Dom milosrdenstva, miesto prijatia pre ?odvrhnut?ch“ v Ulánbátare
Cecilia Seppia, Martin Jarábek - Vatikán
Práve otec Andrew Tran Le Phuong, riadite? Domu milosrdenstva, ?truktúry, ktorú dnes pápe? v Ulánbátare slávnostne otvoril, privítal Petrovho nástupcu na za?iatku stretnutia, ktoré bolo posledným v rámci pápe?ovej cesty do Mongolska. V jeho slovách, ako aj v slovách nasledujúcich svedectiev, nadobúda tvar, formu, Bo?ie milosrdenstvo, ktorému je tento dom zasvätený, a? do tej miery, ?e zasahuje a pohýna srdcia posluchá?ov silnými obrazmi.
Je to miesto, ktoré funguje aj ako centrum prvej pomoci pre bezdomovcov, vysvet?uje otec Andrew, a kde sú denne prijímaní tí, ktorí ?ijú na okraji spolo?nosti: chudobní, zranite?ní, najmä ?eny a deti, migranti a v?etci tí, ktorých svet odmieta. Je tu dokonca prá?ovňa a toalety, ponúka sa jedlo a ?isté oble?enie, ale predov?etkým je tu v?dy niekto, kto sa mô?e porozpráva?, niekto, kto si sadne a láskavo vypo?uje ka?dého, kto zaklope na dvere.
Miesto povzbudenia a nádeje
?Prvotnou my?lienkou kardinála Giorgia Marenga,“ vysvet?uje riadite? Domu milosrdenstva, ?bolo vytvori? centrum, kde by sa mohli stretnú? v?etky cirkevné in?titúcie pôsobiace v oblasti sociálnej spravodlivosti a pomoci núdznym a ktoré by sa stalo realitou, pre spolo?ný a konkrétny prínos konkrétnej Cirkvi v Mongolsku. Takto sa sna?íme o vzájomné prepojenie so v?etkými, ktorí zdie?ajú hodnoty láskyplného súcitu a spolo?nej sociálnej zodpovednosti v duchu synodality. Opakujúc to, ?o va?a Svätos? povedala pri viacerých príle?itostiach, by sme chceli by? na strane tých, ktorí nemajú právo hovori? alebo ktorí nie sú vypo?utí“.
Je to miesto povzbudenia, kde tí, ktorí stratili v?etko, majú nádej na získanie nového ?ivota, kde sa ?buduje iný svet v duchu jednoty a milosrdenstva“, kde sa rúcajú bariéry prostredníctvom medzinábo?enského a komunitného dobrovo?níctva, kde sa prekra?ujú ?hranice rozdielov“, ?ím sa pribli?ujeme k tým, na ktorých sa ?asto zabúda.
Sestra Veronika: Som chudobnej?ia ako ?udia, ktorým slú?im
To dosved?uje sestra Veronika Kim od sestier svätého Pavla zo Chartres, ktorá slú?i na klinike svätej Márie v Mongolsku, ktorá ro?ne prijme v priemere 12 000 pacientov, a teraz ponúka svoju náru? tým, ktorí zaklopú na dvere Domu milosrdenstva. ?ísla, ktoré sestra Veronika predkladá pápe?ovi, sú dramatické: v Mongolsku ?ije 9 000 ?udí bez domova, ktorí nemajú prístup k lekárskej starostlivosti, a miera chudoby sa pohybuje okolo 27 percent.
Pri vysvet?ovaní druhov slu?ieb, ktoré klinika ponúka (lekárska starostlivos? pre tých, ktorí ju nemô?u dosta?, preto?e nemajú doklady, bezplatná operácia detí so srdcovými chorobami, distribúcia liekov, ktoré sa v Mongolsku nedajú zohna?, ekonomická podpora nákladov na operácie, ale aj pomoc v prípade finan?nej núdze), sestra Veronika pápe?ovi predkladá dojímavú spomienku:
?V jedno chladné zimné ráno v roku 2017 som pripravovala horúcu kávu a cez otvor vo dverách som videla troch bezdomovcov vonku, ako sa sna?ia zohria?. V tej chvíli, so ?álkou horúcej kávy v rukách, mi bolo tak zle, ?e som sa rozplakala. Odvtedy som za?ala ponúka? ?aj a chlieb tým, ktorí prichádzajú ráno, a po tom, ?o mi raz dokonca ukradli topánky, som za?ala poskytova? obuv tým, ktorí ju potrebujú. Po?as týchto ôsmich rokov som si v?ak uvedomila, ?e v skuto?nosti som chudobnej?ia ako ?udia, ktorým slú?ime. Tým, ?e som bola s nimi, som to vlastne ja, kto postupne na?iel útechu a ochranu pred negatívnymi vplyvmi ná?ho materialistického sveta.“
Rozprávanie Lucie Otgongerel
Sú to zá?itky, ktoré u?ia ?loveka otvori? svoje srdce Bohu, a srdce sa do?iroka otvorilo aj vtedy, ke? sa Lucia Otgongerel z farnosti Panny Márie v Ulánbátare dostala k slovu po tanci, ktorý pápe?ovi predviedli deti z katolíckych vzdelávacích zariadení. Lucia je ?iesta z ôsmich detí, narodila sa s ?a?kou vývojovou chybou, nemá ruky ani nohy, a napriek tomu hovorí, ?e sa v?dy cítila ?normálna a ??astná“. Dnes pred Petrovým nástupcom s úsmevom hovorí v mene v?etkých postihnutých o svojom prvom stretnutí s Katolíckou cirkvou, ktoré sa uskuto?nilo u misionárov z Consolaty.
?Ke? som videla krí?, videla som Je?i?a s klincami v rukách a nohách, pýtala som sa pre?o je takto pribitý? Hne? ako som na?la odpove? na túto otázku v sebe, uvedomila som si, ?e Je?i? bol pribitý na krí? pre mňa, z lásky, za moje hriechy, a pocítila som, ?e tento krí? by som mala dobrovo?ne nies? a nies? ho rada. Pochopila som, ?e bol ukri?ovaný za mňa, bola som taká dojatá a cítila som, ?e je to aj môj krí?, a tak som svoj krí? ako postihnutá prijala s rados?ou. Preto hovorím mnohým veriacim bratom a sestrám s postihnutím, ?e Boh dáva v?etko, dáva príle?itos? ka?dému ?loveku a pod?a toho, ako túto príle?itos? vnímate a prijímate, je vá? ?ivot naplnený Bo?ou láskou. Mne chýbajú dve ruky a dve nohy, ale chcem poveda?, ?e som naj??astnej?í ?lovek na svete, preto?e som sa rozhodla naplno prija? Bo?iu lásku, Je?i?ovu lásku.“
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
