?etkých emigrantov a pútnikov ka?dého veku a z ka?dej krajiny, v?etkých ute?encov akéhoko?vek stavu, ktorí sú pod tlakom prenasledovania alebo núdze nútení opusti? svoju vlas?, svojich drahých príbuzných [...] a odís? do cudzej krajiny¡°.
Vojny, prenasledovanie alebo potreba zlep?i? svoje podmienky sú motiváciou migrácie, ku ktorej sa dnes ?oraz zrete?nej?ie pridávajú problémy spojené so zmenou klímy. V roku 1967 to bol pápe? Pavol VI., ktorý encyklikou Populorum progressio upozornil, ?e národy hladu dramaticky vyzývajú národy bohatstva o pomoc. Vymenoval tri povinnosti pre rozvinutej?ie národy: povinnos? solidarity, sociálnej spravodlivosti a univerzálnej slu?by lásky. Pápe? Montini potom zopakoval ?povinnos? prijatia¡°, na ktorú ?na?e naliehanie nebude nikdy dostato?né¡°.
Okrem týchto dvoch príkladov, ktoré pápe? Franti?ek uviedol, by sa dali uvies? mnohé ?al?ie. Napríklad slová sv. Jána Pavla II., ktorý vo svojom posolstve k Svetovému d¨¾u emigrácie v roku 1996 napísal:
?Prvým spôsobom, ako pomôc? týmto ?u?om, je vypo?u? ich, aby sme poznali ich situáciu a zabezpe?ili im potrebné prostriedky na ?ivobytie bez oh?adu na ich právne postavenie pred ?tátom¡°. A dodal, ?e ?je potrebné by? ostra?itý pred vznikom foriem neorasizmu alebo xenofóbneho správania, ktoré sa sna?ia urobi? z týchto na?ich bratov obetných baránkov vinných za akéko?vek ?a?ké lokálne situácie¡°.
?al?ím príkladom je aj pápe? Benedikt XVI., ktorý vo svojom posolstve z roku 2012 poznamenal:
?Dnes vidíme, ?e mnohé migrácie sú dôsledkom ekonomickej neistoty, nedostatku základných potrieb, prírodných katastrof, vojen a sociálnych nepokojov. Namiesto púte o?ivovanej dôverou, vierou a nádejou sa potom migrácia stáva ?skú?kou¡® pre?itia, kde sa mu?i a ?eny javia skôr ako obete, ne? ako autori a vinníci svojich migra?ných peripetií¡°.
Samozrejme, aj v Marseille, ako to nieko?kokrát zopakoval po?as prvých desiatich rokov svojho pontifikátu, pápe? Franti?ek spomenul ?a?kosti pri prijímaní, ochrane, podpore a integrácii nechcených. Pripomenul spolo?nú zodpovednos? celej Európy a potrebu zaru?i? ?ve?ký po?et legálnych a pravidelných vstupov, udr?ate?ných v?aka spravodlivému prijatiu¡° európskym svetadielom. Zárove¨¾ v?ak zopakoval, ?e hlavným kritériom musí by? v?dy ochrana ?udskej dôstojnosti a nie zachovanie vlastného blahobytu. Preto?e, ako by sme sa mali pou?i? z nedávnej skúsenosti s pandémiou, zachráni? sa mô?eme len spolo?ne, nikdy nie sami.
Preklad: Beáta Dorková
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.