杏MAP导航

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Pán prezident republiky,

predseda vlády,

?lenovia vlády a diplomatického zboru,

orgány, zástupcovia ob?ianskej spolo?nosti a kultúry,

dámy a páni!

Srde?ne vás pozdravujem a ?akujem pánovi prezidentovi za privítanie a za milé slová, ktoré ste mi adresovali. Som rád, ?e som v Lisabone, meste stretnutí, ktoré zah?ňa rôzne národy a kultúry a ktoré sa v sú?asnosti stáva e?te univerzálnej?ím; stáva sa v istom zmysle hlavným mestom sveta, hlavným mestom budúcnosti, preto?e mladí sú budúcnos?. Tomu dobre zodpovedá jeho multietnický a multikultúrny charakter - mám na mysli ?tvr? Mouraria, kde v harmónii ?ijú ?udia z viac ako ?es?desiatich krajín - a odha?uje kozmopolitnú ?rtu Portugalska, ktorá pramení z tú?by otvori? sa svetu a spoznáva? ho, smerova? k novým a ?ir?ím horizontom.

Ne?aleko odtia?to, v Cabo da Roca, je vytesaný výrok ve?kého básnika tohto mesta: ?Tu... kde sa kon?í pevnina a za?ína more“ (, , III, 20). Po stáro?ia sa verilo, ?e tu je hranica sveta, a v istom zmysle je to pravda: sme na hranici sveta, preto?e táto krajina hrani?í s oceánom, ktorý rozde?uje kontinenty. Lisabon nesie jeho objatie a vôňu. Rád sa spájam s tým, ?o Portugalci radi spievajú: ?Lisabon vonia po kvetoch a mori“ (, Cheira , 1972). More, ktoré je ove?a viac ako krajinný prvok, je volaním, ktoré sa vtla?ilo do du?e ka?dého Portugalca: ?zvu?né more, bezodné more, more bez konca“, nazval ho miestny básnik (S. de Mello Breyner Andresen, Mar sonoro). Pred oceánom Portugalci uva?ujú o obrovských priestoroch du?e a o zmysle ?ivota vo svete. A aj ja, nechajúc sa uná?a? obrazom oceánu, by som sa rád podelil o nieko?ko my?lienok.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Pod?a klasickej mytológie je Oceán synom oblohy (Uránu): jeho roz?ahlos? vedie smrte?níkov k tomu, aby sa pozerali hore a stúpali k nekone?nu. Zároveň je v?ak Oceán synom Zeme (Gei), ktorú objíma, a tak vyzýva celý obývaný svet, aby sa nechal obklopi? nehou. Oceán v skuto?nosti spája nielen národy a krajiny, ale aj krajiny a kontinenty; preto Lisabon, mesto oceánu, vyzýva k dôle?itosti celku, k tomu, aby sme o hraniciach uva?ovali ako o oblastiach kontaktu, nie ako o hraniciach, ktoré odde?ujú. Vieme, ?e dne?né hlavné problémy sú globálne, no ?asto sa stretávame s neú?innos?ou pri ich rie?ení práve preto, ?e ke? ?elíme spolo?ným problémom, svet je rozdelený alebo aspoň nie dostato?ne súdr?ný, neschopný jednotne rie?i? to, ?o podkopáva v?etkých. Zdá sa, ?e planetárna nespravodlivos?, vojny, klimatická a migra?ná kríza prebiehajú rýchlej?ie ako schopnos? a ?asto aj vô?a ?eli? týmto výzvam spolo?ne.

Lisabon mô?e ponúknu? zmenu smerovania. Práve tu bola v roku 2007 podpísaná rovnomenná reformná zmluva EÚ. V nej sa uvádza, ?e ?Únia sa zameriava na podporu mieru, svojich hodnôt a blahobytu svojich národov“ (Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dop?ňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o zalo?ení Európskeho spolo?enstva, ?l.1); ide v?ak e?te ?alej a uvádza, ?e ?vo svojich vz?ahoch so zvy?kom sveta [...] prispieva k mieru, bezpe?nosti, trvalo udr?ate?nému rozvoju Zeme, solidarite a vzájomnému re?pektovaniu medzi národmi, vo?nému a spravodlivému obchodu, odstraňovaniu chudoby a ochrane ?udských práv“ (?l. 1 ods. 4/2 ods. 5). To nie sú len slová, ale mí?niky na ceste európskeho spolo?enstva, ktoré sú vytesané do pamäti tohto mesta. Je to duch celku, o?ivený európskym snom o multilateralizme ?ir?om ne? len v západnom kontexte.

Pod?a spornej etymológie je názov Európa odvodený od slova ozna?ujúceho smerovanie na západ. Je v?ak isté, ?e Lisabon je najzápadnej?ím hlavným mestom kontinentálnej Európy. Preto pripomína potrebu otvori? ?ir?ie cesty stretávania, ako to u? Portugalsko robí, najmä s krajinami z iných kontinentov, ktoré majú rovnaký jazyk. Dúfam, ?e Svetové dni mláde?e budú pre ?starý kontinent“ impulzom univerzálnej otvorenosti, ktorá ho omladí. Preto?e Európu, skuto?nú Európu, svet potrebuje: potrebuje svoju úlohu stavite?a mostov a mierotvorcu vo svojej východnej ?asti, v Stredomorí, v Afrike a na Blízkom východe. Takto bude môc? Európa vnies? do medzinárodného scenára svoju ?pecifickú originalitu, ktorú na?rtla v minulom storo?í, ke? z téglika svetových konfliktov zapálila iskru zmierenia, zvrátila sen o budovaní zajtraj?ka s v?eraj?ím nepriate?om, za?ala cestu dialógu a inklúzie, rozvinula mierovú diplomaciu, ktorá hasí konflikty a zmierňuje napätie, doká?e zachyti? aj tie najslab?ie náznaky détente a ?íta? medzi najkrik?avej?ími ?iarami.

V oceáne dejín sa plavíme po rozbúrenom vlnolame a cítime nedostatok odvá?nych ciest k mieru. Ke? sa s láskou pozeráme na Európu v duchu dialógu, ktorý ju charakterizuje, mô?eme sa pýta?: kam smeruje?, ak neponúka? cesty mieru, tvorivé spôsoby, ako ukon?i? vojnu na Ukrajine a iné mnohé konflikty, ktoré pozna?ili svet krvou? A opä?, ak roz?írime svoj poh?ad: akým smerom sa uberá? ty, Západ? Tvoja technológia, ktorá znamenala pokrok a globalizáciu sveta, nesta?í; e?te menej sta?ia najdokonalej?ie zbrane, ktoré nepredstavujú investíciu do budúcnosti, ale ochudobňujú skuto?ný ?udský kapitál, kapitál vzdelávania, zdravotníctva, sociálneho ?tátu. Je znepokojujúce, ke? ?ítame, ?e na mnohých miestach sa prostriedky neustále investujú do zbraní namiesto do budúcnosti ich detí. Snívam o Európe, srdci Západu, ktorá vyu?íva svoju vynaliezavos? na to, aby uhasila ohniská vojny a rozsvietila svetlá nádeje; o Európe, ktorá vie znovu objavi? svoju mladistvú du?u, sníva o ve?kosti celku a prekra?uje potreby bezprostredného ?ivota; o Európe, ktorá zah?ňa národy a ?udí s ich kultúrou bez toho, aby sa hnala za teóriami a ideologickou kolonizáciou. A to nám pomô?e zamyslie? sa nad snami zakladate?ov Európskej únie: snívali vo ve?kom!

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Oceán, obrovská vodná plocha, pripomína po?iatky ?ivota. V dne?nom rozvinutom svete sa paradoxne stala prioritou ochrana ?udského ?ivota, ktorý je ohrozený utilitaristickými nánosmi, ktoré ho vyu?ívajú a likvidujú. Myslím na to?ko nenarodených detí a starých ?udí, ktorí sú ponechaní sami na seba, na boj o prijatie, ochranu, podporu a integráciu tých, ktorí prichádzajú z?aleka a klopú na dvere, na osamelos? mnohých rodín, ktoré sa sna?ia privies? na svet deti a vychova? ich. Aj tu by sa dalo poveda?: kam smeruje?, Európa a Západ, s vyra?ovaním starých ?udí, múrmi s ostnatým drôtom, masakrami na mori a prázdnymi kolískami? Kam smeruje?, ak tvárou v tvár zlu ?ivota ponúka? unáhlené a mylné lieky, ako je ?ahký prístup k smrti, rie?enie pohodlia, ktoré sa zdá by? sladké, ale v skuto?nosti je trpkej?ie ako vody mora? A myslím na to?ko sofistikovaných zákonov o eutanázii.

Lisabon v objatí oceánu nám v?ak dáva dôvod na nádej, je to mesto nádeje. Do tohto prívetivého mesta sa valí oceán mladých ?udí a ja by som chcel vyjadri? svoju v?a?nos? za ve?kú prácu a ve?korysé odhodlanie Portugalska hosti? podujatie, ktoré je také zlo?ité na zvládnutie, ale priná?a nádej. Ako sa v týchto kon?inách hovorí: ?Popri mladosti sa nestarne“. Mladí ?udia z celého sveta, ktorí pestujú tú?by po jednote, mieri a bratstve. Mladí, ktorí snívajú, nás vyzývajú, aby sme uskuto?nili ich sny o dobre. Na uliciach nekri?ia s hnevom, ale zdie?ajú nádej evanjelia, nádej ?ivota. A ak dnes z mnohých strán zaznieva atmosféra protestov a nespokojnosti, ?ivná pôda pre populizmus a kon?pirácie, Svetový deň mláde?e je príle?itos?ou na spolo?né budovanie. O?ivuje tú?bu vytvára? novos?, vypláva? na more a spolo?ne sa plavi? v ústrety budúcnosti. Prichádzajú mi na um niektoré odvá?ne Pessoove slová: ?Smerovanie je potrebné, ?i? nie je potrebné [...], potrebné je tvori?“ (Navegar é preciso). Tak za?nime tvori? a budujme spolo?ne! Predstavujem si tri staveniská nádeje, na ktorých mô?eme v?etci spolo?ne pracova?: ?ivotné prostredie, budúcnos?, bratstvo.

?ivotné prostredie. Portugalsko sa s Európou delí o mnohé príkladné snahy o ochranu prírody. Globálny problém v?ak zostáva mimoriadne vá?ny: oceány sa prehrievajú a z ich hlbín vyplávajú na povrch ?karedosti, ktorými sme zne?istili ná? spolo?ný domov. Ve?ké zásobárne ?ivota meníme na plastové skládky. Oceán nám pripomína, ?e ?udský ?ivot je povolaný harmonizova? s prostredím vä??ím, ne? sme my sami, ktoré si treba starostlivo chráni? s oh?adom na mladé generácie. Ako mô?eme poveda?, ?e veríme mladým ?u?om, ak im nedáme zdravý priestor na budovanie budúcnosti?

Budúcnos? je druhé stavenisko. A budúcnos?ou sú mladí. Odrádza ich v?ak to?ko faktorov, ako je nedostatok práce, rýchle tempo, do ktorého sú ponorení, rastúce ?ivotné náklady, ?a?kosti pri h?adaní bývania a e?te znepokojujúcej?í strach zo zakladania rodín a privádzania detí na svet. V Európe a v?eobecne na Západe sme svedkami klesajúcej fázy demografickej krivky: zdá sa, ?e pokrok je otázkou technického rozvoja a pohodlia jednotlivcov, zatia? ?o budúcnos? si vy?aduje boj proti klesajúcej pôrodnosti a poklesu vôle ?i?. Dobrá politika mô?e v tomto smere ve?a urobi?, mô?e by? generátorom nádeje. Nie je povolaná dr?a? moc, ale da? ?u?om silu dúfa?. Dnes je viac ako kedyko?vek predtým povolaná napravi? ekonomickú nerovnováhu trhu, ktorý produkuje bohatstvo, ale nerozde?uje ho, ?ím ochudobňuje du?e o zdroje a istoty. Je povolaná znovu objavi? samu seba ako generátora ?ivota a starostlivosti, aby prezieravo investovala do budúcnosti, do rodín a detí, aby podporovala medzigenera?né spojenectvá, v ktorých sa nevyma?e minulos?, ale podporia sa väzby medzi mladými a starými. Musíme sa opä? venova? dialógu medzi mladými a starými. To pripomína portugalský pocit saudade, ktorý vyjadruje nostalgiu, tú?bu po neprítomnom dobre, ktoré sa znovuzrodí len v kontakte s vlastnými koreňmi. Mladí ?udia musia nájs? svoje korene v star?ích. V tomto zmysle je dôle?ité vzdelanie, ktoré nemô?e len sprostredkova? technické pojmy na ekonomický pokrok, ale je ur?ené na to, aby vstúpilo do histórie, prinieslo tradíciu, posilnilo nábo?enskú potrebu ?loveka a podporilo sociálne priate?stvo.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Posledným staveniskom nádeje je bratstvo, ktorému sa my kres?ania u?íme od Pána Je?i?a Krista. V mnohých ?astiach Portugalska je zmysel pre susedstvo a solidaritu ve?mi ?ivý. Av?ak vo v?eobecnom kontexte globalizácie, ktorý sa pribli?uje, ale nedáva nám bratskú blízkos?, sme v?etci povolaní pestova? zmysel pre spolo?enstvo, po?núc h?adaním tých, ktorí ?ijú ved?a nás. Preto?e, ako poznamenal Saramago, ?to, ?o dáva stretnutiu skuto?ný zmysel, je h?adanie, a ?lovek musí prejs? dlhú cestu, aby na?iel to, ?o je blízko“ (Todos os nomes, 1997). Aké krásne je znovuobjavi? seba samých, bratov a sestry, pracova? pre spolo?né dobro, zanecha? kontrasty a rozdiely v názoroch! Aj tu máme mladých ?udí, ktorí nás svojím volaním po mieri a svojou rados?ou zo ?ivota vedú k tomu, aby sme zbúrali pevné ploty spolupatri?nosti postavené v mene rôznych názorov a presved?ení. Po?ul som tu o mnohých mladých ?u?och, ktorí pestujú tú?bu sta? sa blí?nymi; mám na mysli iniciatívu Missão País, ktorá priná?a tisícom mladých ?udí skúsenosti misionárskej solidarity v duchu evanjelia v okrajových oblastiach, najmä v dedinách vo vnútrozemí krajiny, kde nav?tevujú mnohých osamelých star?ích ?udí, a to je ?pomazanie“ pre mladých. Popri mnohých ?u?och v portugalskej spolo?nosti, ktorí sa starajú o druhých, by som chcel po?akova? a povzbudi? aj miestnu Cirkev, ktorá robí to?ko dobrého, ?aleko od pozornosti.

Bratia a sestry, cí?me sa v?etci bratsky povolaní spolo?ne dáva? nádej svetu, v ktorom ?ijeme, a tejto nádhernej krajine. Deus abençoe Portugal! (Boh ?ehnaj Portugalsku!)

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)