杏MAP导航

Drahí bratia a sestry, dobré ráno a vitajte!

Minulú sobotu a nede?u som sa vybral na Maltu: na apo?tolskú cestu, ktorá bola plánovaná u? dlh?ie: pred dvoma rokmi bola odlo?ená kvôli covidu a jeho dôsledkom.

Málokto vie, ?e Malta, hoci je ostrovom uprostred Stredozemného mora, prijala evanjelium ve?mi skoro. Pre?o? Preto?e apo?tol Pavol stroskotal ne?aleko jej brehov a zázra?ne sa zachránil spolu so v?etkými, ktorí boli na palube, bolo to viac ne? 270 ?udí. V knihe Skutkov apo?tolov sa pí?e, ?e Mal?ania ich v?etkých prijali, a uvádza sa tam: ?s neoby?ajnou ?udskos?ou“ (28, 2). To je dôle?ité, nezabudnite: ?s neoby?ajnou ?udskos?ou“.

?Práve tieto slová: ?s neoby?ajnou ?udskos?ou“ som si vybral ako motto svojej cesty, preto?e nazna?ujú cestu, ktorou sa treba ubera? nielen preto, aby sme ?elili fenoménu migrantov, ale aj v?eobecnej?ie, aby sa svet stal bratskej?ím, obývate?nej?ím a zachránil sa pred ?stroskotaním“, ktoré ohrozuje nás v?etkých, ktorí sme - ako sme sa nau?ili - na jednej lodi, v?etci. Malta je v tomto horizonte k?ú?ovým miestom.

Je ním predov?etkým geograficky, pre svoju pozíciu v strede mora nachádzajúceho sa medzi Európou a Afrikou, ktoré v?ak 

obmýva aj Áziu. Malta je akousi ?veternou  kompasovou ru?icou“, kde sa kri?ujú národy a kultúry; je to privilegovaný bod, z ktorého mo?no pozorova? Stredomorie z 360-stupňovej perspektívy.

Dnes sa ?asto hovorí o ?geopolitike“, no ?ia? dominantnou logikou sú stratégie silnej?ích ?tátov na presadenie vlastných záujmov roz?irovaním oblasti ekonomického vplyvu, ideologického vplyvu alebo vojenského vplyvu: vidíme to na vojne.

Malta v tomto rámci predstavuje právo a silu ?mali?kých“, tých malých národov, av?ak bohatých na históriu a civilizáciu, ktoré by mali udr?iava? inú logiku: logiku úcty a slobody – re?pektu, ale aj slobody, spoluna?ívania odli?ností, ktorá je protikladom kolonizácie zo strany mocnej?ích. Vidíme to práve teraz. A nielen z jednej strany: aj z iných...

Po Druhej svetovej vojne sme sa pokú?ali polo?i? základy nových mierových dejín, ale ?ia? – nepou?íme sa – ?alej sa rozbehli staré dejiny súperiacich ve?mocí. A v sú?asnej vojne na Ukrajine sme svedkami bezmocnosti OSN.

Druhý aspekt: Malta je k?ú?ovým miestom, pokia? ide o fenomén migrácií. V Prijímacom centre Jána XXIII. som sa stretol s po?etnými migrantmi, ktorí pri?li na ostrov po strastiplnej ceste. Nikdy sa nesmieme unavi? v po?úvaní ich svedectiev, preto?e len tak sa mô?eme vyhnú? skreslenému videniu, ktoré ?asto koluje v masmédiách, a spozna? tváre, príbehy, zranenia, sny a nádeje týchto migrantov.

Ka?dý migrant je jedine?ný: nie je to ?íslo, je to ?lovek, je jedine?ný ako ka?dý z nás. Ka?dý migrant je ?lovek so svojou dôstojnos?ou, svojimi koreňmi, svojou kultúrou. Ka?dý z nich je nosite?om nekone?ne vä??ieho bohatstva, ne? sú problémy, ktoré mô?e prinies? jeho prijatie. Nezabúdajme, ?e Európa vznikla migráciami.

Zaiste, prijímanie má by? organizované – to je pravda – potrebuje riadenie, a najprv, ove?a skôr, sa musí plánova? spolo?ne, na medzinárodnej úrovni. Preto?e migra?ný fenomén nemo?no zredukova? na núdzový stav, je znakom na?ej doby. A tak sa musí aj vníma? a interpretova?. Mô?e sa sta? znamením konfliktu, alebo znamením pokoja. Zále?í na tom, ako sa k tomu postavíme, závisí to od nás.

Tí, ktorí na Malte vdýchli ?ivot Centru Jána XXIII., 

sa rozhodli po kres?ansky, a preto ho nazvali ?Peace Lab“ - Laboratórium pokoja. Chcel by som v?ak poveda?, ?e Malta ako celok je laboratóriom pokoja! Celý národ so svojím postojom, so sebe vlastným prístupom, je laboratóriom pokoja. A toto svoje poslanie mô?e plni?, ak zo svojich koreňov ?erpá miazgu bratstva, súcitu a solidarity. Maltský ?ud prijal tieto hodnoty spolu s evanjeliom a v?aka evanjeliu ich bude môc? udr?a? ?ivé.

Preto som ako Rímsky biskup i?iel utvrdi? tento ?ud vo viere a spolo?enstve. Toti? – a to je tretí aspekt – Malta je k?ú?ovým miestom aj z h?adiska evanjelizácie. Z Malty a Goza, dvoch diecéz krajiny, vy?lo mnoho kňazov a reho?níkov, ale aj veriacich laikov, ktorí do celého sveta priniesli kres?anské svedectvo. Akoby príchod svätého Pavla zanechal misiu v DNA Mal?anov! Preto bola moja náv?teva predov?etkým prejavom uznania, v?a?nosti Bohu a jeho svätému vernému ?udu na Malte a na Goze.

Aj tam v?ak fúka vietor sekularizmu a globalizovanej pseudokultúry konzumu, neokapitalizmu a relativizmu. Aj tam je teda ?as na novú evanjelizáciu. Moja náv?teva v Jaskyni svätého Pavla, podobne ako u mojich predchodcov, bola akoby ?erpaním z prameňa, aby evanjelium na Malte mohlo vytrysknú? so svie?os?ou po?iatkov a o?ivi? jej ve?ké dedi?stvo ?udovej zbo?nosti. Jej symbolom je národná mariánska svätyňa Ta' Pinu na ostrove Gozo, kde sme slávili intenzívne modlitbové stretnutie. Tam som pocítil tlkot srdca maltského ?udu, ktorý tak ve?mi dôveruje svojej svätej Matke.

Mária nás v?dy privádza spä? k tomu podstatnému, ku Kristovi, ktorý bol za nás ukri?ovaný a zm?tvychvstal, k jeho milosrdnej láske. Mária nám pomáha o?ivi? oheň viery ?erpajúc z plameňa Ducha Svätého, ktorý z generácie na generáciu vedie radostné ohlasovanie evanjelia, preto?e rados?ou Cirkvi je evanjelizova?! Nezabúdajme na vetu svätého Pavla VI.: povolaním Cirkvi je evanjelizova?; rados?ou Cirkvi je evanjelizova?. Nezabúdajme na to, preto?e je to najkraj?ia definícia Cirkvi.

Rád by som vyu?il túto príle?itos?, aby som sa znovu po?akoval pánovi prezidentovi Maltskej republiky, ktorý je taký zdvorilý a bratský: ?akujem jemu a jeho rodine; predsedovi vlády a ostatným ob?ianskym predstavite?om, ktorí ma prijali s to?kou láskavos?ou; ako aj biskupom a v?etkým ?lenom cirkevného spolo?enstva, dobrovo?níkom a v?etkým, ktorí ma sprevádzali modlitbou.

Nechcel by som zabudnú? spomenú? Prijímacie centrum Jána XXIII. pre migrantov: franti?kánsky reho?ník, ktorý ho vedie, páter Dionisio Mintoff, má 91 rokov a na?alej v ňom pracuje s pomocou svojich diecéznych spolupracovníkov. Je príkladom apo?tolskej horlivosti a lásky k migrantom, ktoré sú dnes tak ve?mi potrebné. My touto náv?tevou zasievame, no je to Pán, kto dáva rás?. Nech jeho nekone?ná dobrota daruje hojné ovocie pokoja a ka?dého dobra drahému maltskému ?udu! ?akujem Mal?anom za tak ?udské, tak kres?anské prijatie. Ve?ká v?aka.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)

-zk, jb-