杏MAP导航

Je?i? Kristus sa stal pre vás chudobným (porov. 2 Kor 8, 9)

Posolstvo Svätého Otca Franti?ka na 6. svetový deň chudobných

13. novembra 2022

1. Je?i? Kristus ?sa stal pre vás chudobným“ (2 Kor 8, 9). Týmito slovami sa apo?tol Pavol obracia na prvých kres?anov v Korinte, aby ich povzbudil k úsiliu o solidaritu s núdznymi bratmi. Svetový deň chudobných slávime aj tento rok a má by? opä? zdravou provokáciou, ktorá nám pomô?e zamyslie? sa nad na?ím ?ivotným ?týlom a nad mnohými sú?asnými formami chudoby.

Pred nieko?kými mesiacmi za?ala búrka pandémie ustupova? a ukázali sa znamenia hospodárskeho o?ivenia, ktoré by mohlo prinies? ú?avu miliónom ?udí, ktorí v dôsledku straty zamestnania upadli do chudoby. Objavil sa tak kúsok modrej oblohy, ktorý s?uboval – bez toho, ?e by nás zbavil bolesti zo straty na?ich drahých – ?e sa kone?ne budeme môc? vráti? k bezprostredným medzi?udským vz?ahom a znovu sa stretáva? bez zákazov a obmedzení. A potom sa na obzore objavila nová katastrofa, ktorá mala svetu vnúti? iný scenár.

K regionálnym vojnám, ktoré v posledných rokoch rozsievajú smr? a ni?enie, 

sa teraz pridala vojna na Ukrajine. V tomto prípade je v?ak situácia e?te zlo?itej?ia v dôsledku priameho zásahu ?ve?moci“, ktorá má v úmysle presadi? svoju vô?u v rozpore s princípom sebaur?enia národov. Znovu sa odohrávajú scény z na?ich tragických spomienok a vzájomné vydieranie nieko?kých mocných opä? prehlu?uje hlas ?udstva volajúceho po mieri.

2. Ko?ko chudobných produkuje táto nezmyselná vojna! Kamko?vek sa ?lovek pozrie, vidí, ako násilie zasahuje bezbranných a najslab?ích. Existujú deportácie tisícov ?udí, najmä chlapcov a diev?at, s cie?om vytrhnú? ich z koreňov a vnúti? im inú identitu. Slová ?almistu zo?i-vo?i zni?eniu Jeruzalema a vyhnanstvu ?idovskej mláde?e sú znovu aktuálne: ?Na brehu babylonských riek, / tam sme sedávali a plakali, /ke? sme si spomínali na Sion. / Na v?by tejto krajiny / ve?ali sme svoje citary./ Lebo tí, ?o nás zajali, /?iadali od nás spevy, / a tí, ?o nás trápili, ?iadali veselos?: / ,Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!? Ako?e mô?eme spieva? pieseň Pánovu v cudzej krajine?“ (? 137, 1 – 4).

Milióny ?ien, detí a starých ?udí sú prinútené ?eli? nebezpe?enstvu bombových útokov, aby sa zachránili a h?adali úto?isko v susedných krajinách ako ute?enci. Tí, ?o zostávajú v zónach konfliktu, ?ijú denne v strachu a zná?ajú nedostatok jedla, vody, lekárskej starostlivosti a predov?etkým ?udského citu. Za týchto okolností sa rozum zatemňuje a následky zná?ajú mnohí oby?ajní ?udia, ktorí sa pridávajú k u? aj tak ve?kému po?tu ?udí v núdzi. Ako zabezpe?i? primeranú odpove? na túto situáciu, ktorá by priniesla ú?avu a pokoj v?etkým týmto ?u?om, ?ijúcim v zajatí neistoty a nestability?

3. Práve v tejto rozporuplnej situácii sa slávi 6. svetový deň chudobných a my sme pozvaní, aby sme upierali svoj poh?ad na Je?i?a, ktorý, slovami apo?tola Pavla, ?hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili“ (2 Kor 8, 9). Pri svojej náv?teve Jeruzalema sa Pavol stretol s Petrom, Jakubom a Jánom, ktorí ho prosili, aby nezabúdal na chudobných. Jeruzalemská komunita bola v ?a?kej situácii v dôsledku hladomoru, ktorý zasiahol krajinu. Apo?tol sa okam?ite postaral o zorganizovanie ve?kej zbierky v prospech týchto chudobných. Kres?ania v Korinte sa ukázali ako ve?mi citliví a nápomocní. Pod?a Pavlových pokynov ka?dý prvý deň v tý?dni zozbierali, ?o sa im podarilo u?etri?, a v?etci boli ve?mi ?tedrí

Odvtedy aj my ka?dú nede?u – akoby neuplynul medzitým nijaký ?as – po?as slávenia svätej om?e robíme rovnaké gesto a zbierame na?e dary, aby sa spolo?enstvo mohlo postara? o potreby najchudobnej?ích. Je to znamenie, ktoré kres?ania v?dy vykonávali s rados?ou a zmyslom pre zodpovednos?, aby nijakému bratovi ani sestre nechýbalo ni? potrebné pre ?ivot. Potvrdzuje to aj svätý Justín, ktorý v druhom storo?í opisuje cisárovi Antoninovi Piovi nede?né slávenia kres?anov a pí?e: ?V deň, ktorý sa nazýva ,dňom Slnka?, sa v?etci zhroma?díme, ?i u? ?udia z mesta alebo z vidieka, a ?ítajú sa pamäti apo?tolov alebo spisy prorokov, pokým to ?as dovolí. [...] Potom sa rozde?ujú a rozná?ajú posvätené pokrmy a prostredníctvom diakonov sa ?as? z nich posiela tým, ktorí nie sú prítomní. Bohatí a tí, ?o chcú, mô?u prispie? a sami rozhodnú o vý?ke príspevku. ?o sa vyzbiera, sa uschová u predsedajúceho. Pou?ije to na pomoc sirotám, vdovám a tým, ktorí sú v núdzi pre chorobu alebo pre inú prí?inu, väzňom, cudzincom, ktorí sú medzi nami: skrátka, postará sa o ka?dého, kto je v núdzi“ (Prvá Apológia, LXVII, 1 – 6).

4. Ke? sa vrátime ku komunite v Korinte, po po?iato?nom nad?ení ich odhodlanie za?alo slabnú? a ich iniciatíva, navrhnutá apo?tolom, stratila na sile. To je dôvod, pre?o Pavol v zanietenom liste znovu povzbudzuje k zbierke – ?aby ako bol duch ochotný chcie?, tak bol ochotný aj vykona? z toho, ?o máte“ (2 Kor 8, 11).

V tejto chvíli myslím na ve?kodu?nos?, ktorá v ostatných rokoch viedla celé populácie k tomu, aby otvorili svoje dvere a prijali milióny ute?encov z oblastí vojen na Blízkom východe, v strednej Afrike a teraz na Ukrajine. Rodiny otvorili svoje domovy dokorán, aby uvo?nili miesto iným rodinám, a komunity ve?koryso prijali mnoho ?ien a detí, aby im poskytli dôstojnos?, ktorá im patrí. ?ím dlh?ie v?ak konflikt trvá, tým viac sa zhor?ujú jeho dôsledky. Hostite?ské krajiny majú ?oraz vä??ie problémy s poskytovaním nepretr?itej pomoci; rodiny a komunity za?ínajú poci?ova? ?archu situácie, ktorá trvá nad rámec núdzového stavu. Teraz je ?as nepod?ahnú? a obnovi? pôvodnú motiváciu. To, ?o sme za?ali, musíme s rovnakým zmyslom pre zodpovednos? dokon?i?.

5. Solidarita je v skuto?nosti práve toto: podeli? sa o to málo, ?o máme, s tými, ktorí nemajú ni?, aby nikto netrpel. ?ím viac rastie zmysel pre komunitu a spolo?enstvo ako spôsob ?ivota, tým viac sa rozvíja solidarita. Na druhej strane treba vzia? do úvahy aj to, ?e existujú krajiny, kde v posledných desa?ro?iach výrazne vzrástla prosperita mnohých rodín, ktoré dosiahli bezpe?nú ?ivotnú úroveň. Je to pozitívny výsledok súkromných iniciatív a zákonov podporujúcich hospodársky rast, v kombinácii s konkrétnymi stimulmi pre rodinnú politiku a sociálnu zodpovednos?. O dosiahnuté benefity v oblasti bezpe?nosti a stability sa teraz mô?u podeli? s tými, ktorí boli nútení opusti? svoje domovy a svoju krajinu, aby sa zachránili a pre?ili. Ako ?lenovia ob?ianskej spolo?nosti pokra?ujme v presadzovaní hodnôt slobody, zodpovednosti, bratstva a solidarity. A ako kres?ania nachádzajme v?dy v láske, viere a nádeji základ ná?ho bytia a konania.

6. Je zaujímavé, ?e apo?tol nechce zaväzova? kres?anov a núti? ich k dobro?innosti. V skuto?nosti pí?e: ?Nehovorím vám to ako rozkaz“ (2 Kor 8, 8). Skôr mu ide o to, v starostlivosti o chudobných ?skú?a? pravos?“ ich lásky (porov. tam?e). Zaiste, základom Pavlovej ?iadosti je potreba konkrétnej pomoci, ale jeho zámer je hlb?í. Vyzýva k tomu, aby zbierka bola znamením lásky, o ktorej sved?í sám Je?i?. Stru?ne povedané, ?tedros? vo?i chudobným nachádza najsilnej?iu motiváciu v rozhodnutí Bo?ieho Syna, ktorý sa chcel sta? chudobným.

Apo?tol sa nebojí tvrdi?, ?e toto Kristovo rozhodnutie, toto jeho ?vzdanie sa“, je ?milos?ou“, ba ide o ?milos? ná?ho Pána Je?i?a Krista“ (2 Kor 8, 9), a len ke? ju prijmeme mô?eme da? konkrétny a ucelený výraz svojej viere. U?enie celého Nového zákona je v tomto zmysle jednotné a odrá?a sa aj v slovách apo?tola Jakuba: ?A slovo aj uskuto?ňujte, nebu?te len posluchá?mi, ktorí klamú sami seba. Lebo kto iba po?úva slovo a neuskuto?ňuje ho, podobá sa mu?ovi, ?o si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hne? zabudne, aký je. Ale kto sa zah?adí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý posluchá?, ale uskuto?ňovate? diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky“ (Jak 1, 22 – 25).

7. Bezprostredne naproti chudobným sú ve?ké slová zbyto?né, je potrebné si vyhrnú? rukávy a uvies? svoju vieru do praxe priamou anga?ovanos?ou, ktorú nemo?no na nikoho delegova?. Niekedy sa v?ak mô?e vkradnú? istá nedbalos? vedúca k nedôslednému správaniu vrátane ?ahostajnosti vo?i chudobným. Stáva sa aj to, ?e niektorí kres?ania z príli?nej pripútanosti k peniazom uviaznu v nesprávnom pou?ívaní svojich statkov a bohatstva. V týchto situáciách sa prejavuje ich slabá viera a slabá, krátkozraká nádej.

Vieme, ?e problémom nie sú samotné peniaze, preto?e tie sú sú?as?ou ná?ho ka?dodenného ?ivota a na?ich sociálnych vz?ahov. Musíme sa skôr zamyslie? nad hodnotou, ktorú peniazom prikladáme: nemô?u sa sta? absolútnou hodnotou, akoby boli hlavným cie?om ?ivota. Takáto pripútanos? k peniazom nám bráni vidie? ka?dodenný ?ivot realisticky a zaslepuje nám zrak, tak?e nevidíme potreby druhých. Pre kres?ana a spolo?enstvo nemô?e by? ni? ?kodlivej?ie, ako ke? sa nechá zaslepi? modlou bohatstva, ktorá ho napokon pripúta k povrchnej a na zánik odsúdenej vízii ?ivota.

Nejde teda o to, aby sme mali ?sociálne zmý??anie“ vo?i chudobným, ako sa to ?asto stáva, ale je potrebné sa usilova? o to, aby nikomu nechýbalo ni? potrebné. Nezachraňuje aktivizmus, ale úprimný a ve?korysý záujem, ktorý nám umo?ňuje pristupova? k chudobnému ?loveku ako k bratovi, ktorý vystiera ruku, aby som sa prebudil z letargie, do ktorej som upadol. Preto by nik ?nemal hovori?, ?e nemô?e by? nablízku chudobným zato, lebo jeho ?týl ?ivota si vy?aduje venova? viac pozornosti iným veciam. Toto je ?astá výhovorka v akademickej, podnikate?skej a profesionálnej oblasti, ba dokonca aj v cirkevnej sfére […] nik by sa nemal cíti? vyňatý spod povinnosti stara? sa o chudobných a venova? pozornos? sociálnej spravodlivosti“ (apo?t. exhortácia Evangelii gaudium, 201). Je naliehavo potrebné nájs? nové spôsoby, ktoré mô?u ís? nad rámec prístupu sociálnych politík, ?koncipovaných ako politika vo?i chudobným, ale nikdy ako politika s chudobnými, nikdy ako politika chudobných a o to menej integrovaná do plánu, ktorý zjednocuje národy“ (enc. Fratelli tutti, 169). Namiesto toho si máme osvoji? postoj apo?tola, ktorý napísal Korin?anom: ?Ve? nejde o to, aby sa iným po?ah?ilo a vám pri?a?ilo, ale o isté vyrovnanie“ (2 Kor 8, 13).

8. Existuje istý paradox, ktorý dnes rovnako ako v minulosti len ?a?ko prijímame, preto?e je v rozpore s ?udským spôsobom uva?ovania: existuje forma chudoby, ktorá robí ?loveka bohatým. Ke? Pavol pripomína ?milos?“ Je?i?a Krista, chce tým potvrdi? to, ?o sám hlásal: teda, ?e pravé bohatstvo nespo?íva v zhroma??ovaní ?pokladov na zemi, kde ich mo? a hrdza ni?ia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú“ (Mt 6, 19), ale vo vzájomnej láske, ktorá nás núti nies? bremená jedni druhých, aby nik nebol opustený alebo vylú?ený. Skúsenos? slabosti a obmedzenosti, ktorú sme za?ili v ostatných rokoch, a teraz aj tragédia vojny s celosvetovými dôsledkami nás musia nau?i? nie?o podstatné: nie sme na tomto svete preto, aby sme pre?ili, ale aby sme v?etkým umo?nili dôstojný a ??astný ?ivot. Je?i?ovo posolstvo nám ukazuje cestu a umo?ňuje nám objavi?, ?e existuje chudoba, ktorá poni?uje a zabíja, no existuje aj iná chudoba, Kristova chudoba, ktorá oslobodzuje a priná?a pokoj.

Chudoba, ktorá zabíja, je trápením, die?a?om nespravodlivosti, vykoris?ovania, násilia a nespravodlivého rozde?ovania zdrojov. Je to zúfalá chudoba, ktorá nemá budúcnos?, preto?e ju vynútila kultúra ?vyra?ovania“, ktorá neposkytuje perspektívy ani východiská. Je to chudoba, ktorá tla?í ?udí do krajnej materiálnej núdze, no zároveň po?kodzuje ich duchovný rozmer, ktorý je ?asto prehliadaný, no existuje a je stále dôle?itý. Ke? je jediným zákonom rátanie zisku na konci dňa, potom u? ni? nebráni riadi? sa logikou vykoris?ovania: ostatní ?udia sú len prostriedkami. Potom u? neexistuje spravodlivá mzda ani spravodlivý pracovný ?as a vznikajú nové formy otroctva, ktorými trpia ?udia, ?o nemajú inú mo?nos? a musia túto toxickú nespravodlivos? akceptova?, aby si vybojovali svoje existen?né minimum.

Naopak, chudoba, ktorá oslobodzuje, je výsledkom zodpovedného rozhodnutia zbavi? sa nepotrebnej zá?a?e a zamera? sa na to podstatné. V skuto?nosti sa ?ahko mô?e objavi? pocit nespokojnosti, ktorý mnohí za?ívajú, preto?e im nie?o dôle?ité v ?ivote chýba a vydávajú sa to h?ada? ako pútnici bez cie?a. V tú?be nájs? nie?o, ?o ich uspokojí, musia by? nasmerovaní k mali?kým, slabým a chudobným, aby kone?ne pochopili, ?o im skuto?ne chýba. Stretnutie s chudobnými im umo?ní skoncova? s mnohými obavami a nepodstatnými strachmi, aby dospeli k tomu, ?o je v ?ivote naozaj dôle?ité a ?o im nik nemô?e ukradnú?: k pravej a nepodplatnej láske. Chudobní, e?te prv ne? sa stanú príjemcami na?ej almu?ny, sú v skuto?nosti osobami, ktoré nám pomáhajú oslobodi? sa z pút nepokoja a povrchnosti.

Svätý Ján Zlatoústy, cirkevný otec a u?ite? Cirkvi, v ktorého spisoch sa stretávame s ostrou kritikou správania sa kres?anov vo?i chudobným, napísal: ?Ak nemô?e? uveri?, ?e chudoba ?a mô?e obohati?, mysli na svojho Pána a prestaň o tom pochybova?. Ak by on nebol chudobný, ani ty by si nebol bohatý; je to nie?o mimoriadne, ?e chudoba sa stala zdrojom nesmierneho bohatstva. Pavol tu pod ,bohatstvom? rozumie zbo?nos?, o?istenie od hriechov, spravodlivos?, posvätenie a tisíc ?al?ích dobrých vecí, ktoré nám u? dal a v?dy bude dáva?. To v?etko máme v?aka chudobe“ (Homílie na Druhý list Korin?anom, 17, 1).

9. Apo?tolove slová, ktoré sú mottom 6. svetového dňa chudobných, predstavujú ve?ký paradox ?ivota viery: Kristova chudoba nás robí bohatými. Pavol mohol predklada? takéto u?enie – a Cirkev ho mô?e po celé stáro?ia ?íri? a sved?i? o ňom – len preto, ?e Boh sám si vo svojom Synovi Je?i?ovi túto cestu zvolil a krá?al po nej. Ak sa pre nás stal chudobným, potom je ná? ?ivot presvetlený a premenený a nadobúda takú hodnotu, ktorú svet nedoká?e oceni? ani poskytnú?. Je?i?ovým bohatstvom je jeho láska, ktorá nikoho nevylu?uje a  ide v ústrety v?etkým, najmä tým, ktorí sú odstr?ení na okraj spolo?nosti a nemajú dostatok pre ?ivot potrebného. Z lásky sa zriekol seba samého a prijal ?udský údel. Z lásky sa stal slu?obníkom, poslu?ným a? na smr? na krí?i (porov. Flp 2, 6 – 8). Z lásky sa stal ?chlebom ?ivota“ (Jn 6, 35), aby nikomu nechýbalo ni? potrebné a aby ka?dý mohol nájs? pokrm pre ve?ný ?ivot. Zdá sa, ?e toto u?enie je rovnako ?a?ké prija? v dne?nej dobe, ako to bolo kedysi pre Pánových u?eníkov (porov. Jn 6, 60). Ale Je?i?ove slová sú jasné: ak chceme, aby ?ivot zví?azil nad smr?ou a dôstojnos? bola vykúpená z nespravodlivosti, musíme ís? jeho cestou, teda nasledova? chudobu Je?i?a Krista, z lásky sa deli? o svoj ?ivot, láma? chlieb svojej existencie s bratmi a sestrami, po?núc tými najmen?ími, ktorým chýbajú tie najzákladnej?ie potreby. Len tak sa bude môc? dosiahnu? rovnos?, chudobní sa oslobodia od biedy a bohatí od márnivosti, ktoré sú obe beznádejné.

10. Pätnásteho mája som svätore?il brata Charlesa de Foucaulda, mu?a, ktorý sa narodil bohatý, ale zriekol sa v?etkého, aby nasledoval Je?i?a a stal sa s ním chudobným bratom v?etkých. Jeho pustovnícky ?ivot, najprv v Nazarete a potom v saharskej pú?ti, ktorý pozostával z ml?ania, modlitby a zdie?ania, je príkladným svedectvom kres?anskej chudoby. Bude dobré, ak sa zamyslíme nad jeho slovami: ?Nepoh?dajme chudobnými, mali?kými, robotníkmi; nielen?e sú to na?i bratia v Bohu, ale sú to aj tí, ktorí najdokonalej?ie napodobňujú Je?i?a v jeho vonkaj?om ?ivote. Dokonale predstavujú Je?i?a, Robotníka z Nazareta. Sú prvorodenými medzi vyvolenými, prvými povolanými ku kolíske Spasite?a. Tvorili zvy?ajnú Je?i?ovu spolo?nos? od jeho narodenia a? po jeho smr?... Ctime si ich, ctime si v nich obraz Je?i?a a jeho svätých rodi?ov... Osvojme si [stav], ktorý vzal na seba on... Nikdy neprestávajme by? vo v?etkom chudobnými, bratmi chudobných, spolo?níkmi chudobných, bu?me najchudobnej?í z chudobných ako Je?i? a ako on milujme chudobných a obklopujme sa nimi“ (Komentáre k Luká?ovmu evanjeliu, Meditácia 263)[1]. Pre brata Charlesa to neboli len slová, ale konkrétny spôsob ?ivota, ktorý ho viedol k tomu, aby sa s Je?i?om podelil o dar samotného ?ivota.

Nech sa tento 6. svetový deň chudobných stane ?inite?om milosti, príle?itos?ou k osobnému a spolo?nému spytovaniu svedomia a kladeniu si otázky, ?i je chudoba Je?i?a Krista na?ou vernou spolo?ní?kou v ?ivote.

V Ríme pri sv. Jánovi v Lateráne 13. júna 2022, na spomienku sv. Antona Paduánskeho.

FRANTI?EK

(Preklad: )

[1] Meditácia 263 na text Lk 2, 8 – 20: C. DE FOUCAULD, La Bonté de Dieu. Méditations sur les saints Evangiles (1), Nouvelle Cité, Montrouge 1996, 214 – 216.

-jb-