杏MAP导航

Posolstvo Svätého Otca Franti?ka na Svetový deň modlitieb za ochranu stvorenstva

1. september 2022

Drahí bratia a sestry!

?Po?úvaj hlas stvorenstva“ – to je téma a pozvanie tohoro?ného Mesiaca stvorenstva. Toto ekumenické podujatie sa za?ína 1. septembra, na Svetový deň modlitieb za ochranu stvorenstva, a kon?í sa 4. októbra, na sviatok sv. Franti?ka. Pre v?etkých kres?anov je to mimoriadny ?as na spolo?nú modlitbu a prevzatie zodpovednosti za ná? spolo?ný dom. Tento mesiac, ktorý slávime na podnet ekumenického patriarchu Kon?tantínopola, ponúka vhodný ?as na kultivovanie ná?ho ?ekologického obrátenia“; obrátenia, ku ktorému nás povzbudzoval svätý Ján Pavol II. v reakcii na ?ekologickú katastrofu“, ktorú predpovedal svätý Pavol VI. u? v roku 1970 (porov. Pavol VI.: Príhovor k FAO, 16. nov. 1970).

Ak sa nau?íme po?úva? hlas stvorenstva, zachytíme v ňom istú disharmóniu. Na jednej strane je to lahodný spev, ktorý chváli ná?ho milovaného Stvorite?a; na druhej strane po?ujeme úpenlivé volanie, s?a?ujúce sa na na?e zlé zaobchádzanie.

Lahodný spev stvorenstva nás pozýva praktizova? ?ekologickú spiritualitu“ (encyklika Laudato si’, 216), ktorá je pozorná vo?i Bo?ej prítomnosti v prírodnom svete. Ide o pozvanie, aby sme na?u spiritualitu zalo?ili na ?láskyplnom presved?ení o tom, ?e nie sme oddelení od ostatných stvorení, ale ?e spolu s ostatnými bytos?ami sveta tvoríme jedno nádherné univerzálne spolo?enstvo“ (tam?e, 220). Táto ?iarivá skúsenos? posilňuje zvlá?? u Kristových u?eníkov vedomie, ?e ?v?etko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo ni? z toho, ?o povstalo“ (Jn 1,3). V tomto Mesiaci stvorenstva sa máme opä? modli? v tejto ve?kej katedrále stvorenstva a te?i? sa z ?ve?kolepého kozmického zboru“ (Sv. Ján Pavol II.: Gen. audiencia, 10. júla 2002), tvoreného nespo?etným mno?stvom stvorení, ktoré spievajú Bohu na chválu. Pripojme sa ku sv. Franti?kovi z Assisi a spievajme: ?Bu? pochválený, môj Pane, so v?etkým svojím tvorstvom“ (porov. Pieseň brata Slnka). A so ?almistom spievajme: ?V?etko, ?o dýcha, nech chváli Pána!“ (? 150,6).

?ia?, táto lahodná pieseň je sprevádzaná úpenlivým volaním. 

Alebo, lep?ie povedané, zborovými výkrikmi utrpenia. V prvom rade je to na?a sestra, matka Zem, ktorá úpenlivo volá. Vydaná napospas na?im konzumným výstrednostiam vzdychá a prosí nás, aby sme ju prestali zneu?íva? a ni?i?. Potom sú to rôzne tvory, ktoré kri?ia. Nespo?etné druhy vydané na milos? a nemilos? ?despotického antropocentrizmu“ (Laudato si’, 68), ktorý je protipólom Kristovho ústredného postavenia v diele stvorenia, vymierajú a nav?dy prestávajú chváli? Boha. Úpenlivo volajú aj tí najchudobnej?í z nás. Chudobní ?udia, ktorí sú vystavení klimatickej kríze a ktorí najviac trpia dôsledkami sucha, záplav, hurikánov a horú?av, stále intenzívnej?ích a ?astej?ích. Aj na?i bratia a sestry z pôvodných národov k nám úpenlivo volajú. V dôsledku dravých ekonomických záujmov sú ich pôvodné územia napádané a devastované zo v?etkých strán a ?dvíhajú vlnu protestov, volajúcich do neba“ (Querida Amazonia, 9). A napokon kri?ia aj na?e deti. Dospievajúce deti, ohrozené krátkozrakým egoizmom a plné úzkosti ?iadajú nás dospelých, aby sme urobili v?etko, ?o sa dá a zabránili tak kolapsu ekosystémov na?ej planéty, alebo ho aspoň obmedzili.

Ke? po?úvame tieto úzkostné výkriky musíme sa kaja? a zmeni? ?kodlivý ?ivotný ?týl a de?truktívne systémy. Evanjeliová výzva – ?robte pokánie, lebo sa priblí?ilo nebeské krá?ovstvo!“ (Mt 3,2), ktorá nás pozýva k novému vz?ahu s Bohom, zah?ňa aj zmenený vz?ah k druhým ?u?om a k stvoreniu. Stav degradácie ná?ho spolo?ného domova si zaslú?i rovnakú pozornos? ako iné globálne výzvy, ako sú vá?ne zdravotné krízy ?i vojnové konflikty. ?Povolanie strá?i? Bo?ie dielo je podstatnou sú?as?ou ?nostného ?ivota a nie nie?ím volite?ným alebo druhotným aspektom kres?anského ?ivota“ (Laudato si’, 217).

Ako veriaci ?udia cítime e?te vä??iu zodpovednos? za to, aby sme ka?dý deň konali v súlade s touto potrebou obrátenia. Nejde v?ak len o individuálne obrátenie: ?Ekologická konverzia, nevyhnutná na vytvorenie dynamizmu trvalej zmeny, je aj komunitnou konverziou“ (tam?e, 219). V tejto súvislosti sa aj od spolo?enstva národov vy?aduje záväzok, aby najmä na zasadnutiach OSN venovaných otázkam ?ivotného prostredia spolupracovalo v maximálnej mo?nej miere.

Klimatický samit COP27, ktorý sa bude kona? v novembri 2022 v Egypte, predstavuje ?al?iu príle?itos? pre v?etkých, aby sa spojili a podporili ú?innú implementáciu Parí?skej dohody. Aj z tohto dôvodu som nedávno poveril Svätú stolicu, aby v mene mestského ?tátu Vatikán pristúpila k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy a k Parí?skej dohode, v nádeji, ?e ?udstvo 21. storo?ia ?vstúpi do pamäti preto, ?e ve?kodu?ne zobralo na seba svoju vá?nu zodpovednos?“ (tam?e, 165). Úsilie o dosiahnutie cie?a z Parí?a, teda obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C je pomerne náro?né a vy?aduje si zodpovednú spoluprácu v?etkých krajín pri predkladaní klimatických plánov alebo ambicióznej?ích národných príspevkov, aby sa ?o najskôr zní?ili ?isté emisie skleníkových plynov na nulu. To zna?í, ?e treba zmeni? model spotreby a výroby, ako aj ?ivotný ?týl tak, aby viac re?pektovali stvorenie a integrálny ?udský rozvoj v?etkých ?udí v sú?asnosti i budúcnosti; rozvoj zalo?ený na zodpovednosti, obozretnosti, solidarite a starostlivosti o chudobných a budúce generácie. Základom toho v?etkého musí by? spojenectvo medzi ?lovekom a ?ivotným prostredím, ktoré je pre nás veriacich zrkadlom odrá?ajúcim ?stvorite?skú lásku Boha, od ktorého pochádzame a ku ktorému putujeme“ (Príhovor na stretnutí ?Viera a veda na ceste ku COP26“, 4. okt. 2021). Prechod, ktorý táto premena priná?a, nemô?e zanedbáva? po?iadavky spravodlivosti, najmä ?o sa týka pracovníkov, ktorí sú najviac postihnutí dôsledkami zmeny klímy.

Na druhej strane, decembrový samit o biodiverzite COP15 v Kanade poskytne vládam – pri dobrej vôli – významnú príle?itos? na prijatie novej multilaterálnej dohody, ktorá zastaví ni?enie ekosystémov a vymieranie druhov. Pod?a starobylej múdrosti spojenej s jubilejnými rokmi si musíme ?pripomína?, navraca? sa, odpo?íva? a napráva?“ (Posolstvo na Svetový deň modlitieb za ochranu stvorenstva, 1. sept. 2020). Modlíme sa, aby sme zastavili ?al?í rozpad na?ej ?siete ?ivota“ – biodiverzity –, ktorú nám dal Boh, a vyzývame národy, aby sa dohodli na ?tyroch k?ú?ových princípoch: 1. vytvori? jasný etický základ pre zmeny, ktoré potrebujeme na záchranu biodiverzity; 2. bojova? proti strate biodiverzity, podporova? jej zachovanie a obnovu, a uspokojova? potreby ?udí udr?ate?ným spôsobom; 3. podporova? globálnu solidaritu, preto?e biodiverzita je globálnym spolo?ným dobrom, ktoré si vy?aduje spolo?ný záväzok; 4. prednostne sa sústredi? na ?udí v zranite?ných situáciách vrátane tých, ktorí sú najviac postihnutí stratou biodiverzity, ako sú pôvodní obyvatelia, starí ?udia a mláde?.

Opakujem: ?V mene Boha ?iadam ve?ké ?a?obné spolo?nosti – banské, ropné, lesnícke, realitné, po?nohospodárske – aby prestali ni?i? lesy, mokrade a hory; aby prestali zne?is?ova? rieky a moria; aby prestali intoxikova? ?udí a potraviny“ (Videoposolstvo ?lenom ?udových hnutí, 16. okt. 2021).

Musíme si prizna?, ?e existuje istý ?ekologický dlh“ (Laudato si’, 51) ekonomicky bohat?ích krajín, ktoré v posledných dvoch storo?iach najviac zne?is?ovali ?ivotné prostredie. To si od nich vy?aduje, aby na COP 27 aj COP 15 prijali ambicióznej?ie opatrenia. Okrem rozhodných opatrení v rámci vlastných hraníc v?ak musia dodr?iava? aj s?uby o finan?nej a technickej podpore ekonomicky chudobnej?ích krajín, ktoré u? teraz zná?ajú najvä??ie bremeno klimatickej krízy. Naliehavo by sa mala zvá?i? aj ?al?ia finan?ná podpora na zachovanie biodiverzity. Aj ekonomicky menej bohaté krajiny majú v tomto smere významnú, hoci ?diferencovanú“ zodpovednos? (porov. tam?e, 52); oneskorenie zo strany iných v?ak nemô?e nikdy ospravedlni? na?u vlastnú ne?innos?. Je potrebné, aby sme v?etci konali rozhodne. Dostávame sa toti? do ?bodu zlomu“ (porov. tam?e, 61).

V tomto Mesiaci stvorenia sa modlime, aby samity COP27 a COP15 zjednotili ?udskú rodinu (porov. tam?e, 13), aby rozhodne ?elila dvojitej kríze, ktorou je zmena klímy a pokles biodiverzity. Pamätajúc na výzvu svätého Pavla, aby sme sa radovali s radujúcimi a plakali s pla?úcimi (porov. Rim 12,15), pla?me trpkým pla?om stvorenia, po?úvajme ho a odpovedzme naň skutkami, aby sme sa my a budúce generácie mohli na?alej radova? z lahodnej piesne ?ivota a nádeje stvorenia.

Rím pri sv. Jánovi v Lateráne 16. júla 2022, na spomienku Preblahoslavenej Panny Márie Karmelskej.

FRANTI?EK

(Preklad: Mária Spi?iaková)

-jb-