杏MAP导航

Je?i? ?sa zav?as ráno vrátil do chrámu a v?etok ?ud sa hrnul k nemu“ (Jn 8,2). Takto za?ína príbeh o cudzolo?nici. Pozadie sa javí pokojné – jedno ráno na posvätnom mieste, v srdci Jeruzalema. Hlavným hrdinom je Bo?í ?ud, ktorý v chrámovom nádvorí h?adá Je?i?a, U?ite?a. Tú?i po?úva? ho, preto?e to, ?o vraví, o?aruje a zohrieva. Jeho u?enie nemá v sebe ni? abstraktného, dotýka sa ?ivota a oslobodzuje ho, premieňa ho, obnovuje ho. 

Toto je ten ??uch“ Bo?ieho ?udu, ktorý sa neuspokojuje s chrámom z kameňov, ale sa zhroma??uje okolo Je?i?ovej osoby. V tejto stati mo?no vycíti? veriaci ?ud v?etkých ?ias; svätý Bo?í ?ud, ktorý je tu na Malte po?etný a ?ivý, verný v h?adaní Pána, spätý s konkrétnou, pre?ívanou  vierou. ?akujem vám za to.

Pred ?udom, ktorý sa k nemu hrnie, sa Je?i? neponáh?a: ?Sadol si“ – hovorí evanjelium – ?a u?il ich“ (v. 2). No v Je?i?ovej ?kole sú niektoré prázdne miesta. Niektorí absentujú. Je to ?ena a jej ?alobcovia. Nepri?li za U?ite?om ako ostatní a dôvody ich neprítomnosti sú rôzne. Zákonníci a farizeji si myslia, ?e u? v?etko vedia a nepotrebujú Je?i?ovu náuku. ?ena je v?ak osobou blúdiacou. Skon?ila mimo cesty a h?adá ??astie mylnými chodníkmi. Sú to teda absencie s odli?nými odôvodneniami, tak ako je odli?ný aj výsledok ich príbehov. Pozastavme sa nad týmito neprítomnými.

Predov?etkým ?enini ?alobcovia. Vidíme v nich obraz tých, ktorí sa chvália, ?e sú spravodliví, dodr?iavajú Bo?ie zákony, ?udia na svojom mieste a slu?ní. Nedbajú na vlastné chyby, no sú nesmierne pozorní v odha?ovaní chýb tých druhých. Takto idú za Je?i?om. Nie s otvoreným srdcom, aby ho po?úvali, ale ?aby ho pokú?ali a mohli ob?alova?“ (v. 6). Je to úmysel, ktorý verne zachytáva vnútorný ?ivot týchto vzdelaných a nábo?ných ?udí, ktorí poznajú Písma, chodia do chrámu, no v?etko podria?ujú vlastným záujmom a nebojujú so zlými my?lienkami, ktoré víria v ich srdci.

V o?iach ?udí sa zdajú by? Bo?ími expertmi, no práve oni nespoznávajú Je?i?a, dokonca v ňom vidia nepriate?a, ktorého treba odstráni?. Aby to mohli urobi?, stavajú pred neho osobu, akoby to bola vec, poh?davo ju nazývajú ?táto ?ena“ a verejne ju ob?alujú z cudzolo?stva. Trvajú na tom, aby bola ?ena ukameňovaná, vylievajúc si na nej averziu, ktorú majú vo?i Je?i?ovmu súcitu. A toto v?etko robia pod plá??om svojej povesti nábo?ných ?udí.

Bratia a sestry, títo ?udia nám hovoria, ?e aj do na?ej nábo?nosti sa mohli votrie? ?ervoto? pokrytectva a neres? ukazovania prstom. V ka?dom ?ase, v ka?dom spolo?enstve. V?dy je tu nebezpe?enstvo nepochopi? Je?i?a, ma? jeho meno na perách, no popiera? ho skutkami. A mo?no to robi? aj dvíhajúc zástavy s krí?om. Ako teda zistíme, ?i sme u?eníkmi v U?ite?ovej ?kole? Z ná?ho poh?adu, z toho, ako h?adíme na blí?neho a ako h?adíme na seba samých. Toto je bod na definovanie na?ej príslu?nosti.

Ako h?adíme na blí?neho: ?i to robíme tak, ako nám Je?i? dnes ukazuje, teda poh?adom milosrdenstva, alebo posudzova?ne, neraz dokonca poh?davo, ako tí ?alobcovia z evanjelia, ktorí sa hrdia by? Bo?ími bohatiermi, no nev?ímajú si, ?e ?liapu po bratoch. V skuto?nosti ten, kto sa nazdáva, ?e háji vieru ukazujúc prstom na iných, hoci by aj mal nábo?enské videnie, to sa v?ak nespája s duchom evanjelia, preto?e zabúda na milosrdenstvo, ktoré je Bo?ím srdcom.

Aby sme pochopili, ?i sme pravými u?eníkmi U?ite?a, treba si tie? preveri?, ako h?adíme na seba samých. ?enini ?alobcovia sú presved?ení, ?e sa nemajú ?o nau?i?. Vskutku ich vonkaj?ie vybavenie je dokonalé, no chýba im pravdivos? srdca. Sú portrétom tých veriacich, ktorí v ka?dom ?ase robia z viery fasádny prvok, kde to, ?o sa vyníma, je slávnostný zovňaj?ok, no chýba vnútorná chudoba, ktorá je najvzácnej?ím pokladom ?loveka. Je?i?ovi sa toti? ráta pohotová otvorenos? toho, kto sa necíti by? u? v cieli, ale toho, kto potrebuje spásu.

Je teda pre nás oso?né, ke? sa modlíme alebo zú?astňujeme na krásnych bohoslu?bách, pýta? sa, ?i sme v súlade s Pánom. Mô?eme sa ho priamo na to pýta?: Je?i?u, som tu s Tebou, ale ?o chce? Ty odo mňa? ?o chce?, aby som upravil vo svojom srdci, vo svojom ?ivote? Ako chce?, aby som h?adel na iných? Bude nám na osoh takto sa modli?, preto?e U?ite? sa neuspokojuje so zovňaj?kom, ale h?adá pravdivos? srdca. A ak mu otvoríme v pravdivosti svoje srdce, mô?e v nás kona? zázraky.

Vidíme to pri cudzolo?nici. Jej situácia sa zdá by? skompromitovaná, no pred jej o?ami sa otvára nový, predtým nepredstavite?ný obzor. Posiata urá?kami, pripravená prija? neúprosné slová a prísne tresty, s ú?asom sa vidí omilostená Bohom, ktorý jej dokorán otvára ne?akanú budúcnos?: ?Nik ?a neodsúdil?“ – vraví jej Je?i? – ?Ani ja ?a neodsudzujem. Cho? a u? nehre?“ (Jn 8,10-11). Aký rozdiel medzi U?ite?om a jej ?alobcami! Oni citovali Písmo, aby odsúdili. Je?i?, Bo?ie slovo v ?udskej osobe, kompletne rehabilituje túto ?enu a vracia jej nádej. Z tohto príbehu sa u?íme, ?e ka?dé posudzovanie, ak nie je pohýnané láskou a neobsahuje lásku, e?te viac potápa toho, komu sa ho dostáva. Boh v?ak v?dy necháva otvorenú mo?nos? a doká?e zaka?dým nachádza? cesty oslobodenia a spásy.

?ivot tej ?eny sa mení v?aka odpusteniu. Stretli sa Milosrdenstvo s biedou. Milosrdenstvo i bieda sú tam. A ?ena sa mení. Dokonca prichádza na um myslie? si, ?e po Je?i?ovom odpustení sa aj ona nau?ila odpú??a?. Mo?no videla vo svojich ?alobcoch u? nie tých zlých a krutých ?udí, ale tých, ktorí jej umo?nili stretnú? sa s Je?i?om. Pán chce, aby sme sa aj my, jeho u?eníci, my ako Cirkev, stávali po jeho odpustení neúnavnými svedkami odpustenia Boha, u ktorého neexistuje slovo ?nenapravite?ný“; Boha, ktorý neustále odpú??a, na?alej v nás verí a v?dy nám dáva mo?nos? za?a? odznova. Niet hriechu ?i zlyhania, ktoré mu predná?ame, aby sa nemohlo sta? príle?itos?ou za?a? nový, odli?ný ?ivot, v znamení milosrdenstva. Niet hriechu, ktorý by nemohol nabra? túto cestu. Boh odpú??a v?etko. V?etko.

Taký je Pán Je?i?. Opravdivo ho pozná ten, kto zakusuje jeho odpustenie. Kto, ako ?ena z evanjelia, objaví, ?e Boh nás nav?tevuje cez na?e vnútorné rany. Práve tam sa Pán rád sprítomňuje, preto?e nepri?iel kvôli zdravým, ale chorým (porov. Mt 9,12). A dnes nám táto ?ena, ktorá spoznala milosrdenstvo vo svojej biede a ktorá ide do sveta uzdravená Je?i?ovým odpustením, radí tak ako Cirkev, aby sme sa odznova zaradili do ?koly evanjelia, do ?koly Boha nádeje, ktorý v?dy udivuje. Ak ho napodobňujeme, nebudeme sa sústre?ova? na ob?alúvanie z hriechov, ale vyberieme sa s láskou h?ada? hrie?nikov. Nebudeme po?íta? prítomných, ale pôjdeme h?ada? neprítomných. U? nebudeme ukazova? prstom, ale za?neme na?úva?. Nebudeme vyra?ova? opovrhnutých, ale budeme h?adie? najprv na tých, ktorí sú pova?ovaní za posledných. Tomuto, bratia a sestry, nás dnes u?í Je?i? svojím príkladom. Dovo?me, aby nás naplnil ú?asom a prijmime s rados?ou jeho novos?.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka)

-jb-