V Budape?ti vyvrcholila apo?tolská cesta: Sme povolaní prijíma? a ?íri? jeho lásku
Na eucharistickom slávení sa zú?astnilo vy?e 50.000 veriacich, z toho na Námestí Lajosa Kossutha sa zhroma?dilo vy?e 30.000 veriacich. Svätý Otec vyzval v?etkých k otvorenosti, Je?i? hovorí o sebe ako o bráne, ktorá je otvorená, sú dva smery dnu a von. By? otvorení pre v?etkých (inkluzívni) a vychádza? ku v?etkým, to boli hlavné slová posolstva. Záverom pápe? dodal: «nikdy sa nenechajme odradi?, nikdy sa nenechajme okradnú? o tú rados? a ten pokoj, ktorý nám on daroval, neuzatvárajme sa do problémov ?i apatie. Dajme sa sprevádza? na?ím Pastierom: s ním budú na?e ?ivoty, na?e rodiny, na?e kres?anské spolo?enstvá a celé Ma?arsko ?iari? novým ?ivotom!»
Plné znenie homílie pápe?a Franti?ka
Budape??, 30, apríla 2023
Posledné slová, ktoré Je?i? vyslovil v evanjeliu, ktoré sme si vypo?uli, vystihujú zmysel jeho poslania: ?Ja som pri?iel, aby mali ?ivot a aby ho mali hojnej?ie“ (Jn 10,10). To je to, ?o robí správny pastier: dáva svoj ?ivot za svoje ovce. Takto Je?i?, ako pastier, ktorý ide h?ada? svoje stádo, pri?iel h?ada? nás, ke? sme boli stratení; ako pastier nás pri?iel vytrhnú? zo smrti; ako pastier, ktorý pozná svoje ovce ka?dú jednotlivo a miluje ich s nekone?nou nehou, nás voviedol do Otcovho ov?inca a dal nám sta? sa jeho de?mi.
Zamyslime sa teda nad obrazom Dobrého pastiera a pristavme sa pri dvoch ?innostiach, ktoré pod?a evanjelia koná pre svoje ovce: najprv ich volá a potom ich vyvádza.
1. Ponajprv, ?volá svoje ovce“ (v. 3). Na za?iatku príbehu na?ej spásy nie sme my s na?imi zásluhami, schopnos?ami, ?truktúrami; na za?iatku je Bo?ie volanie, jeho tú?ba dosta? sa k nám, jeho staros? o ka?dého z nás, hojnos? jeho milosrdenstva, ktoré nás chce zachráni? od hriechu a smrti, aby nám daroval ?ivot v hojnosti a rados? bez konca. Je?i? pri?iel ako Dobrý pastier ?udstva, aby nás povolal a priviedol domov. A my si tak s v?a?nos?ou mô?eme pripomenú? jeho lásku k nám, k nám, ktorí sme boli od neho vzdialení. Áno, kým ?sme boli v?etci stratení ako ovce“ a ??li sme si ka?dý vlastnou cestou“ (Iz 53,6), on vzal na seba na?e neprávosti a za?a?il sa na?imi hriechmi, aby nás priviedol spä? k Otcovmu srdcu.
Takto sme to po?uli od apo?tola Petra v druhom ?ítaní: ?Túlali ste sa ako ovce, ale teraz ste boli privedení spä? k pastierovi a strá?covi va?ich du?í“ (1 Pt 2,25). A aj dnes, v ka?dej ?ivotnej situácii, v tom, ?o nosíme v srdci, v na?ich zblúdeniach, v na?ich strachoch, v pocite porá?ky, ktorý nás niekedy prepadá, vo väzení smútku, ktorý nám hrozí svojím zovretím, on nás volá. Prichádza ako Dobrý pastier a volá nás po mene, aby nám povedal, akí sme v jeho o?iach vzácni, aby uzdravil na?e rany a vzal na seba na?e slabosti, aby nás zhroma?dil do jednoty vo svojom ov?inci a dôverne nás zblí?il s Otcom a medzi nami navzájom.
Bratia a sestry, ke? tu dnes ráno stojíme, cítime rados? z toho, ?e sme svätým Bo?ím ?udom: v?etci sme zrodení z jeho povolania; to on nás zvolal pospolu, a preto sme jeho ?ud, jeho stádo, jeho Cirkev. Zhroma?dil nás tu, aby nás ve?kos? jeho lásky v?etkých spojila v jednom objatí, hoci sa navzájom lí?ime a patríme do rozdielnych spolo?enstiev. Je pekné by? pospolu: biskupi a kňazi, reho?níci a laici; a je pekné zdie?a? túto rados? s ekumenickými delegáciami, s vedúcimi ?idovskej komunity, s predstavite?mi ob?ianskych in?titúcií a diplomatického zboru.
Toto je katolicita: my v?etci kres?ania, povolaní ka?dý po mene Dobrým pastierom, sme povolaní prijíma? a ?íri? jeho lásku, aby bol jeho ov?inec inkluzívnym (za?leňujúcim) a nikdy nie vyde?ujúcim (exluzívnym). A preto sme v?etci povolaní pestova? vz?ahy bratstva a spolupráce, bez odde?ovania sa navzájom, bez pova?ovania ná?ho spolo?enstva za vyhradené prostredie, bez pod?ahnutia obavám o obranu vlastného priestoru, ale aby sme sa otvorili vzájomnej láske.
2. Po povolaní oviec ich Pastier ?vyvádza“ (Jn 10,3). Najprv ich povolaním priviedol do ov?inca, teraz ich vyvádza von. Najprv sme zhroma?dení do Bo?ej rodiny, aby sme sa stali jeho ?udom, potom sme poslaní do sveta, aby sme sa s odvahou a bez strachu stali hlásate?mi Dobrej zvesti, svedkami Lásky, ktorá nás obnovila. Tento pohyb - vchádzanie a vychádzanie - mô?eme pochopi? z iného obrazu, ktorý Je?i? pou?íva: z obrazu dverí. Hovorí: ?Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádza? i vychádza? a nájde pastvu“ (v. 9).
E?te raz si to pozorne vypo?ujme: bude vchádza? i vychádza?. Na jednej strane je Je?i? dverami, ktoré sa nám otvorili dokorán, aby sme mohli vstúpi? do Otcovho spolo?enstva a zakúsi? jeho milosrdenstvo; ale ako ka?dý vie, otvorené dvere slú?ia nielen na vojdenie, ale aj na vyjdenie z miesta, v ktorom sa ?lovek nachádza. A tak po tom, ?o nás Je?i? priviedol spä? do Bo?ieho objatia a do ov?inca Cirkvi, je tou bránou, ktorá nás vedie von do sveta: nabáda nás, aby sme vy?li v ústrety bratom a sestrám. A dobre si to zapamätajme: v?etci, nevylu?ujúc nikoho, sme k tomu povolaní, aby sme vy?li zo svojej zóny pohodlia a mali odvahu dosiahnu? ka?dú perifériu, ktorá potrebuje svetlo evanjelia (porov. Apo?tolská exhortácia Evangelii gaudium, 20).
Bratia a sestry, by? ?vychádzajúcimi von“ znamená pre ka?dého z nás sta? sa ako Je?i? otvorenými dverami. Je smutné a bolestné vidie? zatvorené dvere: zatvorené dvere ná?ho sebectva vo?i tým, ktorí ka?dý deň krá?ajú ved?a nás; zatvorené dvere ná?ho individualizmu v spolo?nosti, ktorej hrozí atrofia (chradnutie) v osamelosti; zatvorené dvere na?ej ?ahostajnosti vo?i tomu, kto trpí a je v chudobe; zatvorené dvere vo?i tomu, kto je cudzinec, odli?ný, migrant, chudobný.
A dokonca aj zatvorené dvere na?ich cirkevných spolo?enstiev: zatvorené medzi nami, zatvorené vo?i svetu, zatvorené vo?i tým, ktorí ?nie sú v norme“, zatvorené vo?i tým, ktorí tú?ia po Bo?om odpustení. Prosím: otvorme dvere! Sna?me sa aj my - slovami, skutkami, ka?dodennou ?innos?ou - by? ako Je?i?: by? otvorenými dverami, ktoré sa nikdy nikomu nezabuchnú pred nosom, dverami, ktoré umo?ňujú ka?dému vstúpi? a zakúsi? krásu Pánovej lásky a odpustenia.
Opakujem to najmä sebe, bratom biskupom a kňazom: nám pastierom. Preto?e pastier, ako hovorí Je?i?, nie je zbojník ani zlodej (porov. Jn 10,8); ?i?e nezneu?íva svoju úlohu, neutlá?a zverené stádo, ?nekradne“ priestor bratom laikom, nepresadzuje tvrdú autoritu. Povzbudzujme sa k tomu, aby sme boli stále otvorenej?ími dverami: ?facilitátormi“ (napomáhate?mi) Bo?ej milosti, odborníkmi na blízkos?, ochotnými ponúknu? svoj ?ivot, tak ako nás to Je?i? Kristus, ná? Pán a na?e v?etko, u?í s roztvorenými ramenami z katedry krí?a a ukazuje nám to zaka?dým na oltári, ?ivý Chlieb, ktorý sa láme pre nás.
Hovorím to aj na?im bratom a sestrám laikom, katechétom, pastora?ným pracovníkom, tým, ktorí majú politickú a sociálnu zodpovednos?, tým, ktorí jednoducho ?ijú svoj ka?dodenný ?ivot, neraz s námahou: bu?te otvorenými dverami. Dajme vstúpi? do ná?ho srdca Pánovi ?ivota, jeho slovu, ktoré ute?uje a uzdravuje, aby sme potom my sami vy?li von a boli otvorenými dverami v spolo?nosti. Bu?me otvorení a inkluzívni jedni vo?i druhým, aby sme pomohli Ma?arsku rás? v bratstve, ceste pokoja.
Milovaní, Je?i?, Dobrý pastier, nás volá po mene a ujíma sa nás s nekone?nou nehou. On je dverami, a kto cez neho vstúpi, má ve?ný ?ivot: on je teda na?ou budúcnos?ou, budúcnos?ou ?hojného ?ivota“ (Jn 10,10). Preto sa nikdy nenechajme odradi?, nikdy sa nenechajme okradnú? o tú rados? a ten pokoj, ktorý nám on daroval, neuzatvárajme sa do problémov ?i apatie. Dajme sa sprevádza? na?ím Pastierom: s ním budú na?e ?ivoty, na?e rodiny, na?e kres?anské spolo?enstvá a celé Ma?arsko ?iari? novým ?ivotom!
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, P. Jozef Bartkovjak SJ)
-mj-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
