杏MAP导航

Po odlete z Nur-Sultanu smerom do Ríma odpovedal pápe? Franti?ek na otázky novinárov, ktorí ho sprevádzali po?as 38. apo?tolskej cesty v Kazachstane. Okrem dojmov z náv?tevy krajiny bola medzi témami aj vojna na Ukrajine, osobitne právo na obranu a zásobovanie zbraňami. Je potrebné vies? dialóg, zdôraznil Svätý Otec. Dodal,  ?e aj ke? je ?a?ké vies? dialóg s tým, kto za?al vojnu, treba sa o to usilova?.

Pápe? Franti?ek odpovedal aj na otázky o úlohe politiky 

a o hodnotovej kríze Západu, v ktorej je nebezpe?enstvom vznik populizmov. Vo vz?ahu k ?íne je presved?ený o potrebe pokra?ova? v trpezlivom dialógu, podobne aj s Nikaraguou. Oh?adom vnútrocirkevnej situácie v Nemecku Svätý Otec zdôraznil, ?e Cirkev potrebuje pastierov viac ne? pastora?né plány.

O svojich budúcich apo?tolských cestách pápe? Franti?ek prezradil, ?e napriek ?a?kostiam s chôdzou je odhodlaný vyda? sa na ?al?iu cestu. Jej  cie? konkrétne nemenoval, ale je pravdepodobné, ?e pôjde o pripravovanú, e?te oficiálne neohlásenú náv?tevu Bahrajnu v Perzskom zálive, ktorej termín by mohol by? u? v novembri. Ako uviedol, na budúci rok by rád absolvoval dve cesty odlo?ené zo zdravotných dôvodov: ekumenickú pú? pokoja do Ju?ného Sudánu a apo?tolskú náv?tevu Kon?skej demokratickej republiky.

Priná?ame plné znenie odpovedí Svätého Otca na vybrané otázky.

(...)

Rudiger Kronthaler z nemeckej televízie ARD:

Svätý Otec, v?aka za va?e posolstvo mieru, som Nemec, ako po?u? z môjho prízvuku. Môj národ je zodpovedný za milióny m?tvych spred osemdesiatich rokov. Chcel by som polo?i? otázku oh?adom mieru: vzh?adom na to, ?e môj národ je zodpovedný za milióny m?tvych, v ?kole sa u?íme, ?e nikdy sa nemajú pou?íva? zbrane, nikdy nie násilie: jedinou výnimkou je sebaobrana. Treba pod?a Vás v tomto ?ase dáva? zbrane Ukrajine?

Pápe? Franti?ek:

Toto je politické rozhodnutie, ktoré mô?e by? morálne, morálne akceptované, ak sa urobí v súlade s podmienkami morálky, ktoré sú po?etné, a potom o tom mo?no hovori?. Mô?e to v?ak by? nemorálne, ak sa to robí s úmyslom vä??mi vyprovokova? vojnu alebo predáva? zbrane, ?i zbavi? sa tých zbraní, ktoré u? viac nepotrebujem. Motivácia je to, ?o do ve?kej miery kvalifikuje morálnos? tohto ?inu. Obrana je nielen zákonná, ale je aj prejavom lásky k vlasti. Kto sa nebráni, kto nie?o nebráni, nemiluje to, kým ten, kto bráni, miluje.

Treba vzia? do úvahy aj ?al?iu vec, ktorú som spomínal v jednom zo svojich prejavov, a to, ?e by sme mali e?te viac uva?ova? nad pojmom spravodlivej vojny. Preto?e dnes v?etci hovoria o mieri: u? to?ko rokov, u? sedemdesiat rokov OSN hovorí o mieri, mnoho sa o mieri re?ní. Ale ko?ko vojen prebieha práve teraz? Tá, ktorú ste spomenuli, Ukrajina-Rusko, teraz Azerbajd?an a Arménsko, ktorá sa trochu zastavila, preto?e Rusko vystúpilo ako garant, je ru?ite? mieru tu a vedie vojnu tam... Potom je tu Sýria, desa? rokov vojny. ?o sa to tam deje, ?e sa to nezastaví? Aké záujmy tým hýbu? Potom je tu Africký roh, ?alej sever Mozambiku, a Eritrea, ktorá je ved?a Etiópie, potom Mjanmarsko s týmto trpiacim ?udom, ktorý mám tak rád, Rohingovia, ktorí chodia dookola ako ko?ovníci a nenachádzajú pokoj. Ale prosím vás, ve? sme vo svetovej vojne...

Spomínam si na nie?o osobné, ako die?a, mal som devä? rokov. Spomínam si, ako som po?ul trúbi? sirénu najvä??ích novín v Buenos Aires: v tom ?ase sa pri oslavách alebo zlých správach ozývala – teraz sa u? netrúbi – a bolo ju po?u? po celom meste. Mama povedala: ??o sa to deje?“ Boli sme vo vojne, rok 1945. Do domu k nám pri?la pla?úca suseda so slovami: ?Trúbila siréna... Vojna sa skon?ila!“ A dodnes vidím mamu a susedu, ako pla?ú od radosti, ?e sa skon?ila vojna. V juhoamerickej krajine, tak ?aleko! Tieto ?eny vedeli, ?e mier je vä??í ako v?etky vojny, a plakali od radosti, ke? sa dosiahol mier. Na to nezabudnem. Pýtam sa sám seba: neviem, ?i sme dnes tak v srdci vychovaní, ?e zapla?eme od radosti, ke? vidíme mier. V?etko sa zmenilo. Ak nevedie? vojnu, nie si u?ito?ný!

Vyjadrím sa potom aj k Nemecku, neskôr. ?alej je tu výroba zbraní. Toto je vra?edný obchod. Niekto, kto rozumie ?tatistike, mi povedal, ?e ak by sa na rok prestali vyrába? zbrane, vyrie?il by sa v?etok hlad vo svete... Neviem, ?i je to pravda alebo nie. Ale hlad, vzdelanie... ni?, nedá sa, preto?e sa musia vyrába? zbrane. Do Janova pred nieko?kými rokmi, sú to zo tri-?tyri roky, priplávala lo? s nákladom zbraní, ktorý sa mal preklada? na vä??iu lo? smerujúcu do Afriky, do blízkosti Sudánu, myslím, ?e do Ju?ného Sudánu. Pracovníci prístavu to nechceli robi?, stálo ich to ve?a, ale povedali: ?Na tomto sa nebudem podie?a?, spolupracova? so smr?ou“. Je to historka, av?ak ?loveku to dáva pokoj do svedomia.

Hovorili ste o svojej vlasti. Jednou z vecí, ktoré som sa od vás nau?il, je schopnos? kaja? sa a prosi? o odpustenie za omyly vojny. A tie? nielen prosi? o odpustenie, ale aj zaplati? za tieto chyby: to o vás hovorí dobre. Je to príklad, ktorý by sa mal napodobňova?. Samotná vojna sama osebe je omyl, je to omyl! A my práve teraz dýchame túto atmosféru: ak nie je vojna, zdá sa, ?e nie je ?ivot.

Trochu neusporiadane, ale povedal som v?etko, ?o som chcel poveda? na túto tému o spravodlivej vojne. Nu?, právo na obranu áno, to je v poriadku, ale treba ho vyu?i? vtedy, ke? je to nevyhnutné.

Sylwia Wysocka z Po?skej tla?ovej agentúry PAP:

Svätý Otec, povedali ste: nikdy nemô?eme ospravedlni? násilie. V?etko, ?o sa teraz deje na Ukrajine, je ?isté násilie, smr?, totálne ni?enie zo strany Ruska. My v Po?sku máme vojnu tak blízko na?ich dverí, s dvoma miliónmi ute?encov. Chcela by som sa opýta?, ?i je tu pod?a vás nejaká ?ervená ?iara, za ktorou by sa u? nemalo poveda?: sme otvorení dialógu s Moskvou. Preto?e mnohí majú ?a?kosti pochopi? túto ochotu. A tie? by som sa chcela opýta?, ?i ?al?ia cesta bude do Kyjeva.

Pápe? Franti?ek:

Odpoviem na to, ale dal by som prednos? tomu, keby sa najprv kládli otázky oh?adom apo?tolskej cesty. Na toto v?ak odpoviem.

Myslím, ?e je v?dy ?a?ké pochopi? dialóg so ?tátmi, ktoré za?ali vojnu, a zdá sa, ?e prvý krok bol daný odtia?, z tamtej strany. Je to ?a?ké, no nesmieme to zavrhnú?, ale da? príle?itos? na dialóg v?etkým, v?etkým! Preto?e v?dy je tu mo?nos?, ?e v dialógu sa mô?u veci zmeni?, aj ponúknu? iný uhol poh?adu, iný uhol uva?ovania.

Nevylu?ujem dialóg s akouko?vek mocnos?ou, aj keby bola vo vojne, aj keby dokonca bola agresorom... Niekedy sa dialóg musí vies? takto, ale musí sa vies?, ?smrdí“, ale musí sa vies?. V?dy krok vpred, natiahnutá ruka, v?dy! Preto?e v opa?nom prípade zatvárame jediné rozumné dvere k mieru. Niekedy neprijímajú dialóg: ?koda! Ale dialóg sa musí vies? v?dy, aspoň ponúknu?, a toto je dobré aj pre toho, kto ho ponúka, dáva mu dýcha?.

(...)

Maria Angeles Conde Mir zo spravodajskej agentúry Rome Reports:

V podpísanej deklarácii v?etci predstavitelia zdôrazňujú výzvu vládam a medzinárodným organizáciám, aby chránili ?udí prenasledovaných z dôvodu ich etnickej alebo nábo?enskej príslu?nosti. ?ia?, práve to sa deje v Nikarague. Vieme, ?e ste o tom hovorili 21. augusta po?as modlitby Anjel Pána. Ale mo?no by ste k tomu mohli poveda? nie?o viac pre katolícky ?ud, najmä v Nikarague? Potom e?te ?al?ia vec. Na tejto ceste sme vás videli by? v dobrej forme. Chceli by sme vedie?, ?i budete môc? vykona? tú cestu do Afriky, ktorú ste museli odlo?i?, a ?i budú ?al?ie cesty, ?i sa nie?o plánuje.

Pápe? Franti?ek:

Pokia? ide o Nikaraguu, v?etky správy sú jasné. Existuje dialóg, v tejto chvíli tam je dialóg. To neznamená, ?e by sa schva?ovalo v?etko, ?o vláda robí, alebo ?e by sa v?etko odmietalo. Nie. Existuje dialóg, a ke? je tu dialóg, tak preto, lebo treba rie?i? nejaké problémy. A práve teraz tam problémy sú.

O?akávam, ?e aspoň sestry Matky Terezy z Kalkaty sa vrátia. Tieto ?eny sú skvelé revolucionárky, ale evanjelia! S nikým nevedú vojnu. Naopak, tieto ?eny potrebujeme v?etci. Toto je gesto, ktorému nerozumieme... Dúfajme v?ak, ?e sa vrátia a vec sa vyrie?i. Ale v dialógu treba pokra?ova?, nikdy s ním nepresta?.

Sú veci, ktorým ?lovek nerozumie. Vykáza? nuncia za hranice je z diplomatického h?adiska vá?na vec, a ten nuncius je skvelý ?lovek, ktorý bol teraz vymenovaný inde. Tieto veci je ?a?ké pochopi? a tie? prehltnú?. ... Ale nie je to jediný prípad, v Latinskej Amerike sa situácie tohto druhu vyskytujú na rozli?ných miestach.

?o sa týka ciest: je to náro?né. Koleno sa e?te stále nezahojilo, ale túto najbli??iu cestu absolvujem. Nedávno som sa rozprával s Mons. Welbym a videli sme ako mo?nos? ís? do Ju?ného Sudánu vo februári. A ak pôjdem do Ju?ného Sudánu, pôjdem aj do Konga. Pokú?ame sa, lebo by sme mali ís? v?etci traja spolu: hlava ?kótskej presbyteriánskej cirkvi, Mons. Welby a ja. Nedávno sme mali stretnutie cez zoom na doladenie týchto vecí.

Alexej Gotovskij z americkej katolíckej televízie EWTN:

?akujem, Svätý Otec, ?e ste nav?tívili na?u krajinu. Chcel by som sa opýta? oh?adom katolíkov ?ijúcich v Kazachstane, kde je vä??ina moslimov, ako sa tam dá kona? evanjelizácia? A je nie?o, ?o vás in?pirovalo, ke? ste videli katolíkov v Kazachstane?

Pápe? Franti?ek:

K tomu druhému: Neviem, ?i in?pirovalo, ale dnes som bol v katedrále ??astný pri poh?ade na katolíkov takých nad?ených, ??astných, radostných. Takýto dojem mám z kaza?ských katolíkov.

Potom ?o sa týka spolu?itia s moslimami: je to nie?o, na ?om sa dos? ve?a pracuje a napredujeme, nielen v Kazachstane. Pomyslime na niektoré severoafrické krajiny, kde je krásne spolu?itie, napríklad v Maroku. V Maroku je pomerne dobrý dialóg.

A pristavím sa pri tomto stretnutí nábo?enských predstavite?ov. Ktosi ma kritizoval a hovoril mi: ?Ve? toto je podnecovanie, ?írenie relativizmu“. ?iadny relativizmus! Ka?dý povedal svoje, ka?dý re?pektoval postoj toho druhého, ale vedie sa dialóg ako bratia. Preto?e ak neexistuje dialóg, je tu bu? ignorancia alebo vojna. Lep?ie je ?i? ako bratia, máme jedno spolo?né, v?etci sme ?udia. ?ime ako ?udia, dobre vychovaní: ty si ?o myslí?, ?o si myslím ja? Dohodnime sa, porozprávajme sa, spoznajme sa. Mnohokrát tieto mylne ?nábo?enské“ vojny pramenia z nedostatku poznania.

A toto nie je relativizmus! Ja sa nezriekam svojej viery, ak sa zhováram s vierou iného, práve naopak. Robím ?es? svojej viere, preto?e ju po?úva niekto iný a ja po?úvam tú jeho. Urobilo na mňa ve?ký dojem, ?e taká mladá krajina s to?kými problémami – napríklad s klímou – dokázala zorganizova? sedem ro?níkov takéhoto stretnutia: svetové stretnutie, so ?idmi, kres?anmi, moslimami, východnými nábo?enstvami... Pri stole bolo vidie?, ?e v?etci hovoria a po?úvajú sa s re?pektom.

Toto je jedna z dobrých vecí, ktoré tvoja krajina urobila. Krajina tak trochu – takpovediac – v kúte sveta, a zorganizuje zhroma?denie tohto druhu. Takýto dojem to vo mne vyvolalo. Potom mesto, ako som spomínal, má prvotriednu architektonickú krásu. A tie? starostlivos? vlády, ve?mi na mňa zapôsobila starostlivos? predsedu Senátu: venoval sa vedeniu tohto stretnutia, ale potom si na?iel ?as, aby ma zoznámil s istým mladým spevákom: ?Musíte sa zoznámi? s týmto mladíkom, otvoreným pre kultúru“. To som ne?akal a som ??astný, ?e som vás spoznal.

Rudolf Gehrig z EWTN:

Svätý Otec, mnohé cirkvi v Európe, ako tá nemecká, trpia vá?nym úbytkom veriacich: zdá sa, ?e mladí ?udia u? netú?ia v nede?u prichádza? na svätú om?u. Ako ve?mi vás tento trend znepokojuje a ?o s tým chcete urobi??

Pápe? Franti?ek:

Je to s?asti pravdivé, s?asti relatívne. Je pravda, ?e duch sekularizácie a relativizmu tieto veci spochybňuje, to je pravda. To, ?o je potrebné robi?, je predov?etkým by? dôslednými, koherentnými vo svojej viere. Pomyslime si: ak si biskup alebo kňaz a nie si koherentný, mladí ?udia to vedia vycíti?... a potom ??au“! Ke? cirkev, nech u? je akáko?vek, v ktorejko?vek krajine alebo v nejakom jej sektore, myslí viac na peniaze, na rozvoj, na pastora?né plány a nie na pastoráciu samotnú, ak sa ide touto cestou, nepri?ahuje to ?udí.

Ke? som pred troma rokmi napísal list nemeckému ?udu, na?li sa pastieri, ktorí ho uverejnili, no závisí to od doty?nej osoby. Ke? ten duchovný pastier bol blízko k ?u?om, povedal: ??udia musia vedie?, ?o si pápe? myslí“. Myslím si, ?e pastieri musia ís? vpred, ale ak stratili pach oviec a ovce stratili pach pastierov, nenapreduje sa.

Niekedy – hovorím o v?etkých, v?eobecne, nielen o Nemecku – ?udia uva?ujú o tom, ako pastoráciu obnovova?, ako ju urobi? modernej?ou: to je v poriadku, ale nech je v?dy v rukách pastiera. Ak je pastorácia v rukách pastora?ných ?vedcov“, ktorí vyjadrujú mienku, ?o by som mal robi? tu a tam... Je?i? utvoril Cirkev s pastiermi, nie s politickými vodcami. Vytvoril Cirkev s neznalými ?u?mi, Dvanásti boli jeden nevzdelanej?í ako druhý, a Cirkev fungovala. Pre?o? V?aka tomu in?tinktívnemu cíteniu (tal. fiuto), cíteniu stáda s pastierom a pastiera so stádom.

Toto je ten najvä??í vz?ah, ktorý vidím, ke? je kríza na nejakom mieste, v nejakej provincii, v ?omko?vek... Kladiem si otázku: je pastier v kontakte, je blízko stáda? Má toto stádo pastiera, ?i nie? Problémom sú pastieri. Oh?adom tohto by som si dovolil odporu?il vám pre?íta? si komentár svätého Augustína [k Ezechielovi 34] o pastieroch: je to asi hodina ?ítania, ale je to jedna z najmúdrej?ích vecí, ktoré boli napísané pre pastierov, a pomocou nej mô?ete kvalifikova? toho ?i onoho pastiera. Nejde o modernizáciu: samozrejme, treba aktualizova? metódy, to je pravda, ale ak chýba srdce pastiera, nefunguje ?iadna pastorácia. ?iadna.“

Na záver sa pápe? Franti?ek po?akoval novinárom za ich trpezlivos? a pomoc pri apo?tolskej ceste a zablaho?elal k oslave narodenín novinárky Stefanie Falascovej, ktorá u? roky sprevádza pápe?ov na apo?tolských cestách.

-jb, bd-

Aktualizované: 18.9.2022, 23:40