±Ê¨¢±è±ð? Franti?ek sa stretol s diplomatick?m zborom: Dial¨®g a bratstvo
Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán
?Dialóg a bratstvo sú dva základné ohniskové body v na?om úsilí na prekonanie sú?asných kríz,¡° zdôraznil pri stretnutí pápe? Franti?ek. V rozsiahlom príhovore sa venoval viacerým témam: pandémia, apo?tolské cesty uplynulého roka, akútne i vleklé humanitárne krízy, migrácia, oslabenie multilaterálnej diplomacie, formy ideologickej kolonizácie, ?elenie klimatickým zmenám, nemorálnos? jadrového zbrojenia a potreba kontroly autonómnych zbraní. Svätý Otec pripomenul aj dva hlavné akcenty svojho posolstva k 55. svetovému d¨¾u pokoja, ktorými sú výchova resp. vzdelávanie a práca.
V súvislosti so zápasom ?udstva s pandémiou pápe? Franti?ek zdôraznil morálnu povinnos? starostlivosti o zdravie a poukázal na ?kodlivos? ideológií, ktoré ?pret?hajú spojenie ?udského rozumu s objektívnou realitou vecí¡°. Ako uviedol, pandémia ?nás nabáda k tomu, aby sme si osvojili akýsi druh ?terapie realitou¡°, ktorá si vy?aduje pozrie? sa problému do tváre a prija? vhodné prostriedky na jeho rie?enie. Vakcíny nie sú zázra?ným uzdravujúcim prostriedkom, ale ur?ite predstavujú, popri lie?ebných postupoch, ktoré je potrebné vyvinú?, najrozumnej?ie rie?enie na prevenciu choroby.¡°
V úvode stretnutia v mene v?etkých prítomných pozdravil Svätého Otca dekan diplomatického zboru, cyperský ve?vyslanec George Poulides. Vo svojej pozdravnej re?i okrem iného pripomenul, ?e pápe? Franti?ek vyzýva na budovanie spravodlivých a solidárnych spolo?ností zalo?ených na práci, ?aby nikto nebol marginalizovaný a donútený zanecha? rodinu a rodnú zem, aby h?adal lep?ie príle?itosti¡°. Citoval tým jeho slová z 13. septembra v Bratislave: ?Ako bez chleba nie je ob?iva, tak bez práce nie je dôstojnos?.¡°
Pápe? predniesol svoj 36-minútový príhovor postoja?ky, no tentoraz na záver neprijímal osobné gratulácie jednotlivých diplomatov. Novoro?né stretnutie s diplomatickým zborom sa uzavrelo v Sixtínskej kaplnke tradi?nou spolo?nou fotografiou Svätého Otca s vedúcimi zastupite?stiev a predstavenými vatikánskeho ?tátneho sekretariátu.
Na novoro?né stretnutie so Svätým Otcom mali tento rok ve?vyslanci mo?nos? prís? aj s ?al?ími ?lenmi zastupite?ského úradu. Z Ve?vyslanectva Slovenskej republiky pri Svätej stolici boli prítomní ve?vyslanec Marek Lisánsky s man?elkou, prvá tajomní?ka ve?vyslanectva Edita Filadelfiová s man?elom a cirkevný radca ve?vyslanectva, d. o. Pavol Zvara.
Ako pri tejto príle?itosti vatikánske Tla?ové stredisko, v sú?asnosti má so Svätou stolicou diplomatické vz?ahy 183 ?tátov, plus Európska únia a Zvrchovaný maltézsky rád. Z nich 87 má v Ríme aj kanceláriu ve?vyslanectva. V Ríme sú navy?e kancelárie Ligy arabských ?tátov, Medzinárodnej organizácie pre migráciu a Vysokého komisariátu OSN pre ute?encov.
Komunikát Svätej stolice sumarizuje vývoj v oblasti medzi?tátnych zmlúv:
?V priebehu roka 2021 bola 10. februára ratifikovaná Siedma dodatková dohoda medzi Svätou stolicou a Rakúskou republikou k Dohovoru o úprave majetkových vz?ahov z 23. júna 1960, podpísaná 12. novembra 2020. Svätá stolica 26. novembra 2021 odovzdala ratifika?ný dokument Globálneho dohovoru o uznávaní kvalifikácií vo vysoko?kolskom vzdelávaní, ktorý UNESCO prijalo 25. novembra 2019. Okrem toho bola 31. mája formalizovaná ú?as? Svätej stolice na práci Svetovej zdravotníckej organizácie ako pozorovate?a z ne?lenského ?tátu.¡°
Z príhovoru Svätého Otca
?lenom diplomatického zboru, 10. januára 2022
?Va?e excelencie, dámy a páni,
v?era sa skon?ilo liturgické obdobie Vianoc, doba priaznivá na pestovanie rodinných vz?ahov, ktoré niekedy berieme s nesústredenos?ou a odstupom, zaneprázdnení mnohými povinnos?ami, ako to neraz býva po?as roka. Dnes chceme pokra?ova? v tomto duchu, ke? sa opä? schádzame ako ve?ká rodina, ktorá sa stretáva a vedie dialóg. Toto je napokon cie?om diplomacie: pomáha? rie?i? nezhody v ?udskom spolu?ití, podporova? svornos? a zakúsi?, ?e ke? prekonávame tekuté piesky konfliktnosti, mô?eme znovuobjavi? zmysel pre hlbokú jednotu reality. (Porov. Apo?t. exhortácia Evangelii gaudium, 24. nov. 2013, 226-230).¡°
Po tomto úvode sa pápe? Franti?ek po?akoval dekanovi diplomatického zboru Georgeovi Poulidesovi, ve?vyslancovi Cypru za jeho pozdravné slová na za?iatku stretnutia. Privítal v sále reziden?ných ve?vyslancov i tých, ktorí nemajú sídlo v Ríme a ?peciálne pricestovali na toto stretnutie. Svätý Otec pripomenul, ?e v blízkej budúcnosti pribudne v Ríme aj sídlo ?vaj?iarskeho ve?vyslanectva.
Pandémia, vakcíny, ideológie
Ako prvej ve?kej téme sa v príhovore pápe? Franti?ek venoval kríze pandémie, vyzývajúcej ?udstvo k zodpovednej odpovedi:
?Drahí ve?vyslanci, v týchto d¨¾och si uvedomujeme, ?e boj proti pandémii si stále vy?aduje zna?né úsilie zo strany v?etkých a aj nový rok sa v tomto ukazuje by? náro?ným. Koronavírus stále spôsobuje sociálnu izoláciu a ?ne obete. Medzi tými, ktorí pri?li o ?ivot, by som rád spomenul zosnulého apo?tolského nuncia Mons. Alda Giordana, ktorý bol v diplomatickej komunite dobre známy a uznávaný. Zárove¨¾ sme mohli skon?tatova?, ?e tam, kde sa uskuto?nila ú?inná o?kovacia kampa¨¾, sa riziko vá?nych následkov choroby zní?ilo.
Preto je dôle?ité, aby sa mohlo pokra?ova? v úsilí o ?ím ?ir?iu zao?kovanos? obyvate?stva. To si vy?aduje mnohostrannú anga?ovanos? na osobnej, politickej a medzinárodnej úrovni. Predov?etkým na úrovni osobnej. Ka?dý z nás je zodpovedný za starostlivos? o seba samého a svoje zdravie, ?o sa premieta aj do úcty k zdraviu ?udí okolo nás. Starostlivos? o zdravie predstavuje morálnu povinnos?. ?ia?, ?oraz viac zis?ujeme, ?e ?ijeme vo svete silných ideologických kontrastov. ?udia sa ?asto nechávajú ovplyvni? momentálnou ideológiou, ?asto vykon?truovanou z nepodlo?ených správ alebo chabo zdokumentovaných faktov. Ka?dé ideologické tvrdenie pret?ha spojenie ?udského rozumu s objektívnou realitou vecí. Av?ak samotná pandémia nás nabáda k tomu, aby sme si osvojili akýsi druh ?terapie realitou¡°, ktorá si vy?aduje pozrie? sa problému do tváre a prija? vhodné prostriedky na jeho rie?enie. Vakcíny nie sú zázra?ným uzdravujúcim prostriedkom, ale ur?ite predstavujú, popri lie?ebných postupoch, ktoré je potrebné vyvinú?, najrozumnej?ie rie?enie na prevenciu choroby.
?alej tu musí by? politické nasadenie pre dobro obyvate?stva cez opatrenia prevencie a imunizácie, ktoré zaanga?ujú aj ob?anov, aby sa cítili spoluú?astní a zodpovední, prostredníctvom transparentnej komunikácie oh?adom problémov a opatrení vhodných na ich rie?enie. Nedostatok pevnosti v rozhodovaní a jasnosti v komunikácii vyvoláva zmätok, vytvára nedôveru a podkopáva sociálnu súdr?nos?, ?iviac nové napätia. Výsledkom je ?sociálny relativizmus¡°, ktorý po?kodzuje súlad a jednotu.
Napokon je potrebná komplexná anga?ovanos? medzinárodného spolo?enstva, aby v?etky národy sveta mali rovnaký prístup k základnej lekárskej starostlivosti a vakcínam. Mô?eme len s boles?ou kon?tatova?, ?e vo ve?kých oblastiach sveta zostáva v?eobecný prístup k zdravotnej starostlivosti fatamorgánou. V tomto tak vá?nom momente ?ivota ?udstva opakujem svoju výzvu, aby vlády a zainteresované súkromné subjekty prejavili zmysel pre zodpovednos? a vypracovali koordinovanú odpove? na v?etkých úrovniach (miestnej, národnej, regionálnej, svetovej) prostredníctvom nových modelov solidarity a nástrojov na posilnenie kapacít krajín, ktoré to najviac potrebujú.
Zvlá?? si dovolím vyzva? ?táty, ktoré pracujú na ustanovení medzinárodného nástroja pripravenosti a reakcie na pandémie pod zá?titou Svetovej zdravotníckej organizácie, aby prijali politiku nezi?tného podelenia sa ako k?ú?ovú zásadu, ktorá zaru?í v?etkým prístup k diagnostickým nástrojom, vakcínam a liekom. Rovnako je ?iadúce, aby in?titúcie ako Svetová obchodná organizácia a Svetová organizácia du?evného vlastníctva prispôsobili svoje právne nástroje, aby monopolné pravidlá nevytvárali ?al?ie preká?ky výrobe a organizovanému a koherentnému prístupu k zdravotnej starostlivosti na celosvetovej úrovni.¡°
Apo?tolské cesty, migrácia
Po týchto slovách pápe? Franti?ek vyjadril pote?enie, ?e v uplynulom roku mohol aj napriek pandémii prija? vo Vatikáne náv?tevy viacerých hláv ?tátov, ako aj iných ob?ianskych a cirkevných predstavite?ov. Pri poh?ade na uplynulý rok Svätý Otec zvlá?? pripomenul stretnutie modlitby a reflexie zamerané na Libanon, ktoré sa konalo 1. júla 2021 vo Vatikáne. Stru?ne zhrnul aj tri absolvované apo?tolské cesty, z ktorých na prvom mieste spomenul marcovú náv?tevu Iraku. ?alej pre?iel k ceste, ktorá ho zaviedla aj na Slovensko:
?V septembri som nav?tívil Budape?? pri závere Medzinárodného eucharistického kongresu a potom Slovensko. Bola to pre m¨¾a príle?itos? na stretnutie sa s katolíckymi veriacimi a kres?anmi iných vyznaní, ako aj na dialóg so ?idmi. Podobne apo?tolská cesta na Cyprus a do Grécka, ktorá mi zostáva v ?ivej pamäti, mi umo?nila preh?bi? vz?ahy s pravoslávnymi bratmi a zakúsi? bratstvo medzi rôznymi kres?anskými vyznaniami.
Ve?mi dojímavou sú?as?ou tejto cesty bola moja náv?teva ostrova Lesbos, kde som mohol vidie? ?tedros? to?kých, ktorí sa ?inne zapájajú do pohostinnosti a pomoci migrantom, ale predov?etkým som videl tváre mnohých detí a dospelých, ktorí sú hos?ami týchto prijímacích stredísk. V ich o?iach je únava z cesty, strach z neistej budúcnosti, ?ia? nad svojimi drahými, ktorých zanechali i nostalgia za vlas?ou, ktorú boli nútení opusti?. Pred týmito tvárami nemô?eme zosta? ?ahostajnými, ani sa schováva? za múry a ostnaté drôty pod zámienkou obrany bezpe?nosti alebo ?ivotného ?týlu. Toto nemo?no.
Preto ?akujem v?etkým jednotlivcom i vládam, ktorí sa sna?ia zabezpe?i? prijatie a ochranu migrantov a prevzia? zodpovednos? aj za ich ?udskú podporu a integráciu v krajinách, ktoré ich prijali. Som si vedomý ?a?kostí, s ktorými sa niektoré ?táty stretávajú tvárou v tvár obrovskému prílevu ?udí. Od nikoho nemo?no ?iada?, aby robil to, ?o je pre¨¾ho nemo?né, napriek tomu je jasný rozdiel medzi prijatím, hoci v obmedzenej miere, a úplným odmietnutím.
Je potrebné prekona? ?ahostajnos? a odmietnu? my?lienku, ?e migranti sú problém iných. Výsledok takého prístupu je zjavný v samotnej dehumanizácii migrantov, sústredených do hotspotov, kde sa stávajú ?ahkou koris?ou organizovaného zlo?inu a obchodníkov s ?u?mi, alebo podstupujú zúfalé pokusy o útek, ktoré sa niekedy kon?ia smr?ou. ?ia?, musíme tie? kon?tatova?, ?e samotní migranti sa ?asto stávajú zbra¨¾ou politického vydierania, sú akýmsi druhom ?tovaru na kup?enie¡°, ?o ?loveka oberá o dôstojnos?.¡°
Výzva pre EÚ
Pápe? vyslovil osobitné uznanie vláde Talianska za jej ústretovos?, v?aka ktorej mohol uskuto?ni? svoj zámer a privies? so sebou do Ríma nieko?ko ?iadate?ov o azyl zo záchytných centier na Cypre a v Grécku. V tejto súvislosti adresoval osobitnú výzvu krajinám EÚ:
?Zárove¨¾ pova?ujem za zásadne dôle?ité, aby Európska únia dosiahla vnútornú súdr?nos? pri rie?ení migra?ných pohybov, tak ako to dokázala pri ?elení dôsedkom pandémie. Je potrebné vytvori? koherentný a komplexný systém koordinácie migra?nej a azylovej politiky takým spôsobom, aby sa zdie?ali zodpovednosti za prijímanie migrantov, preskúmanie ?iadostí o azyl a prerozdelenie a integráciu tých, ktorí mô?u by? prijatí. Schopnos? vyjednáva? a nachádza? spolo?né rie?enia je jednou zo silných stránok Európskej únie a predstavuje to hodnotný vzor prezieravého prístupu ku globálnym výzvam, ktoré sú pred nami.¡°
Medzi krajinami, ktoré boli v poslednom ?ase zvlá?? zdrojom migrácie pre svoje krízové situácie, menoval pápe? Sýriu, Afganistan a Haiti.
Multilaterálna diplomacia
?alej Svätý Otec pre?iel k problému úpadku multilateralizmu v diplomacii, pri?om zdôraznil nevyhnutnos? medzinárodnej spolupráce pri ?elení globálnym výzvam:
?Otázka migrácie spolu s pandémiou a klimatickými zmenami jasne ukázali, ?e nikto sa nemô?e zachráni? sám, ?i?e v?etky ve?ké výzvy na?ej doby sú globálne. Je preto znepokojujúce, ?e popri vä??ej prepojenosti problémov sme svedkami rastúcej roztrie?tenosti rie?ení. Nezriedka chýba ochota otvori? okná dialógu a bratstva, ?o vedie k ?iveniu ?al?ích napätí a rozdelení, ako aj k v?eobecnému pocitu neistoty a nestability. Treba naopak obnovi? zmysel pre na?u spolo?nú identitu jednej ?udskej rodiny. Alternatívou je len rastúca izolácia, pozna?ená vzájomným odmietaním a uzatváraním sa, ?o je v skuto?nosti ?al?ím ohrozením pre multilateralizmus, teda diplomatický ?týl, ktorý charakterizuje medzinárodné vz?ahy od konca druhej svetovej vojny a? po sú?asnos?.
Multilaterálna diplomacia u? nejaký ?as prechádza krízou dôvery, ktorá je spôsobená zní?enou dôveryhodnos?ou sociálnych, vládnych a medzivládnych systémov. Dôle?ité rezolúcie, vyhlásenia a rozhodnutia sa ?asto prijímajú bez skuto?ného rokovania, v ktorom by mali slovo v?etky krajiny. Táto nerovnováha, ktorá je v sú?asnosti dramaticky zjavná, vyvoláva nespokojnos? mnohých ?tátov s medzinárodnými organizáciami a oslabuje aj multilaterálny systém ako celok, ?ím sa stáva ?oraz menej ú?inným pri rie?ení globálnych výziev.
Zní?ená ú?innos? mnohých medzinárodných organizácií je spôsobená aj rozdielnymi predstavami medzi ?lenmi o cie?och, ktoré by sa mali sledova?. Nezriedka sa ?a?isko záujmu presúva na zále?itosti, ktoré svojou rozporuplnou povahou nepatria striktne k cie?om organizácie, pri?om sa programy ?oraz viac riadia ur?itým myslením, ktoré popiera prirodzené základy ?udstva a kultúrne korene, tvoriace identitu mnohých národov. Ako som u? uviedol pri iných príle?itostiach, pova?ujem to za formu ideologickej kolonizácie, ktorá neponecháva priestor slobode prejavu a v sú?asnosti stále viac nadobúda podobu tej ?mentality vymazávania¡° (cancel culture), ktorá invazívne preniká do mnohých oblastí a do verejných in?titúcií. Pod zámienkou obrany rozmanitosti sa nakoniec zru?í zmysel pre akúko?vek identitu, pri?om hrozí, ?e sa budú uml?iava? pozície, ktoré obhajujú úctivé a vyvá?ene porozumenie pre rozli?né vnímavosti. Formuje sa istý druh nebezpe?ného ?jednoko?ajného myslenia¡° [pensée unique], ktoré núti popiera? históriu, alebo e?te hor?ie, prepisova? ju v zmysle dne?ných kategórií, zatia? ?o ka?dá historická situácia sa musí interpretova? vo svetle hermeneutiky danej doby, nie dne?ka.
Multilaterálna diplomacia je teda povolaná k tomu, aby bola skuto?ne inkluzívna, aby nezotierala, ale si vá?ila rozdiely a vnímavosti, ktoré historicky rozli?ujú rozli?né národy.¡°
?alej pápe? Franti?ek venoval nieko?ko upresnení k téme dialógu. Ten pod?a jeho slov nezostáva len zále?itos?ou príle?itostného konsenzu, ale opiera sa o stále hodnoty:
?Nemali by sme nikdy zabúda?, ?e «existujú niektoré stále hodnoty» (Encykl. Fratelli tutti, 3. okt. 2020, ?. 211). Tie nie je v?dy ?ahké rozozna?, ale ich akceptovanie «poskytuje sociálnej etike stabilitu a stálos?. Aj ke? sme ich spoznali a prijali v?aka dialógu a konsenzu, vidíme, ?e tieto základné hodnoty presahujú ka?dý konsenzus» (Tam?e). Chcem tu obzvlá?? spomenú? právo na ?ivot, od po?atia a? po jeho prirodzený koniec, a právo na nábo?enskú slobodu.¡°
Ako ?al?iu problematiku, ktorá si vy?aduje spoluprácu pápe? uviedol otázku ?ivotného prostredia. Najprv spomenul potrebu spolo?ne reagova? na ?ivelné humanitárne katastrofy, ako napr. po nedávnom tajfúne na Filipínach, alebo na krízové situácie ostrovných krajín v Tichom oceáne. Zárove¨¾ s tým pápe? povzbudil k systematickému úsiliu o realizáciu cie?ov klimatickej dohody z Parí?a: po slabých výsledkoch samitu COP26 v Glasgowe sa ?rtá ?al?ia ?anca na COP27 v Egypte v novembri 2022.
Vojny, zbrane, odzbrojenie
?al?ou témou príhovoru pápe?a Franti?ka boli zbrane, ich výroba, vývoj, kontrola a dohody o ich obmedzení ?i zákaze:
?Va?e excelencie, dámy a páni! Dialóg a bratstvo sú dva základné ohniskové body v na?om úsilí na prekonanie sú?asných kríz. Av?ak «napriek mnohým snahám zameraným na kon?truktívny dialóg medzi národmi sa ohlu?ujúci hluk vojen a konfliktov stup¨¾uje». Celé medzinárodné spolo?enstvo sa musí zaobera? naliehavou potrebou nájs? rie?enia nekone?ných konfliktov, ktoré sa niekedy javia ako skuto?né zástupné vojny (proxy wars).¡°
Svätý Otec uviedol ako konkrétne príklady Sýriu a Jemen. V tejto súvislosti poukázal aj na ?al?ie napätia a konflikty vo svete, ?i u? medzi Izraelom a Palestínou, v Líbyi, v krajinách Sahelu, ako aj v Sudáne, Ju?nom Sudáne a Etiópii.
?Prirodzene, tieto konflikty zhor?uje mno?stvo zbraní, ktoré sú k dispozícii, a bezoh?adnos? tých, ktorí sa ich sna?ia doda?. (...) Dnes sa tieto obavy stali e?te reálnej?ími kvôli dostupnosti a pou?ívaniu autonómnych zbra¨¾ových systémov, ktoré mô?u ma? hrozné a nepredvídate?né následky, zatia? ?o by mali by? predmetom zodpovednosti medzinárodného spolo?enstva.¡°
?alej sa pápe? osobitne zameral na otázku jadrového odzbrojenia, ke? okrem iného uviedol:
?Koncom decembra minulého roka bola z dôvodu pandémie opä? odlo?ená 10. hodnotiaca konferencia zmluvných strán Zmluvy o ne?írení jadrových zbraní, ktorá sa mala v týchto d¨¾och kona? v New Yorku. Svet bez jadrových zbraní je mo?ný a nevyhnutný. (...) Svätá stolica na?alej trvá na tom, ?e v 21. storo?í sú jadrové zbrane neadekvátnym a nevhodným prostriedkom odpovede na bezpe?nostné hrozby, a ?e ich vlastníctvo je nemorálne.¡°
Slovo nádeje
Vy?e polhodinový príhovor zakon?il Svätý Otec biblickým povzbudením k nádeji do budúcnosti:
?Prorok Jeremiá? nám pripomína, ?e Boh má s nami zámery «pokoja a nie sú?enia», da? nám «budúcnos? a nádej» (porov. 29,11). Nemali by sme sa teda bá? vytvori? priestor pre pokoj v na?ich ?ivotoch tým, ?e budeme pestova? vzájomný dialóg a bratstvo. Dar pokoja je ?nákazlivý¡°, ke? vy?aruje zo s?dc tých, ktorí po ¨¾om tú?ia a usilujú sa ho vzájomne ?i? a ?íri? po celom svete. Ka?dému z vás, va?im rodinám a národom, ktoré zastupujete, obnovujem svoje po?ehnanie a zo srdca vám ?elám rok pokoja a mieru.¡°
(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mh, jb-
Aktualizované: 10.01.2022, 20:14
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
