杏MAP导航

Joná? o sebe hovorí, ?e je telesne hendikepovaný, homosexuál, transgender a veriaci. Ni? si 

nenárokuje, chce sa len podeli? o svoj príbeh. Odpove? pápe?a Franti?ka je v?dy, aj v jeho prípade, odkazom na Boha, ktorý nás miluje takých, akí sme.

Joná?:

?Mal som to ??astie, ?e som prijal krst, a sviatos? krstu vnímam ako pôdu, ktorú vám niekto pripraví, na ktorú zaseje prvé semienko, a ktoré potom ty, ak a kedy bude? chcie?, mô?e? pestova?. Pestovanie viery, ktorú som naozaj cítil ako svoju vlastnú, v ktorej som bol akoby malým pe?iakom v Bo?om projekte, ktorý úplne a do detailov premyslel, mi pomohlo prija? seba samého v mojom postihnutom, netypickom tele. Pomohlo mi to nikdy sa necíti? naozaj sám ani v ?a?kostiach, preto?e som si bol vedomý, ?e ten, ktorý ma poznal skôr ako som vznikol, by mi nikdy nepolo?il na plecia príli? ?a?ký krí?. Ale ke? som si uvedomil, ?e som transrodová osoba, tak by som bol rad?ej, keby som neveril... ?o s tým projektom, s tým nádherným a dokonalým telom ako jeho dielom? Cítil som sa zmietaný rozporom medzi vierou a transrodovou identitou, dvoma ramenami toho istého tela, môjho! Prví ?udia, ktorým som sa zdôveril, sa ma sna?ili odradi?, predznamenali mi tak cestu vo tme. Cítil som sa vinný. Niekto sa dokonca odvolával na ?alm 139, jeden z mojich najob?úbenej?ích: ?Ve? ty si stvoril moje útroby a utkal si ma v ?ivote mojej matky. Chválim ?a, ?e si ma utvoril tak zázra?ne.“ Tento zúfalý pokus sa mi stal ne?akane a nepriamo odpove?ou, ktorú som h?adal. Som Joná? ako ten prorok, ktorý sa bál, ktorý sa pokú?al utiec? pred tým, k ?omu bol povolaný, ale neutiekol dos? ?aleko, aby tomu unikol. Som tým, ?ím som povolaný by?, som trans a veriaci, na kri?ovatke som si vybral lásku.“

Svätý Otec odpovedá:

?Joná?, po?ul som tvoj príbeh, tvoju cestu... Ty u? vie?, ?o ti poviem: Pán v?dy krá?a s nami, v?dy. Aj keby sme zhre?ili, On sa priblí?i k nám, aby nám pomohol. Pán nás miluje takých, akí sme. A to je bláznivá Bo?ia láska. Ako aj ty hovorí?, sme ?asto ako tvoj prorok Joná?, trochu tvrdohlaví, nechceme veri? Bo?ej láske a táto tvrdohlavos? nás uzatvára. Boh nás miluje takých, akí sme, Boh nás v?dy pohladí. Boh je pre nás otcom, matkou, bratom, v?etkým. A pochopi? to je ?a?ké, ale On nás miluje takých, akí sme. Nevzdávaj sa... Vpred....“

Edward a Valerij z nápravnovýchovného ústavu pre maloletých

Edward, ktorý ?ije v Taliansku, je rumunskej národnosti a patrí do tzv. detských gangov. Kradol a lúpil, ?o bola reakcia na stav chudoby a marginalizácie, ktorú za?íval. Valerij je Rus, bol násilnícky k veciam i osobám. I?lo o výbuchy vnútorného hnevu nahromadeného po pandémii a po tom, ako ho opustili rodi?ia. Obaja si teraz odpykávajú trest v komunite Kayros – nápravnovýchovnom zariadení pre mladistvých.

Edward a Valerij:

?Pochádzam z Bergama, v Taliansku v?ak nie som dlho, ?tyri roky. Ostatných 12-13 rokov som ?il v Rumunsku. Pred príchodom do Kayrosu, som strávil tý?deň v turínskom Centre prvého prijatia pre mladistvých, ktorí spáchali trestný ?in, potom osem a? devä? mesiacov domáceho väzenia za obchodovanie s drogami, lúpe?e, skupinové prepadnutia, spôsobenia ?kôd a bitky. Boli sme, ak sa to tak dá nazva?, babygang, skupina chlapcov, v?etci cudzinci. Na za?iatku, ke? som bol v siedmej alebo ôsmej triede, som sa s nikým nerozprával, cítil som sa ter?om útokov, preto?e som nevedel po taliansky, preto?e som bol trochu iný ako oni kvôli farbe pleti alebo preto, ?e som nemal pekné oble?enie ako oni.  Ke? ma zatkli, videl som, ?e moja rodina trpí, a vtedy som si uvedomil, ?e to, ?o robím, nie je dobré. Moja mama tu v Taliansku bola u? desa? rokov, ba aj dlh?ie, nikdy mi ni? nepovedala, preto?e si myslela, ?e som ako anjel. Pod?a mňa som bol dobrý chlapec, no bol som ve?mi, ve?mi krehký.“

?Narodil som sa v Petrohrade, rýchlo som aj spolu s bratom osirel, zobrali nás do sirotinca a takmer ?tyri roky sme boli oddelení. Vo veku osem rokov ma spolu s bratom adoptovala talianska rodina. Ke? som pri?iel sem do Talianska, bolo to pre mňa náro?né, preto?e pochádzame z úplne iného sveta. No v?ade, kam prídete, existuje zlo, alebo aspoň to tam nie je také, aké o?akávate. Ke? pri?iel Covid, cítil som sa taký uzavretý, ?e spolu s problémami, ktoré som u? mal, akoby presko?ila iskra, naozaj som vybuchol, preto?e sa vo mne nahromadilo to?ko hnevu, problémov, s nikým som sa nerozprával a napokon som spáchal zlo?iny. Pre?iel som dlhú cestu. Nemám v zálohe ?iadne sny, preto?e ke? mi skon?í trest, a to má by? na budúci tý?deň, chcel by som sa trochu viac te?i? zo ?ivota ako pokojný ?lovek.“

Pápe? reaguje:

?Ke? po?úvam vás dvoch, Edward a Valerij, ka?dý máte svoj pôvod, svoj príbeh, svoju cestu, no obaja idete ?udskou cestou, ktorá nie je fotokópiou (...). Pre?o hovorím ?udská? Preto?e ?lovek ide vpred s úspechmi aj s chybami. A spolo?nos? je ?astokrát krutá, preto?e jedna chyba ?a ozna?í na celý ?ivot: ?Tento chlapec je dobrý, dobre sa u?í, ale urobil tú vec!“ Tento obviňujúci prst nás ni?í.

Poviem vám jedno: na svojej ceste ste neboli sami, ani ke? ste robili nepekné chyby, Pán bol tam. A Pán bol pripravený vzia? ?a za ruku, pomôc? ti, pozdvihnú? ?a. Bol to on, kto vytvoril ?ivotné okolnosti, aby ?a pozdvihol, aby pozdvihol Edwarda a Valerija, oboch vás. Bez Pána nemô?eme pochopi? ?udský ?ivot. Niekedy si to neuvedomujeme, ale bol to on, kto dal k?ú? k dejinám. ?ivot nie je pochovaný v chybách. Na?e chyby nás mnohokrát nútia zamyslie? sa, aby sme sa pohli vpred. Dôle?ité je v?dy napredova?, neuzatvára? sa do seba. Ak som padol, vstanem. To je cesta pre ka?dého z nás. Ka?dý z nás v ?ivote za?il pády. Odvahu a vpred chlapci, vidím, ?e reagujete dobre. Odvahu! Nebojte sa sníva?... Áno, sny sú sny, sú to semienka nádeje, cesty, sily, aby sme sa pohli vpred.“

Preklad: Sr. Zuzana ?krinárová a Zuzana Klimanová