杏MAP导航

APO?TOLSKÁ CESTA DO MA?ARSKA

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s politikmi, ob?ianskou spolo?nos?ou a diplomatickým zborom, Budape??, bývalý karmelitánsky klá?tor, 28. apríla 2023

Pani prezidentka republiky,

Predseda vlády,

Vá?ení ?lenovia vlády a diplomatického zboru,

významní predstavitelia a zástupcovia ob?ianskej spolo?nosti,

Dámy a páni!

Srde?ne vás pozdravujem a ?akujem pani prezidentke za privítanie a tie? za milé a hlboké slová. Politika sa rodí z mesta, z polis, z konkrétnej vá?ne pre spolo?ný ?ivot, popri garantovaní práv a re?pektovaní povinností. Máloktoré mestá nám pomáhajú uva?ova? o tom tak ako to robí Budape??, ktorá je nielen majestátnym a vitálnym hlavným mestom, ale aj ústredným miestom dejín: je svedkom významných prelomov v priebehu storo?í, je povolaná by? protagonistkou prítomnosti a budúcnosti; tu, ako napísal jeden z va?ich ve?kých básnikov, ?sa objímajú mäkké vlny Dunaja, ktorý je minulos?ou, prítomnos?ou a budúcnos?ou" (A. József, K Dunaju). Chcel by som sa preto podeli? o nieko?ko my?lienok, ktoré sú in?pirované Budape??ou ako mestom histórie, mestom mostov a mestom svätých.

1. Mesto histórie. Toto hlavné mesto má staroveký pôvod, o ?om sved?ia keltské a rímske pozostatky. Jeho nádhera nás v?ak zavedie a? do novoveku, ke? bolo hlavným mestom po?as obdobia mieru známeho ako belle époque, ktoré trvalo od rokov jeho zalo?enia a? do prvej svetovej vojny. Povstanie v ?ase mieru poznalo bolestivé konflikty: nielen dávne invázie, ale v minulom storo?í aj násilie a útlak spôsobené nacistickou a komunistickou diktatúrou - ako sa dá zabudnú? na rok 1956? A po?as druhej svetovej vojny deportácie desiatok a desiatok tisíc obyvate?ov, pri?om zvy?né obyvate?stvo ?idovského pôvodu bolo zatvorené v gete a vystavené po?etným masakrom. V tomto kontexte sa na?lo mnoho stato?ných spravodlivých ?udí - mám na mysli napríklad nuncia Angela Rotta, mal ve?a odolnosti a ve?ké odhodlanie k obnove, tak?e Budape?? je dnes jedným z európskych miest s najvy??ím percentom ?idovského obyvate?stva, centrom krajiny, ktorá pozná hodnotu slobody a ktorá po tom, ?o zaplatila vysokú cenu diktatúram, nesie v sebe poslanie strá?i? poklad demokracie a sen o pokoji.

V tejto súvislosti by som sa chcel vráti? k zalo?eniu Budape?ti, ktoré si tento rok slávnostne pripomíname. Uskuto?nilo sa pred 150 rokmi, v roku 1873, zo spojenia troch miest: a západne od s ou na opa?nom brehu. Zrod tohto ve?kého hlavného mesta v srdci svetadiela pripomína zjednotenú cestu Európy, na ktorej má Ma?arsko svoje dôle?ité miesto. V povojnovom období predstavovala Európa spolu s Organizáciou Spojených národov ve?kú nádej v spolo?nom cieli, ?e u??ie puto medzi národmi zabráni ?al?ím konfliktom. ?ia? nebolo tomu tak. Vo svete, v ktorom ?ijeme, sa v?ak zdá, ?e vá?eň pre komunitnú politiku a multilateralizmus je spomienkou na minulos?: zdá sa, ?e sme svedkami smutného doznievania zborového sna o pokoji, zatia? ?o sólisti vojny si vytvárajú vlastný priestor. Vo v?eobecnosti sa zdá, ?e nad?enie pre budovanie mierového a stabilného spolo?enstva národov sa v mysliach ?udí rozpadlo, zatia? ?o sa vyzna?ujú zóny, rozdiely, nacionalizmy opä? bujnejú a odsudzovanie a tóny vo?i iným sa vyostrujú. Na medzinárodnej úrovni sa dokonca zdá, ?e politika má za následok skôr rozdúchavanie nálad, ne? rie?enie problémov, zabúda na zrelos? dosiahnutú po hrôzach vojny a vracia sa k akejsi vojnovej infantilite. Pokoj v?ak nikdy neprinesie sledovanie vlastných strategických záujmov, ale politika schopná pozera? sa na celok, na rozvoj v?etkých: pozorná k ?u?om, k chudobným a k zajtraj?ku; nielen k moci, ziskom a mo?nostiam sú?asnosti.

V tejto historickej situácii má Európa zásadný význam. V?aka svojej histórii toti? predstavuje pamä? ?udstva, a preto je povolaná zohra? úlohu, ktorá jej zodpovedá: zjednocova? vzdialené, prijíma? národy v rámci nej a nikoho nenecha? nav?dy nepriate?om. Preto je nevyhnutné znovu objavi? európsku du?u: nad?enie a sen otcov zakladate?ov, ?tátnikov, ktorí sa vedeli pozera? za hranice svojej doby, za hranice ?tátov a bezprostredných potrieb, a vytvára? diplomacie schopné upevňova? jednotu, a nie prehlbova? rozpory. Spomínam si, ako De Gasperi pri okrúhlom stole, kde sa zú?astnili aj Schuman a Adenauer, povedal: ?Predsavzatie zjednotenej Európy je pre ňu samu, nie preto, aby sme sa postavili proti ostatným... pracujeme na jednote, nie na rozdelení“ (Prejav pri okrúhlom stole Európy, Rím, 13. októbra 1953). A e?te raz k tomu, ?o povedal Schuman: ?Príspevok, ktorý mô?e organizovaná a vitálna Európa poskytnú? civilizácii, je nevyhnutný pre udr?anie mierových vz?ahov“, preto?e - pamätné slová! – ?svetový mier nemo?no zabezpe?i? inak ako tvorivým úsilím primeraným nebezpe?enstvám, ktoré ho ohrozujú“ (Schumanova deklarácia, 9. mája 1950). V tejto historickej etape je nebezpe?enstiev ve?a, ale pýtam sa, aj ke? myslím na su?ovanú Ukrajinu, kde je tvorivé úsilie o pokoj?

2. Budape?? je mestom mostov. Pri poh?ade zhora ?perla Dunaja“ ukazuje svoju osobitos? práve v?aka mostom, ktoré spájajú jej ?asti a harmonizujú jej konfiguráciu s konfiguráciou ve?kej rieky. Táto harmónia s prostredím ma vedie k tomu, aby som pochválil ekologickú starostlivos?, ktorú táto krajina vykonáva s ve?kým nasadením. Ale mosty, ktoré spájajú rôzne skuto?nosti, tie? nazna?ujú, ?e by sme sa mali zamyslie? nad dôle?itos?ou jednoty, ktorá neznamená uniformitu. V Budape?ti je to zrejmé z pozoruhodnej rozmanitosti volebných obvodov, ktorých je viac ako dvadsa?. Dokonca aj Európa dvadsiatich siedmich, vybudovaná s cie?om budova? mosty medzi národmi, potrebuje príspevok v?etkých bez toho, aby sa zmen?ila výnimo?nos? ktoréhoko?vek z nich. V tejto súvislosti jeden z otcov zakladate?ov predpovedal: ?Európa bude existova? a nestratí sa ni?, ?o by robilo slávu a ??astie ka?dému národu. Práve vo vä??ej spolo?nosti, v silnej?ej harmónii, sa jednotlivec mô?e presadi?“ (Intervencia cit.). Je potrebná táto harmónia: celok, ktorý nesplo??uje ?asti, a ?asti, ktoré sa cítia dobre za?lenené do celku, zachovajúc si vlastnú identitu. V tomto oh?ade je dôle?ité to, ?o sa uvádza v ma?arskej ústave: ?Sloboda jednotlivca sa mô?e rozvíja? len v spolupráci s ostatnými“; a opä?: ?Na?u národnú kultúru pova?ujeme za bohatý príspevok k pestrofarebnej európskej jednote“.

Mám teda na mysli Európu, ktorá nie je rukojemníkom strán a nestáva sa obe?ou autoreferen?ného populizmu, ale ani sa nemení na tekutú realitu, ani nie plynnú realitu, len na akýsi abstraktný supranacionalizmus, nev?ímajúci si ?ivot národov. Toto je hanebná cesta ?ideologických kolonizácií“, ktoré odstraňujú rozdiely, ako v prípade tzv. rodovej kultúry, alebo stavajú redukujúce koncepcie slobody pred realitu ?ivota, napríklad chvália sa ako výdobytkom nezmyselným ?právom na potrat“, ?o je v?dy tragická porá?ka.

Ako ú?asné je namiesto toho vybudova? Európu zameranú na ?loveka a ?udí, kde existujú ú?inné politiky pre pôrodnos? a rodinu - v Európe máme krajiny s priemerným vekom 46-48 rokov -, ktoré sa v tejto krajine starostlivo realizujú, kde rôzne národy tvoria rodinu, v ktorej sa ctí rast a jedine?nos? ka?dého z nich. Najznámej?í budape?tiansky most, most re?azí, nám pomáha predstavi? si takúto Európu, zlo?enú z mnohých rôznych ?lánkov, ktoré nachádzajú svoju pevnos? vo vytváraní pevných spolo?ných väzieb. V tom pomáha kres?anská viera a Ma?arsko mô?e pôsobi? ako ?stavite? mostov“, pri?om vyu?íva svoj ?pecifický ekumenický charakter: rôzne konfesie tu spoluna?ívajú bez antagonizmu - spomínam si na stretnutie, ktoré som s nimi mal pred rokom a pol -, spolupracujú s re?pektom a v kon?truktívnom duchu. S mys?ou a srdcom smerujem do opátstva Pannonhalma, jednej z ve?kých duchovných pamiatok tejto krajiny, miesta modlitby a mosta bratstva.

3. To ma vedie k poslednému aspektu: Budape??, mesto svätých - pani prezidentka hovorila o sv. Al?bete - , ako nazna?uje aj nový obraz v tejto miestnosti. Na?e my?lienky nemô?u nesmerova? k svätému ?tefanovi, prvému uhorskému krá?ovi, ktorý ?il v ?ase, ke? boli kres?ania v Európe v plnom spolo?enstve; jeho socha v Budínskom hrade sa tý?i nad mestom a chráni ho, zatia? ?o bazilika zasvätená jemu v srdci hlavného mesta je spolu s ostrihomskou najimpozantnej?ou sakrálnou stavbou krajiny.

Ma?arské dejiny sa teda zrodili pozna?ené svätos?ou, a to nielen krá?a, ale celej rodiny: jeho man?elky, blahoslavenej Gisely, a ich syna svätého Emerika. Ten dostal od svojho otca nieko?ko odporú?aní, ktoré predstavujú akýsi testament pre ma?arský ?ud. Dnes mi pris?úbili do daru jeho zväzok, o?akávam ho! ?ítame tam nieko?ko ve?mi výsti?ných slov: ?Odporú?am ti, aby si bol láskavý nielen ku svojej rodine a k príbuzenstvu alebo k mocným a bohatým alebo k blí?nemu a svojmu ?udu, ale aj k cudzincom“. Svätý ?tefan to zdôvodňuje v pravom kres?anskom duchu a pí?e: ?K najvy??iemu ??astiu vedie praktizovanie lásky“. A uzatvára slovami: ?Bu? pokorný a nikdy nebojuj proti pravde" (Napomenutia, X). Týmto spôsobom neoddelite?ne spája pravdu a pokoru. Je to ve?ké u?enie viery: kres?anské hodnoty nemo?no dosved?ova? strnulos?ou a uzavretos?ou, preto?e Kristova pravda v sebe zah?ňa pokoru, zah?ňa láskavos? v duchu blahoslavenstiev. Zakorenená je tu tá ma?arská ?udová láskavos?, ktorú odha?ujú niektoré výrazy be?nej re?i, ako napríklad: ?jónak lenni jó“ [je dobré by? dobrý] a ?jobb adni mint kapni“ [je lep?ie dáva? ako prijíma?].

To odha?uje nielen bohatstvo pevnej identity, ale aj potrebu otvorenosti vo?i iným, ako to uznáva ústava, ke? vyhlasuje: ?Re?pektujeme slobodu a kultúru iných národov, sme odhodlaní spolupracova? so v?etkými národmi sveta“. ?alej sa v nej uvádza: ?Národnostné men?iny, ktoré ?ijú s nami, sú sú?as?ou ma?arského politického spolo?enstva a tvoria sú?as? ?tátu“ a navrhuje sa záväzok ?starostlivosti a ochrany [...] jazykov a kultúr národnostných men?ín v Ma?arsku“. Táto perspektíva je skuto?ne evanjeliová a pôsobí proti istej tendencii, niekedy odôvodňovanej v mene vlastných tradícií a dokonca viery, uzavrie? sa do seba.

V zakladajúcom texte sa v nieko?kých rozhodných slovách, ktoré sú preniknuté kres?anským duchom, tie? uvádza: ?Pomoc núdznym a chudobným vyhlasujeme za povinnos?“. Pripomína to pokra?ovanie dejín uhorskej svätosti, o ktorých rozprávajú po?etné kultové miesta v hlavnom meste: od prvého krá?a, ktorý polo?il základy spolo?ného ?ivota, prechádzame ku knie?a?u, ktorý pozdvihol túto stavbu k ?al?ej ?istote. Je ňou svätá Al?beta, ktorej svedectvo dosiahlo v?etky zemepisné ?írky. Táto dcéra va?ej krajiny zomrela vo veku dvadsa??tyri rokov po tom, ?o sa zriekla v?etkého bohatstva a v?etko rozdala chudobným. V nemocnici, ktorú postavila, sa a? do konca venovala starostlivosti o chorých: je ?iarivým klenotom evanjelia.

Vá?ení politickí predstavitelia, rád by som sa vám po?akoval za podporu charitatívnych a vzdelávacích aktivít, ktoré sú in?pirované týmito hodnotami a v ktorých sa anga?uje miestna katolícka komunita, ako aj za konkrétnu podporu to?kým skú?aným kres?anom vo svete, najmä v Sýrii a v Libanone. Plodná spolupráca medzi ?tátom a Cirkvou je plodná, ale aby takou bola, musí chráni? primerané rozdiely. Je dôle?ité, aby na to pamätal ka?dý kres?an a zachovával evanjelium ako východiskový bod, aby sa dr?al slobodnej a oslobodzujúcej Je?i?ovej vo?by a nepodliehal akémusi prepojeniu s logikou moci.

Z tohto h?adiska je dobrá zdravá svetskos?, ktorá neupadá do roz?íreného sekularizmu, ktorý sa prejavuje alergicky vo?i ka?dému posvätnému aspektu a potom sa obetuje na oltároch zisku. Tí, ktorí sa hlásia ku kres?anstvu, sprevádzaní svedkami viery, sú predov?etkým povolaní sved?i? a krá?a? so v?etkými, pestova? humanizmus in?pirovaný evanjeliom a zakorenený v dvoch základných líniách: uzna? sa za milované deti Otca a milova? ka?dého ako brata.

V tomto zmysle zanechal svätý ?tefan svojmu synovi mimoriadne slová bratstva, ke? povedal, ?e ?zdobí krajinu“, ktorá tam prichádza s rôznymi jazykmi a zvykmi. Napísal, ?krajina, ktorá má len jeden jazyk a jeden zvyk, je slabá a padlá. Preto odporú?am, aby ste cudzincov prijímali s láskavos?ou a zachovávali si ich v úcte, aby rad?ej zostali u vás ako inde“ (Napomenutia, VI). Je to téma, téma prijatia, ktorá v na?ich ?asoch vyvoláva ve?a diskusií a je ur?ite zlo?itá.

Pre tých, ktorí sú kres?anmi, sa v?ak základný postoj nemô?e lí?i? od toho, ktorý vyjadril svätý ?tefan, ke? sa ho nau?il od Je?i?a, ktorý sa stoto?nil s cudzincom, ktorého treba prija? (porov. Mt 25, 35). Práve myslením na Krista prítomného v to?kých zúfalých bratoch a sestrách, ktorí utekajú pred konfliktmi, chudobou a klimatickými zmenami, treba tento problém rie?i? bez výhovoriek a odkladov. Je to problém, ktorý treba rie?i? spolo?ne, komunitne, aj preto, ?e v kontexte, v ktorom ?ijeme, sa dôsledky skôr ?i neskôr dotknú ka?dého. Preto je naliehavé, aby sme ako Európa pracovali na bezpe?ných a legálnych spôsoboch, na spolo?ných mechanizmoch tvárou v tvár epochálnej výzve, ktorú nemo?no zastavi? odmietaním, ale treba ju prija?, aby sme pripravili budúcnos?, ktorá, ak nebude spolo?ná, nebude. To vyzýva tých, ktorí nasledujú Je?i?a a chcú napodobňova? príklad evanjeliových svedkov, aby sa postavili do prvej línie.

Nie je mo?né spomenú? v?etkých ve?kých vyznáva?ov viery zo Svätej Panónie, ale rád by som spomenul aspoň svätého Ladislava a svätú Margitu a tie? niektoré slávne osobnosti minulého storo?ia, ako napríklad kard. József Mindszenty, blahoslavení biskupi mu?eníci Vilmos Apor a Zoltán Meszlényi a blahoslavený László Batthyány-Strattmann.

Spolu s to?kými spravodlivými rôznych vierovyznaní sú otcami a matkami va?ej vlasti. Im by som chcel zveri? budúcnos? tejto krajiny, ktorá mi je taká vzácna. A ke? vám ?akujem, ?e ste si vypo?uli, o ?o som sa chcel podeli?, - ?akujem vám za va?u trpezlivos? -, ubezpe?ujem vás o svojej blízkosti a o svojich modlitbách za v?etkých Ma?arov, pri?om osobitne myslím na tých, ktorí ?ijú mimo vlasti, a na tých, ktorých som v ?ivote stretol a ktorí mi urobili to?ko dobrého. Isten, áldd meg a magyart! [Bo?e, po?ehnaj Ma?arov!]

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek)