ÐÓMAPµ¼º½

H?adaj

Prv? pr¨ªhovor p¨¢pe?a v Kazachstane: Most medzi Eur¨®pu a ?ziou, nov? ?helsinsk? duch¡°

V plnom znen¨ª prin¨¢?ame pr¨ªhovor p¨¢pe?a Franti?ka pri stretnut¨ª s predstavite?mi verejn¨¦ho ?ivota, ob?ianskou spolo?nos?ou a diplomatick?m zborom v Koncertnej sieni ?Kazachstan¡° v hlavnom meste Nur-Sultane, v utorok 13. septembra 2022.

Vá?ený pán prezident republiky, vá?ení ?lenovia vlády a diplomatického zboru, ctené nábo?enské a ob?ianske autority, významní predstavitelia ob?ianskej spolo?nosti a sveta kultúry, dámy a páni!

Srde?ne vás pozdravujem a ?akujem pánovi prezidentovi za slová, ktoré mi adresoval. Je mi c?ou by? tu s vami, v tejto roz?ahlej a starobylej krajine, do ktorej prichádzam ako pútnik pokoja, aby som h?adal dialóg a jednotu. Ná? svet pokoj naliehavo potrebuje, potrebuje znovuobjavi? harmóniu. Harmóniu, ktorú v tejto krajine dobre ilustruje tradi?ný a charakteristický hudobný nástroj, s ktorým som sa oboznámil: dombra. Je kultúrnym emblémom a jedným z najdôle?itej?ích symbolov Kazachstanu, a to a? do takej miery, ?e mu bol nedávno venovaný osobitný de¨¾. Práve dombru by som chcel vyu?i? ako prvok na vyjadrenie toho, o ?o sa s vami chcem podeli?.

Pri príprave na túto cestu som sa dozvedel, ?e dombra, ktorej niektoré verzie sa pou?ívali u? v stredoveku, po?as stáro?í sprevádzala hudobne vyjadrené príbehy ság a básnických diel, spájajúc minulos? so sú?asnos?ou. Je symbolom kontinuity v rozmanitosti, a preto dodáva rytmus pamäti krajiny, ?ím nám pripomína, ?e vzh?adom na prebiehajúce rýchle hospodárske a sociálne zmeny je dôle?ité nezanedbáva? spojenie so ?ivotom tých, ktorí tu boli pred nami, a to aj prostredníctvom tradícií, ktoré nám umo?¨¾ujú vá?i? si minulos? a zve?a?ova? to, ?o sme zdedili. Mám na mysli napríklad krásny zvyk, ktorý je tu roz?írený, a to piec? v piatok ráno sedem bochníkov chleba na po?es? predkov.

Pamä? Kazachstanu, ktorý pápe? Ján Pavol II., 

ktorý tu bol pútnikom, ozna?il za ?krajinu mu?eníkov a veriacich, krajinu deportovaných a hrdinov, krajinu myslite?ov a umelcov¡° (Príhovor pri uvítacom ceremoniáli, 22. sept. 2001), nesie v sebe slávnu históriu kultúry, ?udskosti a utrpenia. Ako by sme si mohli nespomenú? zvlá?? na väzenské tábory a masové deportácie, ke? boli mestá a bezhrani?né stepi týchto regiónov svedkami útlaku to?kých národov? Kazachovia sa v?ak nenechali uväzni? v týchto neprávostiach: zo spomienky na väznenie vykvitla starostlivos? o za?lenenie. Kie? v tejto krajine, ktorou od dávnych ?ias prechádzali ve?ké pohyby národov, je spomienka na pre?ité utrpenie a skú?ky nevyhnutnou výbavou na cestu do budúcnosti, ktorá kladie na prvé miesto dôstojnos? ?loveka, ka?dého ?loveka a ka?dej etnickej, sociálnej a nábo?enskej skupiny.

Spä? k dombre: hrá sa na nej brnkaním na dve struny. Kazachstan sa tie? vyzna?uje schopnos?ou postupova? tak, ?e vytvára harmóniu medzi ?dvoma paralelnými strunami¡°: teplotami rovnako nízkymi v zime ako vysokými v lete; tradíciou a pokrokom, ?o dobre symbolizuje stretnutie historických miest s inými modernými, ako je toto hlavné mesto. V krajine rezonujú predov?etkým tóny dvoch du?í, ázijskej a európskej, ktoré z nej robia trvalú ?misiu spojenia medzi dvoma kontinentmi¡° (Ján Pavol II., Príhovor k mláde?i, 23. sept. 2001); ?most medzi Európou a Áziou¡°, ?ohnivko spojenia medzi Východom a Západom¡° (Ján Pavol II., Príhovor pri rozlú?kovom ceremoniáli, 25. sept. 2001). Struny dombry zvy?ajne rezonujú spolu s ?al?ími strunovými nástrojmi typickými pre tieto miesta: harmónia dozrieva a rastie v súbore, v zborovej srde?nosti, ktorá robí spolo?enský ?ivot harmonickým. ?Zdrojom úspechu je jednota,¡° hovorí jedno krásne miestne príslovie. Zdrojom úspechu je jednota. Ak to platí v?ade, tak tu to platí obzvlá??: pribli?ne stopä?desiat etnických skupín a viac ako osemdesiat jazykov, ktoré sú v krajine prítomné, s ich rozmanitou históriou, kultúrnymi a nábo?enskými tradíciami, tvoria mimoriadnu symfóniu a robia z Kazachstanu jedine?né multietnické, multikultúrne a multinábo?enské laboratórium, ktoré odha?uje jeho zvlá?tne poslanie - by? krajinou stretnutia.

Som tu, aby som zdôraznil dôle?itos? a naliehavos? tohto aspektu, ku ktorému majú prispie? najmä nábo?enstvá, a preto budem ma? tú ?es? zú?astni? sa na siedmom Kongrese predstavite?ov svetových a tradi?ných nábo?enstiev. Ústava Kazachstanu jeho definovaním ako sekulárneho ?tátu priliehavo ustanovuje slobodu nábo?enského vyznania a viery. Zdravá sekularita, ktorá uznáva cennú a nenahradite?nú úlohu nábo?enstva a bojuje proti extrémizmu, ktorý ju rozkladá, je nevyhnutnou podmienkou rovného zaobchádzania s ka?dým ob?anom, ako aj posilnenia pocitu spolupatri?nosti v?etkých etnických, jazykových, kultúrnych a nábo?enských zlo?iek krajiny. Toti? nábo?enstvá, zatia? ?o plnia nezastupite?nú úlohu h?adania a vydávania svedectva o Absolútne, potrebujú slobodu vyjadrovania. A tak nábo?enská sloboda predstavuje najlep?í základ ob?ianskeho spolu?itia.

Je to potreba vpísaná v samotnom mene tohto národa, v slove ?Kazach¡°, ktoré evokuje práve slobodnú a nezávislú chôdzu. Ochrana slobody, tú?by zapísanej v srdci ka?dého ?loveka, jedine v ktorej je stretnutie medzi ?u?mi a skupinami skuto?né a nie umelé, sa v ob?ianskej spolo?nosti prejavuje najmä prostredníctvom uznania práv, sprevádzaných povinnos?ami. Chcel by som z tohto h?adiska vyjadri? ocenenie za potvrdenie hodnoty ?udského ?ivota prostredníctvom zru?enia trestu smrti, v mene práva na nádej pre ka?dú ?udskú bytos?. Popri tom je dôle?ité zaru?i? slobodu myslenia, svedomia a prejavu, aby ka?dý ?lovek dostal priestor plni? svoju jedine?nú a rovnocennú rolu pre dobro spolo?nosti ako celku.

Aj v tomto nám mô?e by? podnetom dombra. Je to predov?etkým ?udový hudobný nástroj a ako taký sprostredkúva krásu pestovania génia a ?ivosti ?udu. To na prvom mieste prislúcha  ob?ianskym autoritám, ktoré sú prednostne zodpovedné za podporu spolo?ného dobra, a realizuje sa zvlá?? cez podporovanie demokracie, ktorá je najvhodnej?ou formou na to, aby sa moc pretavila do slu?by v prospech celého ?udu, a nie len nieko?kých. Viem, ?e sa rozbehol, najmä v posledných mesiacoch, proces demokratizácie zameraný na posilnenie právomocí parlamentu a miestnych orgánov a vo v?eobecnosti na vä??ie rozdelenie moci. Ide tu o záslu?nú a náro?nú cestu, ur?ite nie krátku, ktorá si vy?aduje pokra?ova? smerom k cie?u bez obzerania sa spä?. Dôvera v tých, ktorí vládnu, toti?  vzrastá, ke? s?uby nezostávajú ú?elovými, ale skuto?ne sa plnia.

V?ade je potrebné, aby demokracia a modernizácia nezostali len pri vyhláseniach, ale aby vyústili do konkrétnej slu?by ?u?om: dobrá politika spo?ívajúca v po?úvaní ?udí a reagovaní na ich oprávnené potreby, v neustálom zapájaní ob?ianskej spolo?nosti a mimovládnych a humanitárnych organizácií, v osobitnej pozornosti venovanej pracujúcim ?u?om, mladým a tým najslab?ím skupinám. A tie? ¨C to potrebuje ka?dá krajina na svete ¨C v opatreniach proti korupcii. Tento skuto?ne demokratický politický ?týl je najú?innej?ou odpove?ou na mo?ný extrémizmus, personalizmus a populizmus, ktoré ohrozujú stabilitu a blahobyt národov. Mám na mysli aj potrebu ur?itej hospodárskej istoty, na ktorú sa tu za?iatkom roka odvolávali regióny, v ktorých sa aj napriek bohatstvu energetických zdrojov poci?ujú rôzne ?a?kosti. Je to výzva, ktorá sa netýka len Kazachstanu, ale celého sveta, ktorého integrálny rozvoj je rukojemníkom rozsiahlej nespravodlivosti, vinou ktorej dochádza k nerovnosti v rozde?ovaní zdrojov. A je to úlohou ?tátu, ale aj súkromného sektora, aby sa so v?etkými zlo?kami obyvate?stva zaobchádzalo spravodlivo a s rovnos?ou v právach a povinnostiach, a podporoval sa hospodársky rozvoj nie so zameraním na zárobok zopár ?udí, ale na dôstojnos? ka?dého pracujúceho ?loveka.

Vrá?me sa napokon e?te raz k dombre. ¨C Povedia, ?e tento pápe? je hudobník... ¨C Ona spája Kazachstan s inými krajinami v regióne a prispieva k ?íreniu jeho kultúry vo svete. Nádejam sa, ?e podobne aj meno tejto ve?kej krajiny bude na?alej synonymom harmónie a mieru. Kazachstan je kri?ovatkou dôle?itých geopolitických kri?ovatiek: preto zohráva zásadnú úlohu pri tlmení konfliktnosti. Sem pri?iel Ján Pavol II. zasia? nádej bezprostredne po tragických útokoch v roku 2001. Ja sem prichádzam uprostred ?ialenej a tragickej vojny, spustenej inváziou na Ukrajinu, zatia? ?o sú na?e ?asy vystavené ?al?ím konfliktom a hrozbám.  Prichádzam, aby som zosilnil volanie to?kých, ktorí tú?obne volajú po mieri, ktorý je zásadnou cestou k rozvoju pre ná? globalizovaný svet. A mier je toto: zásadne dôle?itá cesta k rozvoju pre ná? globalizovaný svet.

Preto je ?oraz naliehavej?ou potreba roz?íri? diplomatické úsilie o dialóg a stretnutie, preto?e dnes je problém jedného problémom v?etkých, a tí, ktorí majú vo svete vä??iu moc, majú vä??iu zodpovednos? vo?i ostatným, najmä vo?i krajinám, ktoré sú najviac náchylné na krízy konfliktnosti. Na toto treba h?adie?, nielen na záujmy, ktoré sa týkajú vlastných výhod. Je na?ase vyhýba? sa vyostrovaniu rivality a posil¨¾ovaniu protichodných blokov. Potrebujeme lídrov, ktorí na medzinárodnej úrovni umo?nia národom rás? v porozumení a dialógu, a dajú zrod novému ?helsinskému duchu¡°, odhodlanos? posil¨¾ova? multilateralizmus, budova? stabilnej?í a mierovej?í svet s oh?adom na nové generácie. A na to je potrebné porozumenie, trpezlivos? a dialóg so v?etkými. Opakujem, so v?etkými.

Práve s oh?adom na celosvetový záväzok k mieru vyjadrujem hlboké uznanie za zrieknutie sa jadrových zbraní, ku ktorému táto krajina odhodlane pristúpila, ako aj za rozvoj energetickej a environmentálnej politiky zameranej na dekarbonizáciu a investície do ?istých zdrojov, na ktoré upozornila medzinárodná výstava pred piatimi rokmi. Spolu s pozornos?ou venovanou medzinábo?enskému dialógu sú to konkrétne semienka nádeje zasiate do spolo?nej pôdy ?udstva, ktoré máme za úlohu pestova? pre budúce generácie; pre mladých, na ktorých tú?by sa musíme pozera? pri rozhodovaní o dne?ku a zajtraj?ku. Svätá stolica je vám na tejto ceste blízka: hne? po získaní nezávislosti krajiny, pred tridsiatimi rokmi, boli nadviazané diplomatické vz?ahy a ja som rád, ?e mô?em nav?tívi? túto krajinu pri príle?itosti tohto výro?ia. Ubezpe?ujem vás, ?e katolíci, ktorí sú v Strednej Ázii prítomní od dávnych ?ias, chcú aj na?alej sved?i? o duchu otvorenosti a úctivého dialógu, ktorým sa táto krajina vyzna?uje. A robia to bez ducha prozelytizmu.

Vá?ený pán prezident, milí priatelia, ?akujem vám za prijatie, ktorým ste ma zahrnuli a ktoré sved?í o va?om dobre známom zmysle pre pohostinnos?, a za príle?itos? strávi? tieto dni bratského dialógu spolu s predstavite?mi mnohých nábo?enstiev. Nech Najvy??í po?ehná povolanie k pokoju a jednote, vlastné Kazachstanu ako krajine stretnutia. Vám, ktorí nesiete prvoradú zodpovednos? za spolo?né dobro, a ka?dému obyvate?ovi vyjadrujem rados? z toho, ?e som tu, a tú?bu sprevádza? modlitbou a blízkos?ou ka?dé úsilie o prosperujúcu a harmonickú budúcnos? tejto ve?kej krajiny. Raqmét! [?akujem!] Boh ?ehnaj Kazachstanu!

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu ¨C Vatican News, Andrej Klapka)

-jb-

Zostrih 1 min.

?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.

13 septembra 2022, 16:32