杏MAP导航

V rozhovore v nede?u 18. septembra redaktori Francesco de Core a Angelo Scelzo konverzujú s pápe?om na rôzne témy, vrátane vojny, ?ivotného prostredia i dobro?innosti. Z rozsiahleho rozhovoru priná?ame vybrané ?asti. V úvode si Svätý Otec spomína na mesto Neapol:  

?Bol som v Neapole. Nejako mi to pripomína Buenos Aires. Preto?e mi to pripomína Juh. A ja som naozaj z juhu. Cestoval som po Stredozemnom mori, nazývanom ?Mare nostrum“ (Na?e more) a na vlastné o?i som videl o?i migrantov. Videl som strach a nádej, slzy a úsmevy plné o?akávaní, ktoré boli príli? ?asto zradené. Nikdy nezabudnem na slová, ktoré im v roku 2016 na Lesbose povedal môj priate? a brat, ekumenický patriarcha Bartolomej: ?Ten, kto má z vás strach, vám nepozeral do o?í. Ten, kto sa vás bojí, nevidel va?e tváre. Ten, kto má z vás strach, nevidel va?e deti“.

Ke? myslím na Stredozemné more, na Lesbos, Cyprus, Maltu, Lampedusu, myslím na to, ?e krajiny, ktoré toto more obmýva, sú presne tie, kde sa Boh stal ?lovekom. Tu sa Je?i? narodil, a toto miesto, ktoré bolo jeho kolískou, sa mení na cintorín bez náhrobných kameňov, na ?Mare mortuum“ (More m?tvych). A preto si tie? myslím, ?e nesmieme zabúda? na to, ?e budúcnos? v?etkých bude pokojná len vtedy, ak sa zmieri s tými najslab?ími. Preto?e ke? sú odmietaní chudobní, odmieta sa Boh, ktorý je v nich, a odmieta sa pokoj.

Z tohto dôvodu v?dy varujem pred tými, ktorí chcú vytvára? svet strachu, nedôvery, múrov a vojen namiesto dôvery, spo?ahlivosti, mostov a mieru. Je ?ahké vystra?i? verejnos? vyvolaním strachu z druhého. ?a??ie je hovori? o stretnutí s druhým, odsúdi? vykoris?ovanie chudobných, odsúdi? vojny, ktoré sú ?asto z ve?kej ?asti financované, odmieta? ekonomické dohody uzatvárané na úkor ?udí a tajné manévre na obchodovanie so zbraňami a roz?irovanie obchodu s nimi. A to je to, k ?omu sme ako kres?ania povolaní hovori?: uva?ova? v duchu mieru, a nie vojny, lásky, a nie nenávisti; a to aj vo chví?ach, ktoré sa nám zdajú najtemnej?ie.“

Ale ako sa dostaneme z vojny? Aký bude svet po vojne?

?Dnes sa pasujeme s vojnou na Ukrajine. A tie? s mnohými ?al?ími vojnami. Ján Pavol II. vo svojom posolstve na Svetový deň pokoja v roku 2002, po útoku na Dvoji?ky, napísal, ?e ?zni?ený poriadok nemo?no úplne obnovi?, ak sa nespojí spravodlivos? a odpustenie. Piliermi skuto?ného mieru sú spravodlivos? a odpustenie, ?o je osobitnou formou lásky“. Toto je cesta. Na ka?dú vec treba ?as. Pred odpustením prichádza odsúdenie zla. Je v?ak dôle?ité nepestova? vojnu, ale pripravova? mier, zasieva? pokoj. Nepod?ahnú? my?lienke, ?e na prekonanie zla treba pou?i? jeho vlastné zbrane. Ako som zopakoval na stretnutí s nábo?enskými predstavite?mi v Kazachstane, jedine dialóg je cestou - nevyhnutnou a nezvratnou. A je potrebné vies? dialóg so v?etkými.“

Na otázku akú úlohu mô?e Neapol i celé ju?né Taliansko zohra? pri potrebnej ?zmene kurzu“, ktorá sa ?asto plánovala, ale nikdy sa neuskuto?nila, Svätý Otec odpovedá:

?Na na?ej plavbe ?udstva sa ?asto stávalo, ?e namiesto nevyhnutnej zmeny kurzu sme sa uspokojili, ako napísal Kierkegaard, s nepodstatnou, bezvýznamnou obmenou denného menu, ktoré kuchár podáva na lodi, pri?om kurz zostal rovnaký. Ale sme to my, kto ur?uje smer. Krok za krokom. Na?imi my?lienkami a na?imi ?inmi. [...]

Ako som povedal v najtemnej?ej hodine pandémie, v mimoriadnej chvíli modlitby na Svätopeterskom námestí, ke? som premý??al o koreňoch zla na?ej doby: chamtiví po zisku sme sa nechali pohlti? vecami a omámi? zhonom. Neprebudili sme sa z vojen a planetárnych nespravodlivostí, nepo?úvali sme krik chudobných a na?ej vá?ne chorej planéty. Mysleli sme si, ?e v chorom svete zostaneme v?dy zdraví. Dnes je ?as skú?ky, ?as vo?by. ?as na výber toho, ?o je dôle?ité a ?o pominie, na oddelenie toho, ?o je potrebné, od toho, ?o nie je. Je ?as zmeni? kurz.

Neapol je v istom zmysle paradigmou ju?anskej otázky v Taliansku. Otázka Juhu je v?ak univerzálna. Ide o nerovnos?. Otázka juhu je univerzálna otázka, týka sa budúcnosti celého sveta. Preto som v encyklike Laudato si’ vyzval, aby sme uva?ovali o udr?ate?nom a integrálnom rozvoji, o nových spôsoboch chápania ekonomiky a pokroku, a zdôraznil som ve?kú zodpovednos? politiky, hospodárstva a ka?dého z nás. [...]

Dramatické záplavy v [talianskom regióne] Marche, ktoré spôsobili smútok a skazu v celej krajine, sú ?al?ím potvrdením toho, ?e klimatické výzvy si zaslú?ia rovnakú pozornos? ako kovid a vojna. Je potrebné úplne ?zmeni? register“ a presta? zavádza? monopolné ?truktúry, ktoré navy?ujú ceny a nakoniec zadr?iavajú chlieb hladných. Preto na?alej ?iadam výrobcov zbraní a obchodníkov s nimi, aby úplne zastavili svoje aktivity, ktoré podnecujú násilie a vojnu a ohrozujú milióny ?ivotov. Rovnako ako som po?iadal technologických gigantov, aby prestali zneu?íva? ?udskú slabos? na zisk, nepodporovali sexuálne ob?a?ovanie detí na webe, nenávistné prejavy, falo?né správy, kon?pira?né teórie a politickú manipuláciu, a namiesto toho liberalizovali prístup k vzdelávaciemu obsahu.

Vlády vo v?eobecnosti, politikov v?etkých strán som ?iadal a na?alej ?iadam, aby pracovali pre spolo?né dobro a mali odvahu pozrie? sa svojim ?u?om do o?í, aby vedeli, ?e dobro národa je ove?a viac ako konsenzus medzi stranami; aby nepo?úvali len ekonomické elity, tak ?asto hlásate?ov povrchných ideológií, ktoré sa vyhýbajú skuto?ným problémom ?udstva. Je potrebná kreativita. Tvorivos? zameraná na dobro. Na nový ekonomický model. Neapol?ania sú ve?mi kreatívni. Dôle?ité je nasmerova? ich k dobru. Dôle?itý je smer kurzu.“

Pri spomínaní na Neapol pápe? pripomenul svätcov tohto mesta:

?Ke? myslím na Neapol, na Kampániu, myslím aj na otca Peppeho Dianu, na sv. Jozefa Moscatiho, na Bartola Longa, apo?tola ru?enca. Na odvahu k rozhodnutiam. Na vôňu dobra. Nádej nesmie nikdy vyhasnú?. V?etko sa dá vykúpi? dobrotou. Potrebná je zmena kurzu.“

-mh, jb-