Tla?ov¨¢ konferencia p¨¢pe?a Franti?ka po?as spiato?n¨¦ho letu z At¨¦n
Svätý Otec odpovedal na celé spektrum otázok,
od ekumenických vz?ahov a silného momentu prosby o odpustenie, adresovanej gréckemu metropolitovi Hieronymovi, cez otázku synodality, vysvetlenie pápe?ových slov z Atén o upadaní demokracie v niektorých európskych krajinách, ako aj jeho napomenutia oh?adom zdráhavého postoja krajín vo?i migrantom. Tí, ?o zatvárajú dvere migrantom by mali pod?a jeho slov pamäta? na to, ?e v minulosti boli oni sami migrantmi.
Pápe? sa vyjadril aj k polo?eným aktuálnym otázkam nesúvisiacim priamo s apo?tolskou cestou. Nedávny návrh bruselského úradu Európskej komisie vynecha? zo slovníka Vianoce nazval anachronizmom, ktorému sa treba vyhnú?, ak nechceme spôsobi? rozpad Európskej únie. Komentoval ?tatistiky o kauzách zneu?ívania maloletých v cirkevnom prostredí Francúzska za dlhé ?asové obdobie, pri?om zdôraznil potrebu posudzova? ka?dé historické obdobie príslu?nou hermeneutikou. Vyjadril sa aj k citlivému prípadu rezignácie parí?skeho arcibiskupa Mons. Michela Aupetita, pri?om upozornil na pokrytectvo zo strany verejnej mienky.
Napokon pápe? Franti?ek zdôraznil ve?ký význam ?estných a otvorených vz?ahov s ?elnými predstavite?mi pravoslávia a vyjadril aj nádej na uskuto?nenie stretnutia s moskovským patriarchom Kirillom.
Z obsahu tla?ovej konferencie, ktorú moderoval riadite? Tla?ového strediska Svätej stolice Matteo Bruni priná?ame hlavné ?asti otázok jednotlivých novinárov a plné odpovede pápe?a Franti?ka.
Costandinos Tzindas z cyperskej televízie polo?il otázku:
(...) Va?a Svätos?, va?e dôrazné poznámky o medzinábo?enskom [ekumenickom] dialógu ako na Cypre tak i v Grécku vyvolali na medzinárodnej úrovni stimulujúce o?akávania. Hovorí sa, ?e naj?a??ia vec je prosi? o prepá?enie. Vy ste to urobili ve?kolepým spôsobom. ?o v?ak Vatikán plánuje v praxi urobi? pre spojenie katolíckeho a pravoslávneho kres?anstva? Je v pláne synoda?
By? synodálnymi je podstatou kres?anstva, ktorá vychádza z Trojice a vedie k spolo?nému hlasu Cirkvi vo svete. Ako sa teraz ukázalo, len zjednotená Cirkev v globalizovanom a od?ud?tenom prostredí mô?e by? skuto?ne ú?inná. Svätý Ján Zlatoústy, ako ste povedali, je príkladom osmózy medzi gréckym myslením a kres?anstvom; on povedal, ?e ?z ?udského h?adiska je Cirkev klérus a laici, zatia? ?o pre Boha sme v?etci jeho stádo¡°.
Spolu s ekumenickým patriarchom Bartolomejom ste vyzvali v?etkých kres?anov, aby v roku 2025 oslávili 17 storo?í od prvej ekumenického synody [koncilu] v Nicei. Aké sú ?al?ie kroky v tomto procese?
A napokon ¨C prepá?te mi túto dlhú otázku, ale je to v duchu Va?ej cesty ¨C nedávno bola v EÚ vyjadrená jedna vízia: prianie ?veselé Vianoce¡° sme nahradili výrazom ?veselé sviatky¡°. Pre?o si ?udia neuvedomujú, ?e kres?anstvo nie je ideológia, ale zakusovanie ?ivota, ktorého cie?om je prenies? ?udí zo smrte?ného ?asu do ve?nosti? Tak?e existujem, preto?e aj môj spolo?ník mô?e existova?. Je to ?my¡°, a nie ?ja¡°. (...)
Pápe?: Áno, ?akujem. Ospravedlnil som sa pred Hieronymom, mojím bratom Hieronymom. Ospravedlnil som sa za v?etky rozdelenia, ktoré existujú medzi kres?anmi, ale najmä za tie, ktoré sme spôsobili my, katolíci. Chcel som sa tie? ospravedlni?, h?adiac spä? na vojnu za nezávislos?. Hieronym ma o nie?om pou?il: ?e ?as? katolíkov sa postavila na stranu európskych vlád, aby sa grécka nezávislos? neuskuto?nila; naopak na ostrovoch katolíci podporovali nezávislos?, i?li do vojny, niektorí polo?ili ?ivoty za svoju vlas?. Ale centrum ¨C povedzme to tak - sa v tej chvíli postavilo na stranu Európy... A tie? to bolo ospravedlnenie sa za ?kandál rozdelenia, prinajmen?om za to, ?o bolo na?ou vinou. Duch sebesta?nosti.
Zatvárajú sa nám ústa, ke? po?ujeme, ?e sa máme ospravedlni?, ale mne v?dy pomáha myslie? na to, ?e Boh sa nikdy neunaví odpú??a?, nikdy. Sme to my, kto sa unaví prosi? o odpustenie, a ke? neprosíme o odpustenie Boha, ?a?ko budeme prosi? o odpustenie svojich bratov. Je ?a??ie prosi? o odpustenie brata ne? Boha, preto?e vieme, ?e On hovorí: ?Áno, cho?, cho?, je ti odpustené.¡° Naopak, vo vz?ahu k bratom poci?ujeme hanbu a poní?enie... V dne?nom svete v?ak potrebujeme postoj poní?enia a prosenia o odpustenie. Vo svete sa deje to?ko vecí, to?ko stratených ?ivotov, to?ko vojen... Ako sa mô?eme neospravedlni??
Vracajúc sa k tomu, chcel som sa ospravedlni? za rozdelenia, aspo¨¾ za tie, ktoré sme spôsobili my. Za tie ostatné to musia urobi? tí, ?o sú zodpovední, ale za tie na?e prosím o odpustenie. A tie? za tú epizódu vojny, ke? sa ?as? katolíkov postavila na stranu európskej vlády a tí na ostrovoch i?li do vojny na obranu... (Neviem, ?i takto sta?í...)
A posledné ospravedlnenie - to mi vy?lo zo srdca - za ?kandál drámy migrantov, za ?kandál to?kých ?ivotov utopených v mori.
Matteo Bruni: Druhá otázka sa týkala synodálneho aspektu. On pí?e: ?Cirkev je syntéza, v ?udskom ponímaní je Cirkev klérus a laici, zatia? ?o pre Boha sme jedno stádo¡°.
Pápe? Franti?ek: Áno, sme jedno stádo, to je pravda. A toto rozdelenie - duchovenstvo a laici - je funk?né rozdelenie, áno, kvalifikované, ale je tu jednota, jediné stádo. A dynamikou medzi rozdielmi vo vnútri Cirkvi je synodalita: ?i?e vzájomne si na?úva? a spolo?ne krá?a?. Syn odòs: kona? cestu spolo?ne. To je zmysel synodality. Va?e pravoslávne cirkvi, dokonca aj východné katolícke cirkvi, si to zachovali. Naopak latinská cirkev na synodu zabudla a bol to práve svätý Pavol VI., ktorý pred 54, 56 rokmi obnovil synodálnu cestu. A my sa vydávame na cestu, aby sme si zvykli na synodalitu, na spolo?né krá?anie.
Matteo Bruni: Posledná je otázka oh?adom Vianoc, v ktorej sa pýta: ?Je mo?né, ?e si ?udia neuvedomujú, ?e kres?anstvo nie je ideológia, ale pre?ívanie ?ivota?¡° Chceli by vymaza?...
Pápe? Franti?ek: Poukazujete na dokument Európskej únie o Vianociach... To je anachronizmus. V histórii sa o to pokú?ali mnohí, mnohé diktatúry. Spome¨¾te si na Napoleona. Spome¨¾te si na nacistickú diktatúru, komunistickú diktatúru... Je to móda rozriedeného sekularizmu, destilovanej vody... Ale to je nie?o, ?o v dejinách nefungovalo. To ma núti myslie? na jednu vec ¨C ke? hovoríme o Európskej únii ¨C, ktorá je pod?a m¨¾a nevyhnutná: Európska únia sa musí prid??a? ideálov otcov zakladate?ov, ktoré boli ideálmi jednoty, ve?kosti, a musí si dáva? pozor, aby sa nevytvoril priestor pre ideologické kolonizácie. To by mohlo vies? k rozdeleniu medzi krajinami a k zlyhaniu Európskej únie.
Európska únia musí re?pektova? vnútornú ?truktúru ka?dej krajiny. Rozmanitos? krajín, a nie chcie? uniformova?. Nemyslím si, ?e to urobí, nebol to jej zámer, ale musí by? opatrná, preto?e niekedy prichádzajú a nadhadzujú projekty, ako je tento, a nevedia, ?o robi?... Nie, ka?dá krajina má svoje ?pecifiká, no ka?dá krajina je otvorená vo?i ostatným. Európska únia: jej suverenita, suverenita bratov v takej jednote, ktorá re?pektuje osobitos? ka?dej krajiny. A treba si dáva? pozor a nesta? sa nástrojom ideologickej kolonizácie. Z tohto dôvodu je tento návrh o Vianociach anachronizmom.
?al?iu otázku polo?ila Iliana Magra z gréckeho denníka °²¹³Ù³ó¨©³¾±ð°ù¾±²Ô¨©: Po?as svojho prejavu v prezidentskom paláci v Aténach ste hovorili o ?ústupe¡° demokracie vo svete, a osobitne v Európe... Mô?ete nám o tom nie?o poveda? a mô?ete nám poveda?, ktoré krajiny ste mali na mysli? A ?o by ste povedali tým krajne pravicovým lídrom a voli?om v Európe, ktorí sa hlásia ku kres?anskej viere, no zárove¨¾ presadzujú nedemokratické hodnoty a politiky?
Pápe? Franti?ek: Áno, demokracia je poklad, poklad civilizácie, a treba ju chráni?, treba ju strá?i?, a to nielen zo strany nadriadených subjektov, ale aj navzájom medzi samotnými krajinami: strá?i? demokraciu ostatných. Dnes vidím azda dve nebezpe?enstvá pre demokraciu. Jedným z nich sú populizmy, ktoré sú tu i tam a za?ínajú vystrkova? pazúry. A mám na mysli jeden ve?ký populizmus minulého storo?ia: nacizmus. Nacizmus bol populizmus, ktorý obhajobou národných hodnôt - tak sa to hovorilo - dokázal zni?i? demokratický ?ivot, ba dokonca zabíja? ?udí a stal sa krvavou diktatúrou.
Dnes poviem - preto?e ste sa pýtali na pravicové vlády - dajme si pozor, aby vlády - nehovorím o vládach pravicových a ?avicových, ale nie?o iné - aby sa vlády nesk?zli na túto cestu populizmov, politicky povedané takzvaných ?populizmov¡°. Tie nemajú ni? spolo?né s ?popularizmami¡°, ktoré sú slobodným prejavom ?udu: ?udu, ktorý sa prejavuje prostredníctvom svojej identity, svojho folklóru, svojich hodnôt, svojho umenia a udr?iava sa. Populizmus je jedna vec, popularizmus druhá. Na druhej strane demokracia sa oslabuje, dostáva sa na cestu pomalého úpadku, ke? sa obetujú národné hodnoty, rozrie?ujú sa smerovaním k - povedzme to ?karedým slovom, nechcem ho poveda?, ale nenachádzam iné - k ?impériu¡°, k akejsi nadnárodnej vláde.
A to je nie?o, ?o by nás malo prinúti? k zamysleniu. Nemali by sme jednak upadnú? do populizmov, kde sa odvoláva na ?ud, no v skuto?nosti to nie je ?ud, je to práve?e diktatúra ?my a tí ostatní¡° ¨C spome¨¾me si na nacizmus -, a ani by sme nemali upadnú? do zrie?ovania vlastných identít v medzinárodnej vláde. Existuje o tom román napísaný v roku 1903. Poviete si, ?e tento pápe? je v literatúre staromódny... Napísal ho anglický spisovate? Benson. Tento pán Benson napísal román s názvom ?Pán zeme¡° alebo ?Pán sveta¡° - má dva názvy -, v ktorom sníva o budúcnosti v medzinárodnej vláde, kde pomocou ekonomických a politických opatrení vládne v?etkým ostatným krajinám. A vysvet?uje, ?e ak sa nastolí takúto vláda, takýto druh vlády, stratí sa sloboda a je tu úsilie urobi? rovnos? medzi v?etkými. Nu? toto nastáva, ke? je tu jedna ve?moc, ktorá diktuje kultúrne, hospodárske a sociálne správanie iným krajinám.
Oslabenie demokracie, áno, kvôli nebezpe?enstvu populizmov - ?o nie sú popularizmus, ten je pekný - a nebezpe?enstvu týchto väzieb na medzinárodné mocnosti: väzby ekonomické, kultúrne, ?i akéko?vek. Neviem, to je to, ?o mi prichádza na myse?, nie som politológ, hovorím pod?a môjho zdania.
Nemecký novinár Manuel Schwartz z Deutsche Presse-Agentur:
Migrácia je ústrednou témou nielen v Stredomorí, ale aj v iných ?astiach Európy, predov?etkým vo východnej Európe, v týchto d¨¾och s to?kými ostnatými drôtmi, ako ste ich nazvali, a tie? s bieloruskou krízou. ?o o?akávate od krajín v tejto oblasti, napríklad od Po?ska a aj od Ruska, a ?alej, ?o o?akávate od iných dôle?itých krajín v Európe, napríklad od Nemecka, kde bude teraz nová vláda po ére Angely Merkelovej?
Pápe? Franti?ek: Oh?adom tých, ktorí bránia migráciám alebo ktorí zatvárajú hranice ¨C teraz je v móde stava? múry, ostnaté drôty, aj ?pirálový ostnatý plot ... tieto veci sa zvyknú robi? na zabránenie vstupu ¨C to prvé, ?o by som povedal, keby som mal pred sebou nejakého predstavite?a vlády: ?Nu? spome¨¾ si na ?as, ke? si ty bol migrantom a nepustili ?a dnu, ke? si chcel utiec? zo svojej krajiny, a teraz si to ty, ?o stavia? múry¡°. Toto oso?í, preto?e ten, kto stavia múry, stráca zmysel pre históriu, pre vlastnú históriu, ke? bol otrokom inej krajiny. Nie v?etci majú túto skúsenos?, no prinajmen?om z ve?kej ?asti tí, ktorí stavajú múry, túto skúsenos? majú: ?e boli otrokmi.
Mo?no mi poviete: ?Ale vlády majú povinnos? vládnu?, a ak príde takáto vlna migrantov, nedá sa to zvládnu?!¡° Poviem to takto: ka?dá vláda musí jasne poveda?: ?Mô?em prija? to?ko a to?ko¡°, preto?e vládni predstavitelia vedia, ko?ko sú schopní prija?: je to ich právo, to je pravda. Migrantov v?ak treba prija?, sprevádza?, podporova? a integrova?. Ak to nejaká vláda nemô?e zvládnu?, musí za?a? dialóg s inými, aby sa o to postarali ostatní, ka?dý jeden.
A práve preto je dôle?itá Európska únia, preto?e je schopná dosiahnu? harmóniu medzi v?etkými vládami pri rozde?ovaní migrantov. Ale pomyslime na Cyprus, Grécko, Lampedúzu, pomyslime na Sicíliu: migranti prichádzajú a neexistuje súlad medzi v?etkými krajinami Európskej únie, aby si ich poposielali jedných sem a ?al?ích tam a onam... Chýba tento v?eobecný súlad.
A potom, posledné slovo, ktoré som povedal, je ?integrovaní¡°, ?e? Musia by? prijatí, sprevádzaní, podporovaní a integrovaní. Integrovaní - pre?o? Preto?e ak migranta neintegruje?, bude ma? ob?ianstvo geta. Príkladom - neviem, ?i som to u? raz nepovedal v lietadle - príkladom, ktorý ma najviac zará?a, je tragédia v Zaventeme: chlapci, ktorí urobili masaker na letisku, boli Belgi?ania, ale deti migrantov z geta, neintegrovaných migrantov. Ak migranta neintegruje? - prostredníctvom vzdelania, práce, starostlivosti o neho - riskuje?, ?e bude? ma? militanta, niekto, kto vykoná tieto veci. Nie je ?ahké prija? migrantov, nie je ?ahké rie?i? problém migrantov, ale ak problém migrantov nebudeme rie?i?, riskujeme, ?e necháme potopi? civilizáciu. Dnes, v Európe, za sú?asného stavu vecí.
V Stredozemnom mori stroskotali nielen migranti, ale aj na?a civilizácia. Preto sa zástupcovia európskych vlád musia dohodnú?. Pre m¨¾a bolo svojho ?asu vzorom integrácie, prijatia a za?lenenia ?védsko, ktoré prijalo v?etkých latinskoamerických migrantov vojenských diktatúr - ?i?anov, Argentín?anov, Uruguaj?anov, Brazíl?anov -, prijalo ich a integrovalo. A dnes som bol v jednej ?kole, v Aténach, zah?adel som sa a vravím prekladate?ovi: ?Pozri, tu je - pou?il som známe slovo - tu je jeden ??alát¡° (tal. macedonia) kultúr, v?etci sú pomie?aní!¡°. A on odpovedal: ?Toto je budúcnos? Grécka¡°. Integrácia. Rás? v integrácii. Je to dôle?ité.
A potom ?al?ia dráma, ktorú by som chcel zdôrazni?: ke? sa migranti pred príchodom dostanú do rúk obchodníkov s ?u?mi, ktorí im zoberú v?etky peniaze, ktoré majú, a privezú ich na ?lne. Ke? ich odmietnu a po?lú spä?, vezmú ich títo obchodníci s ?u?mi. Na dikastériu pre migrantov [Dikastérium pre integrálny ?udský rozvoj - Sekcia pre migrantov a ute?encov] sú videá o tom, ?o sa deje na miestach, kam sa dostávajú migranti, ktorí boli vrátení spä?. Tak ako ich nemô?eme prija? a opusti?, preto?e ich musíme sprevádza?, podporova? a integrova?, tak aj ja, ak po?lem migranta spä?, musím ho sprevádza?, podporova? a integrova? v jeho krajine, a nie ho necha? na líbyjskom pobre?í. Je to krutos?. Ak sa chcete o tom dozvedie? viac, obrá?te sa na dikastérium pre migráciu, ktoré má tieto videá k dispozícii. A je tu aj film - ur?ite ho poznáte - o ?Open Arms¡°, ktorý je trochu romantický, no ukazuje realitu tých, ktorí stroskotajú. Je to bolestivé. Nu? riskujeme civilizáciu, riskujeme civilizáciu!
Francúzska novinárka Cécile Chambraud z Le Monde: Vo ?tvrtok, ke? sme pri?li do Nikózie, sme sa dozvedeli, ?e ste prijali rezignáciu parí?skeho arcibiskupa Mons. Aupetita. Mô?ete vysvetli?, pre?o a pre?o tak narýchlo? Druhá otázka: Konferencia biskupov Francúzska prostredníctvom práce nezávislej komisie pre sexuálne zneu?ívania uznala, ?e Cirkev nesie in?titucionálnu zodpovednos? za utrpenie tisícov obetí. Hovorí sa aj o systémovom rozmere tohto násilia. ?o si myslíte o tomto vyhlásení francúzskych biskupov? Aký význam má pre univerzálnu Cirkev? A posledná otázka: Prijmete ?lenov tejto nezávislej komisie?
Pápe? Franti?ek: Za?nem druhou otázkou, potom sa vrátime k prvej. Ke? robíme tieto ?túdie, musíme by? opatrní pri interpretáciách, ktoré sa robia pre jednotlivé obdobia. Ke? ich robíte v takom dlhom ?asovom období, hrozí, ?e si pomýlime spôsob ako vníma? problém ur?itej doby, 70 rokov pred ?al?ou. Chcel by som poveda? len toto, ako princíp. Istú historickú situáciu treba interpretova? hermeneutikou danej doby, nie tou na?ou.
Napríklad otroctvo: hovoríme, ?e je to brutalita. O zneu?ívaniach pred 100 alebo 70 rokmi my povieme ?je to brutalita¡°. Ale spôsob, akým to pre?ívali oni, nie je ten istý ako dnes: existovala iná hermeneutika. Napríklad v prípade zneu?ívaní v Cirkvi, zakrývanie - ?o je spôsob, ktorý sa pou?íva, bohu?ia?, v rodinách, aj dnes, vo ve?kom po?te rodín, v susedstve, snaha o zakrývanie, my hovoríme: ?nie, toto nie je správne, musíme odha?ova?¡°. Av?ak v?dy interpretujme istú epochu s hermeneutikou danej epochy, a nie s tou dne?nou. Toto je prvá vec. Napríklad známa ?túdia z Indianapolisu: padla, lebo jej chýbala solídna interpretácia. Boli tam niektoré veci pravdivé, niektoré nie; zmie?avali sa epochy. V tomto bode pomáha podelenie na úseky.
Oh?adom reportu: ne?ítal som ho, vypo?ul som si komentáre francúzskych biskupov. Nie, naozaj neviem, ako mám odpoveda?. Francúzski biskupi prídu teraz, tento mesiac, a ja ich po?iadam, aby mi tú vec vysvetlili.
A prvá otázka k prípadu Aupetit. Kladiem si otázku: ?o urobil Aupetit tak záva?ného, ?e musel odstúpi?? ?o urobil? Nech mi niekto odpovie...
Cécile Chambraud: Ja neviem. Neviem.
Pápe? Franti?ek: Ak nepoznáme obvinenie, nemô?eme odsúdi?. Aké bolo obvinenie? Kto to vie? [nikto neodpovedá] Je to zlé!
Cécile Chambraud: Problém spravovania [diecézy] alebo nie?o iné, nevieme.
Pápe? Franti?ek: Skôr ne? by som odpovedal, hovorím: vy?etrite to. Preskúmajte to. Preto?e hrozí nebezpe?enstvo, ?e povieme: ?Bol odsúdený¡°. Ale kto ho odsúdil? ?Verejná mienka, klebety...¡°. Ale ?o urobil? ?To nevieme. Vo?a?o...¡° Ak viete pre?o, povedzte to. V opa?nom prípade nemô?em odpoveda?. A vy sa nedozviete pre?o, preto?e to bol z jeho strany nedostatok, nedostatok proti ?iestemu prikázaniu, ale nie totálny, ale týkal sa malých pohladení a masá?í, ktoré robil: tak?e tam le?í obvinenie. Je to hriech, ale nie je z tých naj?a??ích hriechov, preto?e telesné hriechy nie sú tie naj?a??ie. Naj?a??ie hriechy sú tie, ktoré majú viac ?anjelskosti¡°: pýcha, nenávis?... tie sú vá?nej?ie.
Tak?e Aupetit je hrie?nik tak ako som ním ja. Neviem, ?i on sa tak cíti, ale azda... tak ako ním bol Peter, biskup, na ktorom Kristus zalo?il Cirkev. Ako to, ?e vtedaj?ie spolo?enstvo prijalo hrie?neho biskupa? A to pri takých ?anjelských¡° hriechoch, ako je zapretie Krista? Ale bola to normálna cirkev, bola zvyknutá cíti? sa v?dy hrie?na, ka?dý: bola to pokorná cirkev. Vidno, ?e na?a Cirkev nie je zvyknutá ma? biskupa hrie?nika a predstierane hovoríme: ?ten môj biskup je svätec¡°. Nie, toto je ?ervená ?iapo?ka.
V?etci sme hrie?nici. Ale ke? klebety rastú a rastú a oberú ?loveka o dobré meno, ten ?lovek nebude môc? riadi?, preto?e stratil dobrú poves?, nie pre svoj hriech - ktorý je hriechom, ako ten Petrov, ako môj, ako tvoj: je to hriech! - ale kvôli klebeteniu ?udí zodpovedných za to, ako sa o tom rozpráva. ?lovek, ktorému bola takto verejne od¨¾atá poves?, nemô?e by? vo vedení. A to je nespravodlivos?. Z tohto dôvodu som Aupetitovu rezignáciu prijal nie na oltári pravdy, ale na oltári pokrytectva. To je to, ?o chcem poveda?. ?akujem.
Novinárka Viera ??erbakovová z ruskej spravodajskej agentúry TASS: Na tejto ceste ste sa stretli s hlavami pravoslávnych cirkví, povedali ste krásne slová o spolo?enstve a zjednotení. Kedy sa teda uskuto?ní va?e ?al?ie stretnutie s patriarchom Kirillom? Aké sú spolo?né projekty s Ruskou cirkvou? A s akými ?a?kos?ami sa mo?no stretávate na tejto ceste zbli?ovania?
Pápe? Franti?ek: ?akujem. To je dobrá otázka!
Stretnutie s patriarchom Kirillom nie je ?aleko na obzore. Myslím, ?e na budúci tý?de¨¾ za mnou príde Hilarion, aby sme sa dohodli na mo?nom stretnutí, preto?e patriarcha má pred sebou cestu, zdá sa mi, ?e do Fínska, ale nie som si istý. Ja som v?dy ochotný, som ochotný ís? aj do Moskvy: na dialóg s bratom nie sú protokoly. Brat je brat, pred v?etkými protokolmi. A ja a môj pravoslávny brat - ?i sa volá Kirill, ?i sa volá Chryzostomos, ?i sa volá Hieronymos, je to brat - sme bratia a hovoríme si veci do o?í. Netancujeme menuet, nie, hovoríme si veci do o?í. Ale ako bratia. Je pekné vidie? bratov háda? sa: je to krásne, preto?e patria k tej istej Matke, Matke Cirkvi, no sú trochu rozdelení, jedni kvôli dedi?stvu, druhí kvôli histórii, ktorá ich rozdelila...
Ale musíme ís? spolu a sna?i? sa pracova? a krá?a? v jednote a pre jednotu. Som v?a?ný Hieronymovi, Chryzostomovi, v?etkým patriarchom, ktorí majú túto tú?bu krá?a? spolu. Jednota... Ve?ký pravoslávny teológ Zizioulas ?tuduje eschatológiu a ?artujúc som raz povedal, ?e jednotu nájdeme v eschatone, tam bude jednota. Je to v?ak len slovný zvrat. To neznamená, ?e by sme mali sedie? a ?aka?, kým sa teológovia dohodnú, to nie.
Je to fráza, slovný zvrat, hovorí sa, ?e Atenagoras povedal Pavlovi VI.: ?Dajme v?etkých teológov na nejaký ostrov a my po?me spolu niekam inam¡°. Je to vtip. Ale teológovia nech pokra?ujú v ?túdiu, preto?e to je pre nás dobré a vedie nás to k dobrému pochopeniu a k nájdeniu jednoty. Medzi?asom v?ak my po?me spolo?ne vpred. ?Ale ako?¡° Áno, spolo?nou modlitbou, spolo?nou dobro?innos?ou. Myslím napríklad na ?védsko, ktoré má luteránsko-katolícku Charitu, spolo?ne. Spolupracova?, je to tak? Spolo?ne pracova? a spolo?ne sa modli?: toto mô?eme robi? my. Zvy?ok nech spravia teológovia, ke??e my sa do toho nerozumieme, ako sa to robí. Ale robme toto: jednota sa za?ína dnes, touto cestou.
Po polhodinovej tla?ovej konferencii sa priblí?il ?as obeda. Matteo Bruni ako moderátor po?akoval pápe?ovi Franti?kovi za jeho ?as, ktorý novinárom venoval a celkom na záver mu odovzdal dar?ek od jedného z novinárov: suvenírovú podobu Akropoly, ke??e tam pápe? nestihol priamo zájs? a obzrel si ju len z dia?ky.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
-jb, zk-
Aktualizované: 7.12.2021, 23:51
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
