杏MAP导航

Va?a krá?ovská výsos?, pán minister spravodlivosti, v?aka za Va?u prítomnos?, ktorou sme poctení.

?My, Parti, Médi, Elam?ania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a lýbijských krajov okolo

Cyrény, pris?ahovaní Rimania, ?idia aj prozelyti, Kré?ania i Arabi; po?ujeme ich vo svojich jazykoch hovori? o ve?kých Bo?ích skutkoch“ (Sk 2,9-11).

Va?a Svätos?, drahý brat Bartolomej, drahí bratia a sestry, tieto slová akoby boli napísané pre nás dnes: z to?kých národov a z to?kých jazykov, z to?kých kon?ín a z to?kých rítov sme tu spolu a sme tu v?aka ve?kým dielam, ktoré vykonal Boh! - Sme v mieri, tak ako v ono turí?ne ráno, ke? to bolo v?etko nepochopite?né! - V Jeruzaleme sa v deň Turíc, hoci pochádzali z mnohých regiónov, cítili zjednotení v jednom Duchu: dnes, rovnako ako vtedy, nie je rôznorodos? pôvodu a jazykov problémom, ale prínosom.

Istý staroveký autor napísal, ?e ?ak niekomu z nás povedia: «Prijal si Ducha Svätého, pre?o nehovorí? v?etkými jazykmi?», vtedy má? odpoveda?: «Samozrejme, ?e hovorím v?etkými jazykmi, lebo som za?lenený do Kristovho tela, teda do Cirkvi, ktorá hovorí v?etkými jazykmi»“ (Rozprava afrického autora zo 6. storo?ia, PL 65, 743).

Bratia a sestry, to platí aj pre nás, preto?e ?v?etci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo“ (1 Kor 12,13). Bohu?ia?, svojimi rozkolmi sme zranili sväté Pánovo telo, ale Duch Svätý, ktorý spája v?etky údy, je vä??í ako na?e telesné rozdelenia. Preto je správne poveda?, ?e to, ?o nás spája, je ove?a viac ako to, ?o nás rozde?uje, a ?e ?ím viac budeme krá?a? pod?a Ducha, tým viac budeme vedení k tomu, aby sme tú?ili po plnej jednote a s Bo?ou pomocou ju obnovili medzi sebou.   

Vrá?me sa k textu o Turícach. Ke? som o tom rozjímal, rezonovali vo mne dva prvky, ktoré sa mi zdajú u?ito?né pre na?u cestu spolo?enstva, a preto by som sa s vami chcel o ne podeli?. Je to jednota v rozmanitosti a svedectvo ?ivota.

Jednota v rozmanitosti. Na Turíce boli u?eníci, ako sa pí?e v Skutkoch apo?tolov, ?v?etci spolu na jednom mieste“ (2,1). V?imnime si, ako si Duch, ktorý spo?íva na ka?dom z nich, vyberá chví?u, ke? sú v?etci spolu. Mohli by uctieva? Boha a kona? dobro blí?nemu aj oddelene, ale práve zbli?ovaním sa do jednoty sa otvárajú dvere Bo?iemu konaniu. Kres?anský ?ud je povolaný k tomu, aby sa spojil, aby sa Bo?ie zázraky stali skuto?nos?ou.

To, ?e sme tu v Bahrajne ako malé Kristovo stádo, rozptýlené na rôznych miestach a v rôznych denomináciách, nám pomáha vníma? potrebu jednoty, zdie?ania viery: tak ako na tomto súostroví nechýbajú pevné prepojenia medzi jednotlivými ostrovmi, tak nech je to aj medzi nami, aby sme neboli izolovaní, ale v bratskom spolo?enstve.

Bratia a sestry, pýtam sa: ako mô?eme zvý?i? jednotu, ak sa zdá, ?e história, zvyky, záväzky a vzdialenosti nás ?ahajú inam? ?o je tým ?stretávacím miestom“, tým ?duchovným ve?eradlom“ ná?ho spolo?enstva? Je to chvála Boha, ktorú Duch vzbudzuje vo v?etkých. Modlitba chvály nás neizoluje, neuzatvára nás do seba a do na?ich vlastných potrieb, ale naopak, v?ahuje nás do Otcovho srdca, a tak nás spája so v?etkými na?imi bratmi a sestrami.

Modlitba chvály a adorácie je tou najvy??ou: je nezi?tná a bez podmieňovania, pri?ahuje rados? Ducha, o?is?uje srdce, opä? buduje harmóniu, hojí jednotu. Je to protilátka na smútok, na poku?enie necha? sa znepokojova? na?ou vnútornou malos?ou a vonkaj?ou malos?ou ná?ho po?tu. Kto chváli, nedbá na malos? stáda, ale na krásu toho, ?e je Otcovým mali?kým.

Chvála, ktorá umo?ňuje Duchu vlieva? do nás svoju útechu, je dobrým liekom proti osamelosti a clivote po domove. Umo?ňuje nám pocíti? blízkos? Dobrého pastiera, aj ke? nás ?a?í nedostatok blízkych pastierov, ktorý je na týchto miestach ?astý. Pán práve v na?ich pú??ach rád otvára nové a netu?ené cesty a priná?a pramene ?ivej vody (porov. Iz 43,19). Chvála a adorácia nás vedú tam, k prameňom Ducha, a privádzajú nás spä? k po?iatkom, k jednote.

Je pre vás dobré na?alej v sebe ?ivi? Bo?iu chválu, aby ste boli e?te vä??ím znamením jednoty pre v?etkých kres?anov! Pokra?ujte tie? v krásnom zvyku sprístupňova? bohoslu?obné budovy iným spolo?enstvám na uctievanie jediného Pána. Vskutku, nielen tu na zemi, ale aj v nebi je prítomná línia chvály, ktorá nás spája. Ide o mnohých kres?anských mu?eníkov rôznych denominácií - ko?ko ich bolo v týchto rokoch na Blízkom východe a na celom svete! Ko?ko! Teraz tvoria jednu hviezdnu oblohu a ukazujú cestu tým, ktorí krá?ajú pú??ou dejín: máme rovnaký cie?, v?etci sme povolaní k plnosti spolo?enstva v Bohu.

Nezabúdajme v?ak, ?e tá jednota, ku ktorej smerujeme, je v rozli?nosti. A toto je dôle?ité bra? do úvahy: jednota neznamená ?v?etci rovnakí“. Nie. Je uprostred rôznosti. Turí?ne rozprávanie upresňuje, ?e ka?dý po?ul apo?tolov hovori? ?svojím jazykom“ (Sk 2,6): Duch nevymý??a jazyk rovnaký pre v?etkých, ale umo?ňuje ka?dému hovori? jazykom iných (porov. v. 4) a spôsobuje, ?e ka?dý po?uje svoj jazyk, ktorým hovoria iní (porov. v. 11). Skrátka, neuzatvára nás do uniformity, ale robí nás ochotnými prija? sa v rozdielnostiach. To sa deje tým, ktorí ?ijú pod?a Ducha: u?ia sa stretáva? s ka?dým bratom a sestrou vo viere ako s ?as?ou tela, do ktorého patria. To je duch ekumenickej cesty.

Milovaní, polo?me si otázku, ako napredujeme na tejto ceste. Som ja, pastier, slu?obník, veriaci, vnímavý na pôsobenie Ducha? Pre?ívam ekumenizmus ako nejaké bremeno, ako nejakú námahu navy?e, ako in?titucionálnu povinnos?, alebo ako Je?i?ovu úprimnú tú?bu, aby sme sa stali ?jedno“ (Jn 17,21), ako poslanie vyplývajúce z evanjelia? ?o konkrétne robím pre tých bratov a sestry, ktorí veria v Krista a nie sú spomedzi tých ?mojich“? Spoznávam ich, vyh?adávam ich, zaujímam sa o nich? Zachovávam si odstup a konám formálne, alebo sa sna?ím pochopi? ich históriu a oceni? ich osobitosti bez toho, aby som ich pova?oval za neprekonate?né preká?ky?

Po jednote v rozmanitosti prichádzame k druhému prvku: svedectvu ?ivota. Na Turíce sa u?eníci otvárajú, vychádzajú z ve?eradla. Odtia? pôjdu v?ade do sveta. Jeruzalem, ktorý sa zdal by? ich cie?ovou stanicou, sa stáva východiskovým bodom neoby?ajného dobrodru?stva. Strach, ktorý ich uzatváral v ich domovoch, zostáva vzdialenou spomienkou: teraz smerujú v?ade, ale nie preto, aby sa odli?ovali od ostatných, ba ani nie preto, aby prevrátili poriadok spolo?nosti a poriadok sveta, ale aby svojím ?ivotom v ka?dom kúte sveta vy?arovali krásu Bo?ej lásky.

Na?a viera nie je ani tak slovný prejav, ale svedectvo, ktoré treba preukáza? skutkami; viera nie je privilégium, ktoré si treba nárokova?, ale dar, o ktorý sa treba podeli?. Ako sa pí?e v starobylom texte, kres?ania ?ne?ijú v zvlá?tnych mestách, nepou?ívajú nejaký cudzí jazyk, ani si neosvojili osobitný spôsob ?ivota, [...] ka?dý cudzí kraj je ich vlas?ou [...]. ?ijú na zemi, ale ich ob?ianstvo je v nebi. Dodr?iavajú stanovené zákony, ale svojím spôsobom ?ivota sú nad zákonmi. Milujú v?etkých“ (List Diognetovi, V).

Milujú v?etkých: h?a, toto je rozpoznávací znak kres?ana, podstata svedectva. Pobyt tu v Bahrajne umo?nil mnohým z vás znovu objavi? a praktizova? skuto?nú jednoduchos? lásky: myslím na pomoc poskytovanú bratom a sestrám, ktorí prichádzajú, na kres?anskú prítomnos?, ktorá v ka?dodennej pokore vydáva svedectvo o porozumení a trpezlivosti, radosti a miernosti, dobro?innosti a duchu dialógu. Jedným slovom: o pokoji.

Oso?í nám klás? si otázku aj o na?om svedectve, preto?e postupom ?asu sa dá sk?znu? len do zotrva?nosti a zvla?nie? v ukazovaní Je?i?a prostredníctvom ducha blahoslavenstiev, dôslednos?ou a dobrotou ?ivota, pokojným správaním. Pýtajme sa sami seba, ke? sa teraz spolo?ne modlíme za pokoj: sme naozaj ?u?mi pokoja? Prebýva v nás tú?ba v?ade prejavova? Je?i?ovu miernos? bez toho, aby sme za to nie?o o?akávali? Ujímame sa v srdci a v modlitbe tých zápasov, rán a nesvorností, ktoré vidíme okolo seba?

Bratia a sestry, chcel som sa s vami podeli? o tieto my?lienky o jednote, ktorú posilňuje chvála, a o svedectve, ktoré posilňuje láska. Jednota a svedectvo sú neoddelite?né: nemô?eme skuto?ne sved?i? o Bohu lásky, ak nie sme zjednotení medzi sebou, ako si to ?elá on; a nemô?eme by? zjednotení, ak zostaneme ka?dý sám za seba, bez toho, aby sme sa otvorili svedectvu, bez toho, aby sme roz?írili hranice na?ich záujmov a na?ich spolo?enstiev v mene Ducha, ktorý zah?ňa ka?dý jazyk a chce oslovi? ka?dého.

Dovo?te mi prida? jednu my?lienku: Duch Svätý v ten deň vytvára ve?kú rozmanitos?, ktorá sa zdá by? ve?kým neporiadkom. Ale ten istý Duch, ktorý dáva rozmanitos? chariziem, je tým istým Duchom, ktorý vytvára jednotu, ale jednotu ako harmóniu. Duch je harmónia, ako povedal jeden ve?ký cirkevný otec: ?Ipse harmonia est“ - On je harmónia. To je to, za ?o sa modlíme, aby medzi nami nastala táto harmónia.

On spája a posiela, zhroma??uje v spolo?enstve a posiela na misiu. Zverme mu v modlitbe na?u spolo?nú cestu a vyprosujme si jeho vyliatie na nás, obnovené Turíce, ktoré dajú nový poh?ad a svi?ný krok ná?mu putovaniu jednoty a pokoja.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-ak, jb-