杏MAP导航

Priná?ame pracovný prepis rozhovoru pápe?a Franti?ka s novinármi po?as letu:

Antal Hubai (ma?arský Rtl Klub)

Svätý Otec, vieme, ?e ste po?as svojho ?ivota mali nieko?ko osobných skúseností s Ma?armi: zmenil sa vá? poh?ad na Ma?arov po stretnutiach po?as týchto dní?

Áno, naozaj som mal skúsenosti v 60. rokoch, ke? som ?tudoval v ?ile, bolo tam ve?a ma?arských jezuitov, museli tam ís?, preto?e ich vyhodili z Ma?arska. Potom som sa ve?mi spriatelil s ma?arskými reho?nými sestrami Márie Wardovej (CJ), ktoré mali ?kolu 20 km od Buenos Aires. Nav?tevoval som ju dvakrát do mesiaca a pôsobil som ako mimoriadny kaplán. A dos? dobre som poznal aj spolok ma?arských laikov z Buenos Aires, ktorí pracovali v ma?arskom kolégiu. Nerozumel som síce ich jazyku, no rozumel som dvom slovám: gulá? a tokaj! Bola to pekná skúsenos? a ve?mi ma zasiahla boles? ute?encov, nemôc? sa vráti? domov. A sestry Márie Wardovej, ktoré tam [v Ma?arsku] zostali, boli ukryté v bytoch, aby ich re?im nezobral (pre?). Potom som sa dozvedel viac o celej kauze presvied?ania dobrého kardinála Mindszentyho, aby pri?iel do Ríma, a spoznal som aj nad?enie 1956 roku a sklamanie po ňom. Viac-menej toto.

... ale zmenil sa odvtedy vá? názor na Ma?arov?

Nie, nezmenil sa: azda sa obohatil, v tom zmysle, ?e Ma?ari, ktorých som stretol, mali ve?kú kultúru; aj tí, ktorí nepatrili k vysokej spolo?enskej vrstve, aj tí jednoduchí mali ve?mi vysokú základnú kultúru. Vä??inou hovorili po nemecky alebo po anglicky, lebo po ma?arsky sa mimo Ma?arska nehovorí - jedine v raji sa tak hovorí, lebo vraj trvá ve?nos?, kým sa ?lovek nau?í ma?arský jazyk (smiech). A toto sa nezmenilo, naopak: videl som ?týl, ktorý som poznal.

Eliana Ruggiero (talianska agentúra AGI):

Svätý Otec, Vy ste vyslovili výzvu, aby sme otvorili - znovu otvorili - dvere ná?ho sebectva chudobným, migrantom, tým, ktorí sú tu nelegálne. Pri stretnutí s ma?arským premiérom Orbánom, po?iadali ste ho, aby znovu otvoril hranice balkánskej trasy, ktoré uzavrel? V uplynulých dňoch ste sa stretli aj s metropolitom Hilarionom. Mô?u sa Hilarion a samotný Orbán sta? kanálmi otvorenosti vo?i Moskve, aby sa urýchlil mierový proces pre Ukrajinu, alebo aby sa umo?nilo stretnutie medzi Vami a prezidentom Putinom? ?akujem.

Verím, ?e mier sa v?dy dosahuje otvorením kanálov, nikdy ho nemo?no dosiahnu? uzavretím. Pozývam v?etkých, aby otvorili vz?ahy, kanály priate?stva... Nie je to ?ahké. Ten istý prejav, ktorý som predniesol vo v?eobecnosti, som povedal aj Orbánovi a predniesol som ho tak trochu v?ade. Je o migrácii: Myslím, ?e je to problém, ktorý musí Európa uchopi? do rúk, preto?e pä? krajín trpí najviac: Cyprus, Grécko, Malta, Taliansko a ?panielsko, preto?e sú to stredomorské krajiny a vä??ina migrantov sa vylo?uje tam. A ak sa Európa nepostará o spravodlivé rozdelenie migrantov, problém budú ma? len tieto krajiny. Myslím si, ?e Európa musí da? pocíti?, ?e je Európskou úniou aj zo?i vo?i tejto výzve.

Je tu aj ?al?í problém, ktorý je spätý s migráciou, a to je ukazovate? pôrodnosti. Sú krajiny ako Taliansko a ?panielsko, kde sa neprivádzajú na svet deti. Minulý rok som o tom hovoril na stretnutí rodín a v poslednom ?ase vidím, ?e o tom hovorí aj vláda a ?al?ie vlády. Priemerný vek v Taliansku je 46 rokov, v prípade ?panielska je e?te vy??í a sú tam malé vy?udnené dediny. Program migrácie, ale dobre realizovaný pod?a vzoru niektorých krajín - mám na mysli napríklad ?védsko v ?ase latinskoamerických diktatúr - mô?e pomôc? aj týmto krajinám, ktoré majú nízku pôrodnos?.

Oh?adom Hilariona: Hilarion je ?lovek, ktorého si ve?mi vá?im, a v?dy sme mali dobré vz?ahy. A bol tak láskavý, ?e ma pri?iel nav?tívi?, potom pri?iel na svätú om?u a videl som ho aj tu na letisku. Hilarion je inteligentný ?lovek, s ktorým sa dá rozpráva? a tieto vz?ahy treba udr?iava?, preto?e ak hovoríme o ekumenizme – tento sa mi pá?i, tento sa mi nepá?i -, musíme ma? ruku vystretú ku ka?dému a tie? ruku prija?. S patriarchom Kirillom som sa od za?iatku vojny rozprával len raz, 40 minút cez zoom, potom prostredníctvom Antonija, ktorý je teraz na mieste Hilariona a ktorý za mnou chodí: je to biskup, ktorý bol farárom v Ríme a dobre pozná prostredie, a cez neho som v?dy v kontakte s Kirillom. Je tu e?te neuskuto?nené stretnutie, ktoré sme mali ma? v Jeruzaleme v júli alebo v júni minulého roka, no kvôli vojne bolo zru?ené: to sa e?te má uskuto?ni?. A potom, s Rusmi, mám dobré vz?ahy s ve?vyslancom, ktorý teraz odchádza, ktorý bol sedem rokov vo Vatikáne. Je to skvelý mu?, ?lovek comme il faut, (ako sa patrí). Seriózny, kultivovaný ?lovek, ve?mi vyrovnaný. Vz?ahy s Rusmi sú predov?etkým prostredníctvom tohto ve?vyslanca. Neviem ?i som odpovedal na v?etko... Na nie?o som zabudol?

... ?i by Hilarion a tie? Orbán mohli nejako urýchli? mierový proces na Ukrajine a tie? umo?ni? stretnutie medzi Vami a Putinom, ak by mohli pôsobi? - v úvodzovkách - ako sprostredkovatelia...

Viete si predstavi?, ?e na tomto stretnutí sme nehovorili len o ?ervenej ?iapo?ke. Hovorili sme o v?etkých týchto veciach. Hovorili sme o tom, preto?e ka?dý má záujem o cestu k mieru. Ja som ochotný. Som ochotný urobi? v?etko, ?o je potrebné. Aj teraz prebieha istá misia, no zatia? nie je verejná. Uvidíme,... ke? bude verejná, poviem o nej.

Aura Maria Vistas Miguel (portugalské Rádio Renascença)

Va?a Svätos?, ?al?ou etapou je Lisabon. Ako sa cítite zdravotne? Preto?e nás prekvapilo, ke? ste i?li do nemocnice: niektorí hovorili, ?e ste omdleli. Cítite teda energiu na to, aby ste po?as týchto augustových dní v Lisabone nav?tívili tisíce mladých ?udí? A na Svetové dni mláde?e by ste chceli pozva? aj mladého Ukrajinca a mladého Rusa ako znamenie pokoja pre nové generácie?

Predov?etkým zdravie. To, ?o som mal, bola silná nevo?nos? na konci stredaj?ej audiencie [pred Kvetnou nede?ou], necítil som sa na obedovanie, trochu som si ?ahol, nestratil som vedomie, ale áno, mal som vysokú horú?ku a o tretej popoludní ma lekár rýchlo odviezol do nemocnice: akútny a silný zápal p?úc, v dolnej ?asti p?úc. V?aka Bohu vám mô?em poveda?, ?e organizmus, telo, reagovalo na lie?bu dobre. V?aka Bohu. To je to, ?o sa mi stalo.

Potom Lisabon: deň pred odchodom som sa rozprával s Mons. Américom (Mons. Américo Manuel Alves Aguiar, pomocný biskup Lisabonu a predseda Nadácie Svetových dní mláde?e 2023), ktorý sa pri?iel pozrie?, ako to tam vyzerá... A áno, pôjdem tam a dúfam, ?e to zvládnem. A vidíte, ?e u? to nie je ako bolo pred dvoma rokmi, no s palicou, je to teraz lep?ie, zatia? sa cesta nezru?ila. Potom je tu cesta do Marseille, ?alej cesta do Mongolska, a potom je tu posledná, nepamätám si u? kam... E?te ma program núti k pohybu, uvidíme!

... a stretnutie s mladými ?u?mi z Ruska a Ukrajiny?

Américo má nie?o v pláne, povedal mi, ?e nie?o pripravuje. A pripravuje to dobre!

Nicole Winfieldová (americká agentúra Associated Press)

Svätý Otec, chcela som sa vás opýta? na nie?o trochu iné: nedávno ste urobili ve?mi silné ekumenické gesto, darovali ste Grécku tri fragmenty sôch z Parthenónu, ktoré boli vo Vatikánskych múzeách. Toto gesto malo odozvu aj mimo pravoslávneho sveta, preto?e mnohé múzeá na Západe diskutujú práve o vrátení predmetov získaných po?as koloniálneho obdobia ako o akte spravodlivosti vo?i týmto ?u?om. Chcela som sa opýta?, ?i by ste boli otvorený aj ?al?ím re?titu?ným ?inom. Mám na mysli napríklad pôvodné obyvate?stvo a skupiny v Kanade, ktoré vzniesli po?iadavku na vrátenie predmetov z vatikánskych zbierok ako sú?as? procesu nápravy ?kôd, ktoré utrpeli po?as koloniálneho obdobia...

Ale toto je predsa siedme prikázanie: Ak si nie?o ukradol, musí? to vráti?! Ale v?etko má svoj príbeh. Niekedy vojny a kolonizácia vedú k takýmto rozhodnutiam vzia? druhému jeho majetky. Bolo to správne gesto, muselo sa to urobi?: Parthenón - da? nie?o spä?. A ak zajtra prídu Egyp?ania a budú ?iada? obelisk, ?o urobíme? Tu v?ak treba v ka?dom prípade urobi? rozli?ovanie. A potom vrátenie domorodých vecí, to sa uskuto?ňuje, s Kanadou sme sa aspoň dohodli, ?e to urobíme. Teraz sa budem pýta?, ako to ide. Ale skúsenosti s pôvodnými obyvate?mi v Kanade boli ve?mi plodné. Aj v Spojených ?tátoch jezuiti robia nie?o so skupinou pôvodných obyvate?ov. Generálny predstavený mi o tom nedávno hovoril. Ale spä? k re?titúciám. Pokia? mô?ete vráti? to, ?o je potrebné, je to gesto, ktoré je lep?ie urobi?. Niekedy sa to nedá, nie je politická mo?nos? alebo reálna ?i konkrétna mo?nos?. Ale do tej miery, do akej mô?ete vráti?, prosím, urobte to, je to dobré pre v?etkých. Aby sme si nezvykli strka? ruku do vreciek iných ?udí!

Eva Fernandezová (?panielske Rádio COPE)

Ukrajinský premiér Vás po?iadal o pomoc pri návrate detí násilne odvle?ených do Ruska. Myslíte, ?e mu mô?ete pomôc??

Myslím, ?e áno, preto?e Svätá stolica u? pôsobila ako sprostredkovate? v nieko?kých prípadoch výmeny väzňov a prostredníctvom ve?vyslanectva tieto prípady prebehli dobre, myslím si, ?e aj tento mô?e prebehnú? dobre. Je to dôle?ité, aspoň Svätá stolica je ochotná to urobi?, preto?e je to správne, je to spravodlivé a musíme pomôc?. Pomôc?, aby to nebol ?casus belli“ (vojnový prípad), ale ?udský.  Je to problém ?udskosti skôr ako problém vojnovej koristi alebo odsunu (deportácie) z vojny. V?etky ?udské gestá pomáhajú, ale gestá krutosti nepomáhajú. Musíme urobi? v?etko, ?o je v ?udských silách. A chcem poveda?, ?e myslím tie? na ?eny, ktoré prichádzajú do na?ich krajín: Taliansko, ?panielsko, Po?sko, Ma?arsko, to?ko ?ien, ktoré prichádzajú s de?mi a ich man?elia sú bu? m?tvi, alebo bojujú vo vojne. Je pravda, je tu nad?enie, a v tejto chvíli sa im pomáha, ale nestrácajme nad?enie v tom pokra?ova?, preto?e ke? nad?enie opadne, tieto ?eny zostanú bez ochrany, v nebezpe?enstve, ?e padnú za koris? supom, ktorí krú?ia a striehnu. Dávajme si pozor, aby sme nestratili toto zameranie na pomoc ute?encom. Robme to v?etci. ?akujem.

-zk, mh-