杏MAP导航

Pripomeňme si v biografickej skratke ?ivot slovenského kardinála Jozefa Tomka, ktorého si Pán dnes 8. augusta 2022 povolal do ve?nosti vo veku po?ehnaných 98 rokov. V Ríme za?il siedmich pápe?ov. Z bohatstva jeho ?innosti si v?imneme najmä slu?bu v ústredných orgánoch Svätej stolice, ktorá spadá do pontifikátov Jána XXIII., Pavla VI., Jána Pavla I., Jána Pavla II., Benedikta XVI. a pápe?a Franti?ka.

Kardinál Jozef Tomko a jeho slu?ba vo Vatikáne

Biografická skratka

Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v Udavskom, v dne?nej Ko?ickej arcidiecéze. Na Teologickej fakulte v Bratislave za?al teologické ?túdiá v roku 1943, v ktorých od r. 1945 pokra?oval v Ríme na Pápe?skej Lateránskej univerzite. Kňazskú vysviacku prijal 12. marca 1949 v Lateránskej bazilike.

Podsekretár Kongregácie pre biskupov

Pätnás? rokov (1950-1965) bol Jozef Tomko 

vicerektorom Pápe?ského kolégia Nepomucenum v Ríme. Na Pápe?skej lateránskej univerzite a Pápe?skej Gregorovej univerzite postupne získal doktoráty z teológie, kánonického práva a sociálnych vied. Od roku 1962 pracoval na Kongregácii pre náuku viery, najprv ako ?tudijný asistent a od roku 1966 ako vedúci Doktrinálneho oddelenia. V tom ?ase bol vybraný za jedného z osobitných tajomníkov prvého synodálneho zhroma?denia v roku 1967. V decembri 1974 bol vymenovaný za podsekretára Kongregácie pre biskupov. Dňa 12. júla 1979 bol vymenovaný za generálneho sekretára Biskupskej synody a za titulárneho arcibiskupa doklejského. Pápe? Ján Pavol II. mu udelil biskupské svätenie 15. septembra toho roku, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.

Práca na organizovaní viacerých synod

Po?as svojho ?es?ro?ného pôsobenia vo funkcii generálneho sekretára Biskupskej synody Mons. Tomko pripravil a dohliadal na konanie dvoch riadnych generálnych zasadnutí synody (1980 a 1983) a jednej ?peciálnej synody biskupov Holandska (1980). Podie?al sa tie? na príprave mimoriadnej synody zvolanej na jeseň 1985 pri príle?itosti 20. výro?ia ukon?enia Druhého vatikánskeho koncilu a riadnej synody v roku 1987 o povolaní a poslaní laikov, pri?om zverejnením dokumentu ?Lineamenta“ inicioval ?irokú konzultáciu v Cirkvi. Vydal zborník ?Biskupská synoda, povaha, metóda, perspektívy“. Posilnil aj Generálny sekretariát synody a dodal mu novú dynamiku.

Ú?as? na ekumenických a medzinárodných podujatiach

V rámci rôznych úloh svojej cirkevnej slu?by spolupracoval ako ?len, poradca alebo ú?astník medzinárodných aktivít v oblasti ekumenizmu. Okrem iného bol ?lenom delegácie Svätej stolice pri náv?teve Luteránskej svetovej federácie a Svetovej rady cirkví v ?eneve v roku 1972. Bol tie? ?lenom spolo?nej katolícko-luteránsko-reformovanej komisie pre teológiu man?elstva. Viedol tie? delegáciu Svätej stolice na stretnutí európskych ministrov pre zále?itosti rodiny, ktoré sa konalo v Ríme v roku 1981. Bol ?lenom Najvy??ej rady Pápe?ských misijných diel a podie?al sa na ?túdiu otázok týkajúcich sa zasväteného ?ivota, spravodlivosti a pokoja a úlohy laikov.

Pri prezentovaní pamätnej tabule ur?enej nad hrob sv. Cyrila (15. júna 2022)

Anga?ovanos? pre Slovákov v zahrani?í a pastora?ná slu?ba

Istý ?as Mons. Tomko vyu?oval na Medzinárodnej univerzite Pro Deo (1955-1956) a neskôr predná?al v rokoch 1970-1978 na doplnkových kurzoch kánonického práva na Gregorovej univerzite. Napriek v?etkým týmto záväzkom nikdy nezanedbal svoju priamu pastora?nú slu?bu v mnohých farnostiach v Ríme a v diecéze Porto-Santa Rufina. Jeho aktivita vo vz?ahu k náro?nej situácii Slovákov v dobe nábo?enskej neslobody v socialistickom ?eskoslovensku priniesla hmatate?né ovocie. Bol spoluzakladate?om nábo?enského ?asopisu a podie?al sa na zalo?ení Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Opakovane nav?tívil slovenské komunity v USA, Kanade a rôznych európskych krajinách.

Vyslanec na cirkevných zhroma?deniach vo svete

Intenzívne sa venoval aj kultúrnej ?innosti, vydal viacero publikácií na rôzne témy od teológie cez právo, históriu a? po spiritualitu. Svätá stolica ho viackrát vyslala na stretnutia biskupov: v roku 1970 na Celoázijskú konferenciu biskupov v Manile; v roku 1973 na plenárne zhroma?denie ?tyroch biskupstiev Oceánie v Sydney; v roku 1979 na konferenciu v mexickej Pueble; v roku 1980 na oslavy 25. výro?ia zalo?enia Latinskoamerickej biskupskej rady CELAM v Riu de Janeiro; v roku 1981 na stretnutie Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru SECAM v kamerunskom Yaoundé.

S pápe?om Franti?kom pri ?akovnej púti zo Slovenska (30. apríla 2022)

Na ?ele Kongregácie pre evanjelizáciu národov

Tieto stretnutia a po?etné náv?tevy rôznych krajín, ktoré absolvoval spolu so synodálnymi zhroma?deniami, mu umo?nili hlboko pozna? realitu mnohých miestnych cirkví, ako aj nadobudnú? skúsenos? s pre?ívaním a uplatňovaním biskupskej kolegiality. Takto ho Prozrete?nos? pripravila, aby roz?íril svoje srdce na rozmer univerzálnej Cirkvi a viedol Kongregáciu pre evanjelizáciu národov, ktorú mu zveril Ján Pavol II. 24. apríla 1985, ke? ho vymenoval najprv za jej proprefekta a 25. mája 1985 za prefekta sú?asne s kreovaním na kardinála. Prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov bol 16 rokov, do 9. apríla 2001. Zároveň bol rektorom Pápe?skej Urbanovej univerzity a vedúcim delegátom Osobitného zhroma?denia Synody biskupov pre Áziu (1998). Od 15. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápe?ského výboru pre medzinárodné eucharistické kongresy.

Dlhoro?ný prispievate? Vatikánskeho rozhlasu

Po?as celého svojho pôsobenia v Ríme, takmer 75 rokov a prakticky a? do svojej smrti, kardinál Jozef Tomko autorsky spolupracoval so Slovenskou redakciou Vatikánskeho rozhlasu. Aj prostredníctvom svojich rozhlasových príhovorov, vysielaných pravidelne v poslednú nede?u mesiaca, bol v kontakte s tisíckami veriacich na Slovensku. Osobitnú pozornos? a rodinnú srde?nos? venoval pútnikom prichádzajúcim do Ve?ného mesta. Titulárnym chrámom Jozefa Tomka na stupni kardinála-presbytera bola Bazilika sv. Sabíny, v ktorej pravidelne ude?oval pápe?om kajúci znak popola pri vstupe do Ve?kého pôstu. V poslednej dobe bol Jozef Tomko najstar?ím ?lenom Kardinálskeho kolégia, ktoré má po jeho dne?nom úmrtí 206 kardinálov, z toho 116 elektorov.

-jb, mh-

Aktualizované: 8.8.2022, 16:16