杏MAP导航

Homília Svätého Otca v plnom znení

13. novembra 2022, 33. cezro?ná nede?a C

Zatia? ?o niektorí hovoria o vonkaj?ej kráse chrámu a obdivujú jeho kamene, Je?i? prebúdza pozornos? na pohnuté a dramatické udalosti, ktoré pozna?ujú ?udské dejiny. Toti? kým chrám postavený ?udskými rukami sa pominie, tak ako sa pomíňa v?etko z tohto sveta, je dôle?ité vedie? rozpoznáva? ?as, v ktorom ?ijeme, aby sme zostali u?eníkmi evanjelia aj uprostred dejinných zvratov.

A aby nám Pán ukázal, ako máme rozli?ova?, ponúka nám dve povzbudenia - nedajte sa oklama? a vydávajte svedectvo.

Prvé, ?o Je?i? hovorí svojim posluchá?om, 

ktorí sa zaujímajú o to, ?kedy“ a ?ako“ sa odohrajú desivé udalosti, o ktorých hovorí, je: ?Dávajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovori?: «To som ja» a «Ten ?as je u? blízko». Necho?te za nimi!“ (Lk 21,8). A dodáva: ?Ke? budete po?u? o vojnách a nepokojoch, ne?akajte sa“ (v. 9). A toto nám v aktuálnej chvíli dobre padne. Od akého klamu nás teda chce Je?i? oslobodi?? Od poku?enia ?íta? najdramatickej?ie udalosti pover?ivým alebo katastrofickým spôsobom, akoby sme u? boli blízko koncu sveta a u? sa nám neoplatilo venova? sa nie?omu dobrému.

Ak takto uva?ujeme, necháme sa vies? strachom a mo?no potom s chorobnou zvedavos?ou h?adáme odpovede v poveda?kách ve?tcov alebo v horoskopoch, ktorých je v?dy plno – a dnes to?kí kres?ania chodia nav?tevova? ve?tcov, vyh?adávajú horoskopy ako keby to bol hlas Bo?í –, alebo sa zase spoliehame na fantazijné teórie vyplodené nejakým najnov?ím «mesiá?om», spravidla v?dy porazenecké a kon?piratívne – aj psychológia komplotu je zlá, ?kodí nám.

Tu nie je Pánov Duch: ani vo vyh?adávaní ?guru“, ani v tomto duchu komplotu. Tam nie je Pán. Je?i? nás varuje: ?Nedajte sa oklama?“, nenechajte sa zaslepi? dôver?ivou zvedavos?ou, nestavajte sa k udalostiam hnaní strachom, ale rad?ej sa nau?te ?íta? dianie o?ami viery, v istote, ?e ke? zostanete blízko Boha, ?ani vlas sa vám z hlavy nestratí“ (v. 18).

Ak sú ?udské dejiny plné dramatických udalostí, bolestných situácií, vojen, nepokojov a ne??astia, je rovnako pravda - hovorí Je?i? - ?e to v?etko nie je koniec (porov. v. 9); to nie je dôvod, aby sme sa nechali ochromi? strachom alebo pod?ahli porazenectvu tých, ktorí si myslia, ?e v?etko je u? stratené a nemá zmysel sa v ?ivote sna?i?. Pánov u?eník sa nenechá znechuti? rezignáciou, nepodlieha sk?ú?enosti ani v tých naj?a??ích situáciách, preto?e jeho Boh je Bohom vzkriesenia a nádeje, ktorý v?dy pozdvihuje. S ním sa v?dy dá pozdvihnú? zrak a znovu za?a? odznova.

Kres?an sa teda tvárou v tvár skú?ke – akejko?vek skú?ke, kultúrnej, historickej ?i osobnej – pýta: ??o nám Pán hovorí prostredníctvom tejto chvíle krízy?“. Aj ja si dnes kladiem túto otázku: ?o nám hovorí Pán, zo?i-vo?i tejto tretej svetovej vojne? ?o nám Pán hovorí? A zatia? ?o sa dejú zlé udalosti, ktoré spôsobujú chudobu a utrpenie, kres?an sa pýta sám seba: ??o konkrétne mô?em urobi? dobrého?“ Neute?me, polo?me si tú otázku: ?o mi hovorí Pán a ?o dobrého mô?em vykona??

Nie je náhoda, ?e Je?i?ovo druhé povzbudenie po slovách ?nedajte sa oklama?“ je pozitívne. Hovorí: ?Takto budete ma? príle?itos? vyda? svedectvo“ (porov. v. 13). Príle?itos? vyda? svedectvo. Chcel by som zdôrazni? toto krásne slovo: príle?itos?. Znamená to ma? príle?itos? urobi? nie?o dobré, vychádzajúc zo ?ivotných okolností, aj ke? nie sú ideálne.

Je to krásne, typicky kres?anské umenie: 

nezosta? obe?ami toho, ?o sa deje – kres?an nie je obe? a psychológia viktimizmu, obetníctva, je zlá, ?kodí nám –, ale chopi? sa príle?itosti, ktorá sa skrýva vo v?etkom, ?o sa nám prihodí, toho dobra, ktoré sa dá budova? aj sprostred negatívnych situácií. Ka?dá kríza je ?ancou a ponúka príle?itosti na rast.

Preto?e ka?dá kríza je otvorená Bo?ej prítomnosti, prítomnosti ?udskosti. Ale ?o nám robí zlý duch? Chce, aby sme premenili krízu na konflikt, a konflikt je v?dy uzavretý, bez horizontu a bez cesty východiska. Nie. Pre?ívajme krízu ako ?udské osoby, ako kres?ania, nepremieňajme ju na konflikt, preto?e ka?dá kríza je ?ancou a ponúka príle?itos? na rast.  

Uvedomíme si to, ak si nanovo prejdeme svoj osobný príbeh. V ?ivote ?asto najdôle?itej?ie kroky vpred robíme práve v ur?itých krízových situáciách, vo chví?ach skú?ky, straty kontroly, neistoty. A tak chápeme pozvanie, ktoré dnes Je?i? adresuje priamo mne, tebe, ka?dému z nás: Ke? vidí? okolo seba znepokojujúce udalosti, ke? povstávajú vojny a konflikty, ke? sa prihodia zemetrasenia, hlad a mor, ?o robí?? – ?o robím? – Ide? sa rozptýli?, aby si na to nemyslel? Ide? sa zabavi?, aby ?a to nevtiahlo? Pustí? sa cestou svetáctva, da? ruky pre?, nebra? si k srdcu tieto dramatické situácie? Odvráti? poh?ad, aby si to nevidel? Prispôsobí? sa submisívne a rezignovane tomu, ?o sa deje? Alebo sa tieto situácie stávajú príle?itos?ou sved?i? o evanjeliu?

Dnes sa ka?dý z nás musí sám seba spytova?, zo?i-vo?i to?kým pohromám, zo?i-vo?i tejto tak ukrutnej tretej svetovej vojne, zo?i-vo?i hladu to?kých detí, mno?stva ?udí: Mô?em vyplytva?, premárni? peniaze, premárni? svoj ?ivot, premárni? zmysel môjho ?ivota, a nenabra? odvahu vykro?i? vpred?     

Bratia a sestry, v tento Svetový deň chudobných je Je?i?ovo slovo silným napomenutím, aby sme prelomili vnútornú hluchotu, ktorú máme my v?etci a ktorá nám bráni po?u? pridusený krik bolesti tých najslab?ích. Aj dnes ?ijeme v zranených spolo?nostiach a sme svedkami, tak ako nám to hovorí evanjelium, scenárov násilia – sta?í si pomyslie? na tie ukrutnosti, ktoré trpí ukrajinský ?ud –, nespravodlivosti a perzekúcie. Okrem toho musíme ?eli? kríze spôsobenej klimatickými zmenami a pandémiou, ktorá za sebou zanechala stopy neduhov nielen fyzických, ale aj psychologických, ekonomických a sociálnych.

Svätý Otec pri obede pre ?udí v núdzi (Aula Pavla VI., 13. nov. 2022)

Aj dnes, bratia a sestry, vidíme, ako povstáva národ proti národu a s úzkos?ou sledujeme, ako sa konflikty prudko stupňujú, ako hrôzy vojny spôsobujú smr? mnohých nevinných ?udí a znásobujú jed nenávisti. Aj dnes, ove?a viac ako v?era, to?ko bratov a sestier, skú?aných a znechutených, migruje za nádejou a to?ko ?udí ?ije v neistote kvôli nedostatku práce alebo nespravodlivým a nedôstojným pracovným podmienkam.

A aj dnes, bratia a sestry, sú chudobní naj?a??ie postihnutými obe?ami ka?dej krízy. Ale ak je na?e srdce otupené a ?ahostajné, nedoká?eme po?u? ich slabý výkrik bolesti, plaka? spolu nimi a pre nich, vidie?, ko?ko samoty a úzkosti sa skrýva aj v zabudnutých kútoch na?ich miest. Treba ís? do kútov miest, do týchto skrytých, tmavých kútov: tam vidno to?kú biedu a to?ko bolesti, a to?ko odpisovanej chudoby.

Osvojme si to silné a jasné evanjeliové pozvanie neda? sa oklama?. Nepo?úvajme prorokov skazy, nenechajme sa okúzli? vábni?kami populizmu, ktorý ú?elovo vyu?íva potreby ?udí a navrhuje rie?enia, ktoré sú príli? jednoduché a unáhlené. Nenasledujme falo?ných ?mesiá?ov“, ktorí v mene zisku hlásajú recepty u?ito?né len na zvý?enie bohatstva zopár ?udí a odsudzujú chudobných na vytisnutie na okraj.

Naopak, vydávajme svedectvo: rozsvie?me svetlá nádeje uprostred temnoty; vyu?ime v dramatických situáciách príle?itosti sved?i? o evanjeliu radosti a budova? bratský svet, aspoň trochu bratskej?í; odvá?ne sa anga?ujme za spravodlivos?, zákonnos? a pokoj, stojac v?dy po boku najslab?ích. Neujdime, aby sme sa bránili pred históriou, ale bojujme, aby sme tejto histórii, ktorú pre?ívame, dali inú tvár.

A kde na to v?etko vzia? silu? V Pánovi. V dôvere v Boha, ktorý je Otcom, ktorý bdie nad nami. Ak mu otvoríme svoje srdce, on v nás rozhojní schopnos? milova?. Toto je cesta: rás? v láske. Ve? Je?i? po tom, ako hovoril o scenároch násilia a teroru, zakon?uje slovami: ?Ani vlas sa vám z hlavy nestratí“ (v. 18). Ale ?o to znamená? ?e on je s nami, ?e on je na?ím ochrancom, on krá?a s nami. Mám túto vieru? Má? túto vieru, ?e Pán krá?a s tebou? Toto si musíme stále opakova?, najmä v najbolestnej?ích chví?ach: Boh je Otec a je mi po boku, pozná ma a miluje, bdie nado mnou a nespí, stará sa o mňa a s ním sa mi ani vlas z hlavy nestratí.

A ja, ako na to odpovedám? H?adiac na bratov a sestry, ktorí sú v núdzi, h?adiac na túto kultúru vyra?ovania, ktorá odpisuje chudobných, ktorá vyra?uje ?udí s men?ími mo?nos?ami, ktorá vyra?uje starých, ktorá vyra?uje nenarodených... H?adiac na toto v?etko, ?o cítim, ?e ako kres?an musím urobi? v tejto chvíli?

Ním milovaní sa rozhodnime milova? tých najodpisovanej?ích synov a dcéry. Pán je tam.  Je jedna stará tradícia, aj tu, v talianskych dedinkách, ktorú niektorí stále zachovávajú: pri ?tedrove?ernom stole necha? vo?né miesto pre Pána, ktorý ur?ite zaklope na dvere v osobe chudobného ?loveka v núdzi. A tvoje srdce má v?dy vo?né miesto pre týchto ?udí? Má moje srdce vo?né miesto pre týchto ?udí? Alebo sme takí zaneprázdnení priate?mi, spolo?enskými udalos?ami, povinnos?ami? Nikdy nemáme pre týchto ?udí vo?né miesto.

Starostlivo sa ujmime chudobných, v ktorých je Kristus, ktorý sa stal pre nás chudobným (porov. 2 Kor 8,9). On sa stoto?ňuje s chudobným ?lovekom. Cí?me sa povolaní zasadi? sa, aby sa im nestratil ani vlas na hlave. Nemô?eme zosta?, tak ako tí, o ktorých hovorí evanjelium, pri obdivovaní krásnych kameňov chrámu bez toho, aby sme uznali skuto?ný Bo?í chrám, ?udskú bytos?, mu?a a ?enu, najmä ?loveka chudobného, v ktorého tvári, v ktorého príbehu, v ktorého ranách je Je?i?. On to povedal. Nikdy na to nezabudnime.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka)

-jb-