杏MAP导航

V Biblii sa pí?e, ?e krá? Dávid, po ustanovení svojho krá?ovstva, sa rozhodol prenies? archu zmluvy do Jeruzalema. Preto po zvolaní ?udu vstal a vydal sa ju prinies?; cestou potom on sám pred ňou tancoval spolu s ?udom a jasal rados?ou z Pánovej prítomnosti (porov. 2 Sam 6, 1 - 15). Práve na pozadí tejto scény nám evanjelista Luká? hovorí o Máriinej náv?teve u jej sesternice Al?bety: Mária toti? tie? vstane a vydá sa do judejského mesta v hornatom kraji. Ke? Mária vstúpi do Al?betinho domu, die?a v Al?betinom lone sa rados?ou zachveje, preto?e spoznáva príchod Mesiá?a a za?ne sa radova? ako Dávid tancujúci pred archou (porov. Lk 1, 39 - 45).

Mária je teda zobrazená ako skuto?ná archa zmluvy, ktorá uvádza vteleného Pána do sveta. Je to mladá Panna, ktorá ide v ústrety neplodnej starenke a nesúc Je?i?a sa stáva znamením Bo?ej náv?tevy, ktorá premáha ka?dú neplodnos?. Je to Matka, ktorá vystupuje smerom k Judským horám, aby nám povedala, ?e Boh sa vydáva smerom k nám, aby nás vyh?adal svojou láskou, aby sme tak mohli jasa? rados?ou. Je to Boh, ktorý sa vydáva na cestu!

V týchto dvoch ?enách, Márii a Al?bete, sa odha?uje Bo?ie nav?tívenie ?udstva: jedna je mladá a druhá stará, jedna je panna a druhá neplodná, ale obe sú tehotné ?nemo?ným“ spôsobom. Toto je Bo?ie pôsobenie v na?ich ?ivotoch: robí mo?ným aj to, ?o sa zdá nemo?né, vytvára ?ivot aj v neplodnosti.

Bratia a sestry, pýtajme sa s úprimnos?ou srdca: veríme, ?e Boh pôsobí v na?om ?ivote? Veríme, ?e Pán skrytým a ?asto nepredvídate?ným spôsobom koná v dejinách, robí zázraky a pôsobí aj v na?ich spolo?nostiach pozna?ených svetským sekularizmom a ur?itou nábo?enskou ?ahostajnos?ou?

Existuje spôsob, ako rozpozna?, ?i máme túto dôveru v Pána. Aký je to spôsob? Evanjelium hovorí, ?e ?len ?o Al?beta za?ula Máriin pozdrav, die?a v jej lone sa zachvelo“ (v. 41). Toto je znamenie: chvenie. Tí, ktorí veria, tí, ktorí sa modlia, tí, ktorí prijímajú Pána, chvejú sa v Duchu Svätom, cítia, ako sa v nich nie?o hýbe, ?tancujú“ rados?ou. A pri tomto by som sa chcel pozastavi?: chvenie vo viere.

Skúsenos? viery vyvoláva predov?etkým toto chvenie ?ivotom. Chvie? znamená by? ?vnútorne dotknutý“, vnútorne sa chvie?, cíti?, ?e sa nie?o hýbe v na?om srdci. Je to opak plochého, chladného srdca, ubytovaného v pokojnom ?ivote, ktoré sa obrní ?ahostajnos?ou a stane sa nepriepustným, ktoré stvrdne, necitlivé vo?i v?etkému a v?etkým, dokonca aj vo?i tragickému plytvaniu ?udským ?ivotom, ktoré je dnes odmietané v to?kých ?u?och, ktorí emigrujú, ako aj v to?kých nenarodených de?och a v to?kých opustených starých ?u?och. Chladné, ploché srdce ?ahá ?ivot mechanicky, bez vá?ne, bez podnetov, bez tú?by. A z toho v?etkého mô?e ?lovek v na?ej európskej spolo?nosti ochorie?: cynizmus, roz?arovanie, rezignácia, neistota, v?eobecný pocit smútku – v?etko spolu: smútok, ten smútok, ktorý sa skrýva v srdciach. Niekto ich nazval ?smutné vá?ne“: je to ?ivot bez chvenia.

Ten, kto sa narodil pre vieru, spoznáva Pánovu prítomnos?, tak ako die?a v Al?betinom lone. Rozpoznáva jeho pôsobenie v be?ných dňoch a dostáva nové o?i, aby sa mohol pozera? na skuto?nos?; aj uprostred ?a?kostí, problémov a utrpenia vidí ka?dodenné Bo?ie nav?tívenie a cíti sa ním sprevádzaný a podporovaný. Tvárou v tvár tajomstvu osobného ?ivota a výzvam spolo?nosti má ten, kto verí, toto chvenie, vá?eň, sen, ktorý treba pestova?, záujem, ktorý ho poháňa k tomu, aby sa anga?oval on sám osobne. Teraz sa ka?dý z nás mô?e opýta?: Som aj ja takýto? Kto je taký vie, ?e vo v?etkom je Pán prítomný, on nás volá, pozýva, aby sme vydával svedectvo o evanjeliu, aby sme s pokorou, prostredníctvom prijatých darov a chariziem, budovali nový svet.

Skúsenos? viery okrem tohto chvenia ?ivotom vyvoláva aj chvenie pred blí?nym. V tajomstve Nav?tívenia toti? vidíme, ?e Bo?ie nav?tívenie sa neuskuto?ňuje prostredníctvom mimoriadnych nebeských udalostí, ale v jednoduchosti stretnutia. Boh prichádza k prahu rodinného domu, v ne?nom objatí dvoch ?ien, v stretnutí dvoch ?ien v po?ehnanom stave plných ú?asu a nádeje. A v tomto stretnutí je Máriina starostlivos?, Al?betin údiv, rados? zo zdie?ania.

Pamätajme na to v?dy, aj v Cirkvi: Boh je vz?ah a ?asto nás nav?tevuje cez ?udské stretnutia, ke? sa vieme otvori? druhému, ke? je toto chvenie ?ivotom tých, ktorí nás denne obklopujú, a ke? na?e srdcia nezostávajú ?ahostajné a necitlivé vo?i ranám tých, ktorí sú krehkí. Na?e ve?komestá a mnohé európske krajiny, ako napríklad Francúzsko, kde spoluna?ívajú rôzne kultúry a nábo?enstvá, sú v tomto zmysle ve?kou výzvou proti vyhrotenému individualizmu, proti sebectvu a uzavretosti, ktoré plodia samotu a utrpenie. U?me sa od Je?i?a ako by? tu pre tých, ktorí ?ijú ved?a nás, u?me sa od neho, ktorý pred unavenými a vy?erpanými zástupmi cíti súcit a je dojatý (porov. Mk 6, 34), má dychy milosrdenstva pred zraneným telom tých, ktorých stretáva. Ako hovorí jeden z va?ich ve?kých svätcov, Vincent de Paul, ?musíme sa sna?i? obmäk?i? svoje srdcia, urobi? ich citlivými na bolesti a biedu blí?neho a prosi? Boha, aby nám dal pravého ducha milosrdenstva, ktorý je práve jeho vlastným duchom“, a? po uznanie, ?e chudobní sú ?na?imi pánmi a majstrami“ (Correspondance, entretiens, documents, Paris 1920-25, 341; 392-393).

Bratia a sestry, myslím na mnohé ?chvenia“ Francúzska, na históriu bohatú na svätos?, kultúru, umelcov a myslite?ov, ktorí nadchli to?ko generácií. Aj dnes to ná? ?ivot, ?ivot Cirkvi, Francúzska, Európy potrebuje: milos? tohto chvenia, nového otrasu viery, lásky a nádeje. Potrebujeme znovu objavi? vá?eň a nad?enie, znovu objavi? chu? anga?ova? sa v bratstve, znovu sa odvá?i? riskova? lásku v rodinách a vo?i najslab?ím a nájs? v evanjeliu milos?, ktorá premieňa a robí ?ivot krásnym.

H?a?me na Máriu, ktorá sa napriek ?a?kostiam a nepohodlnosti vydala na cestu, a u?í nás, ?e Boh je presne takýto: aj napriek ?a?kostiam, dáva nás do pohybu, núti nás, aby sme sa ?zachveli“, ako sa to stalo Al?bete. A my chceme by? kres?anmi, ktorí sa s modlitbou stretávajú s Bohom a s láskou s na?imi bratmi a sestrami; kres?anmi, ktorí sa chvejú, ktorí vibrujú, ktorí prijímajú oheň Ducha Svätého a potom sa nechávajú oslovova? dne?nými otázkami, výzvami Stredomoria, volaním chudobných, ?svätými utópiami“ bratstva a mieru, ktoré ?akajú na uskuto?nenie.

Bratia a sestry, spolu s vami sa modlím k Panne Márii, Notre Dame de la Garde, aby strá?ila va?e ?ivoty, aby ochraňovala Francúzsko a celú Európu a aby sme sa ?zachveli“ v Duchu Svätom. Chcel by som tak urobi? slovami Paula Claudela: ?Vidím otvorený kostol [...] / Nemám ?o ponúknu? a nemám o ?o ?iada?. / Pri?iel som len, Matka, pozrie? sa na teba. / Pozrie? sa na teba, plaka? ??astím, vedie? toto: / ?e som tvoj syn a ?e ty si tu. [...] By? s tebou, Mária, na tomto mieste, kde si. [...] / Preto?e ty si tu nav?dy, / jednoducho preto, ?e si Mária, / jednoducho preto, ?e existuje?, / Matka Je?i?a Krista, bu? ti ve?ká v?aka!" (?La Vierge à midi“, Poëmes de Guerre 1914-1916, Parí?, 1922).

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Beáta Dorková)