杏MAP导航

Andrea Tornielli

?Cirkev je miestom pre ka?dého.... Pre v?etkých!“ Pápe? Franti?ek to nieko?kokrát zopakoval pol miliónu mladých ?udí, ktorí ho v?era privítali v Parku Eduarda VII v Lisabone. Pápe?, ktorý vyzeral omladený a povzbudený nákazlivým nad?ením diev?at a chlapcov, ktorí spolu so svojimi pastiermi a vychovávate?mi pri?li do Portugalska z celého sveta. ?Pre v?etkých, para todos“, zvolal Svätý Otec Franti?ek. Je to posolstvo, ktoré predstavuje syntézu prvých desiatich rokov jeho pontifikátu. Pontifikátu, ktorý sa za?al v znamení milosrdenstva.

?o znamená zopakova?, ?e v Cirkvi je miesto pre ka?dého? Pápe? Franti?ek povedal: ?Nikto nie je zbyto?ný, nikto nie je nadbyto?ný, pre ka?dého je tu miesto. Takí, akí sme, pre ka?dého... ?Ot?e, ale ja som chudák, som biedna: je tu pre mňa miesto?‘: je tu miesto pre ka?dého“. Preto?e ?Boh nás miluje, Boh nás miluje takých, akí sme, nie takých, akí by sme chceli by? alebo akými by nás chcela ma? spolo?nos?: Miluje nás takých, akí sme. Miluje nás s chybami, ktoré máme, s obmedzeniami, ktoré máme, a s tú?bou, ktorú máme, aby sme v ?ivote napredovali. Boh nás volá takýchto: Dôverujte, preto?e Boh je otec a je to otec, ktorý nás miluje, otec, ktorý nás má rád“.

V ?ase, ke? v?etci komentujú a nikto nepo?úva, v dobe, ke? mnohí predstierajú, ?e sú niekým iným ako sú v skuto?nosti, nenájdeme tu prí?a?livej?ie a revolu?nej?ie posolstvo: Niekto nás miluje takých, akí sme, v?dy nám odpú??a, ?aká na nás s otvorenou náru?ou, ide pred nami ochotný zasypa? nás milosrdenstvom. Nie je to ani trochu ?udská logika, je to bo?ia logika. Spoznávame ju z evanjeliového príbehu o Zachejovi, hrie?nom mýtnikovi, ktorého v Jerichu v?etci nenávideli, no on bol zvedavý a chcel vedie? viac o nazaretskom prorokovi, preto vyliezol na figovník a ?akal ukrytý medzi listami, kým Je?i? prejde okolo.

Je?i? sa naňho pozrel ako prvý, ako prvý ho miluje a pozval sa do jeho domu bez oh?adu na pohor?ujúce poznámky prítomných. Na stretnutie s Je?i?ovým milosrdným objatím neexistujú ?iadne podmienky. Neexistujú ?iadne ?návody“, ktoré by bolo potrebné uvies? do praxe, ?iadne prípravné kurzy, ktoré by bolo potrebné absolvova?, ani techniky, ktoré by bolo potrebné nau?i? sa. Sta?í by? pri tom, ke? prechádza okolo, odovzda? sa jeho poh?adu plnému lásky a milosrdenstva. Sta?í odhodi? zábrany a dovoli? mu, aby nás objal, a spozna? ho v tvárach svedkov, ktorých nám denne stavia na cestu.

V Cirkvi je miesto pre ka?dého, tak ako bolo miesto pre mýtnika Zacheja, ktorý mal tú ?es? prija? Nazaretského vo svojom vlastnom dome, pri svojom vlastnom stole. Nevídané prekvapenie, dar zadarmo, ktorý sa stal z ?istej milosti. Ten poh?ad, to pozvanie obrátilo ?ivot mýtnika z Jericha naruby: práve preto, ?e bol milovaný ako nikdy predtým v ?ivote, dokázal pochopi?, ko?ko hriechu a skazenosti je v jeho ?ivote. Obrátenie v?ak pre Zacheja nebolo podmienkou toho, aby bol milovaný a aby mu bolo odpustené. Dynamika je iná: práve preto, ?e sa po prvý raz cítil prijatý, milovaný a odpustený, bol schopný uvedomi? si svoj hriech a skazenos?. Zá?itok Bo?ieho milosrdenstva mu umo?nil uvedomi? si, ?e je úbohým hrie?nikom.

Pozvanie, ktoré pápe? opakoval ako ?mladý“ medzi mladými a nakazený ich entuziazmom, je k?ú?om k sú?asnej evanjelizácii. Ve? ?o iné potrebujeme, ak nie práve niekoho, kto nás prijme takých, akí sme, dá nám pocíti?, ?e sme o?akávaní, ?iadaní, milovaní a ?e nám bolo odpustené? ?o iné potrebujeme, ak nie to, aby nám niekto povedal: aj pre teba je tu miesto, nech sa nachádza? v akýchko?vek podmienkach?

Preklad Martin Jarábek