笔á辫别? na uvítacom ceremoniáli SDM: Boh ?a volá po mene
Príhovor Svätého Otca
Drahí mladí, dobrý ve?er!
Vitajte a ?akujem vám, ?e ste pri?li, som rád, ?e vás vidím! Som ??astný, ?e po?ujem príjemný hurhaj, ktorý sa od vás ?íri, a som rád, ?e sa mô?em nakazi? va?ou rados?ou. Je skvelé by? spolu tu v Lisabone: pozval som vás sem ja aj patriarcha, ktorému ?akujem za jeho slová, taktie? va?i biskupi, kňazi, katechéti a animátori. ?akujme v?etkým, ktorí vás zavolali, a v?etkým, ktorí sa zaslú?ili o to, aby sa toto stretnutie mohlo uskuto?ni?, a vyjadrime to hlasným potleskom! Ale je to predov?etkým Je?i?, ktorý vás pozval: Po?akujme Je?i?ovi ?al?ím hlasným potleskom!
Nie ste tu náhodou. Pán vás zavolal nielen v týchto dňoch, ale od za?iatku va?ich dní. On nás v?etkých zavolal na za?iatku ná?ho ?ivota. Áno, zavolal vás po mene: v Bo?om slove sme po?uli, ?e nás zavolal po mene. Skúste si predstavi? tieto tri slová napísané ve?kými písmenami; a potom si pomyslite, ?e sú napísané vo vnútri ka?dého z vás, vo va?ich srdciach, akoby tvorili nadpis vá?ho ?ivota, zmysel toho, kým si: Si zavolaný po mene, ty aj ty, my v?etci, ktorí sme tu, aj ja, my v?etci sme boli zavolaní po mene.
Neboli sme pozvaní automaticky, boli sme pozvaní po mene. Pomyslime na to: Je?i? ma zavolal mojím menom. Sú to slová zapísané do srdca. A potom pomyslime na to, ?e sú zapísané dovnútra ka?dé ho z nás, do na?ich s?dc, a tvoria ur?itým spôsobom dôvod tvojho ?ivota a zmysel toho kým sme. Bol si pozvaný po mene! Nikto z nás nie je kres?anom náhodou: v?etci sme boli povolaní po mene.
Na za?iatku na?ej ?ivotnej cesty, e?te pred talentami, ktoré máme, pred tieňmi a ranami, ktoré v sebe nosíme, sme boli povolaní. Boli sme povolaní, preto?e sme milovaní. Aké je to krásne! V Bo?ích o?iach sme vzácne deti, ktoré ka?dý deň volá, aby ich objal a povzbudil; aby z ka?dého z nás vytvoril jedine?né a originálne dielo; ka?dý z nás je jedine?ný, je originálny a krásu toho v?etkého nemô?eme prehliadnu?.
Drahí mladí, po?as týchto Svetových dni mláde?e si spolo?ne pomô?me rozpozna? túto skuto?nos?: nech sú tieto dni ?ivou ozvenou volania Bo?ej lásky, preto?e v Bo?ích o?iach sme vzácni, napriek tomu, ?o na?e o?i niekedy vidia; niekedy sú na?e o?i zakalené negativitou a oslepené to?kými rozptýleniami.
Nech sú to dni, ke? moje meno, tvoje meno vyslovujú s priate?stvom bratia a sestry, ktorí sú z mnohých národov a hovoria mnohými jazykmi – vidíme tu to?ko vlajok! –Nech zaznie ako jedine?ná správa v dejinách, preto?e Bo?í rytmus pre teba je jedine?ný. Nech sú to dni, v ktorých si v srdci upevníme, ?e sme milovaní takí, akí sme, a nie takí, akí by sme chceli by?: takí, akí sme teraz. Toto je východiskový bod Svetových dní mláde?e, ale predov?etkým východiskový bod ?ivota. Chlapci a diev?atá: sme milovaní takí, akí sme, bez mejkapu! Chápete to?
Sme povolaní po mene, ka?dý z nás. Nie je to fráza, je to Bo?ie slovo (porov. Iz 43, 1; 2 Tim 1, 9). Priate?, priate?ka, ak ?a Boh volá po mene, znamená to, ?e pre Boha nikto z nás nie je len ?íslom. Máme tvár, srdce. Chcel by som, aby si ka?dý z vás v?imol jednu vec: mnohí dnes poznajú va?e meno, ale nevolajú vás po mene. V skuto?nosti je tvoje meno známe, objavuje sa na sociálnych sie?ach, spracovávajú ho algoritmy, ktoré s ním spájajú zá?uby a preferencie. To v?etko v?ak nezoh?adňuje va?u jedine?nos?, ale va?u u?ito?nos? pre prieskumy trhu.
Ko?ko vlkov sa skrýva za úsmevmi falo?nej dobroty, tvrdia, ?e vedia, kto ste, ale nemajú vás radi, nazna?ujú, ?e vám veria, a s?ubujú, ?e sa niekým stanete, len aby vás nechali napospas, ke? u? o vás nie je záujem. Toto sú ilúzie virtuálneho sveta a my si musíme dáva? pozor, aby sme sa nenechali oklama?, preto?e to?ko skuto?ností, ktoré nás dnes pri?ahujú a s?ubujú ??astie, no potom sa uká?e, ?e sú to zbyto?nosti, mydlové bubliny, nadbyto?né veci, ktoré nemajú ?iadny ú?itok a vo vnútri nás nechávajú prázdnymi. Poviem vám jedno: Je?i? taký nie je! Dôveruje ti, dôveruje ka?dému z nás, preto?e pre Je?i?a je ka?dý z nás dôle?itý. Takýto je Je?i?.
A tak sme my, jeho Cirkev, spolo?enstvom povolaných: nie sme spolo?enstvom tých lep?ích, to nie, v?etci sme hrie?nikmi, ale sme povolaní, takí, akí sme. Trochu sa nad tým v srdci zamyslime: sme volaní takí, akí sme, s problémami, ktoré máme, s obmedzeniami, ktoré máme, s ohromnou rados?ou, s tú?bou by? lep?í, s tú?bou ví?azi?. Sme povolaní takí, akí sme. Premý??ajte o tom. Je?i? ma volá takého, aký som, nie takého, aký by som chcel by?. Sme spolo?enstvom Je?i?ových bratov a sestier, synov a dcér toho istého Otca.
Priatelia, dovo?te mi, aby som vám, ktorí ste alergickí na falo? a prázdne slová, jasne povedal: v Cirkvi je miesto pre ka?dého! Nikto nie je zbyto?ný, pre ka?dého je miesto. Takí, akí sme, v?etci. A Je?i? to hovorí jasne, ke? posiela apo?tolov, aby pozvali ?udí na hostinu ?loveka, ktorý ju pripravil, vraví: ?Cho?te a prive?te v?etkých, mladých i starých, zdravých i chorých, spravodlivých i hrie?nikov: v?etkých“. V Cirkvi je miesto pre ka?dého. ?Ot?e, ale ja som chudák..., ja som biedna, je tu pre mňa miesto?“. Je tu miesto pre ka?dého! V?etci spolo?ne, ka?dý vo svojom jazyku, opakujte so mnou: ?V?etci, v?etci!“ E?te nepo?u?, e?te raz!
?A takáto je Cirkev, je Matkou v?etkých. Je tu miesto pre v?etkých. Pán neukazuje prstom, ale otvára svoju náru?. To nás núti premý??a?: Pán neukazuje prstom, ale objíma nás v?etkých. Ukazuje nám to Je?i? na krí?i, ktorý otvoril svoju náru? tak na?iroko, ?e bol ukri?ovaný a zomrel za nás. Je?i? nikdy nezatvára dvere, ale pozýva vás dnu: ?vstúp a uvidí?“. Je?i? ?a prijíma, Je?i? ?a víta. V týchto dňoch nech ka?dý z nás ?íri Je?i?ov jazyk lásky: ?Boh ?a miluje, Boh ?a pozýva“. Aké je to krásne! Boh ma miluje, Boh ma volá, chce, aby som mu bol na blízku.
Dnes ve?er ste mi kládli otázky, ve?a otázok. Nikdy sa neunavte klás? otázky! Klás? otázky je správne, ba ?asto je to lep?ie ako dáva? odpovede, preto?e tí, ktorí sa pýtajú, zostávajú ?nepokojní“ a nepokoj je najlep?ím liekom na zau?ívané zvyky, na tú plochú normálnos?, ktorá znecitlivuje du?u. Ka?dý z nás má v sebe svoj vlastný nepokoj. Nesme si tieto nepokoje so sebou vo vzájomnom dialógu, nesme si ich so sebou, ke? sa modlíme pred Bohom. Tieto otázky sa v priebehu ?ivota stávajú odpove?ami, no musíme na ne len ?aka?. Je tu jedna ve?mi zaujímavá vec: Boh miluje prekvapivo, nie je to naprogramované. Bo?ia láska je prekvapenie. V?dy nás udr?iava v bdelosti a prekvapuje nás.
Drahí chlapci a diev?atá, pozývam vás, aby ste sa zamysleli nad touto ve?mi krásnou vecou: ?e Boh nás miluje takých, akí sme, nie takých, akí by sme chceli by? alebo akých by nás chcela ma? spolo?nos?: takých, akí sme. Miluje nás s chybami a s obmedzeniami, ktoré máme aj s tú?bou, aby sme v ?ivote napredovali. Takto nás Boh volá. Majte dôveru, preto?e Boh je Otec a je to Otec, ktorý nás miluje, Otec, ktorý nás má rád. Nie je to ve?mi ?ahké a na to máme ve?kú pomoc v Matke Pána, ktorá je aj na?ou Matkou. Ona je na?ou Matkou. Len toto som vám chcel poveda?. Nebojte sa, majte odvahu, cho?te vpred s vedomím, ?e nás chráni Bo?ia láska. Boh nás miluje. Povedzme to v?etci spolo?ne: ?Boh nás miluje“. ?akujem!
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News: Sr. Zuzana ?krinárová SSS, o. Martin Jarábek)
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
