杏MAP导航

H?adaj

Rozhovor pápe?a s jezuitmi v Aténach: ?Logika nevysvetlite?ného“

K nedávnej apo?tolskej ceste na Cyprus a do Grécka sa vracia jezuitsk? ?asopis La Civiltà Cattolica. V najnov?om ?ísle 4116, ktoré vyjde 18. decembra, priná?a obsah rozhovoru Sv?tého Otca Franti?ka s jezuitmi v Aténach.

Hodinové stretnutie v sobotu 4. decembra v priestoroch Nunciatúry sa podobne ako pri predchádzajúcej ceste na Slovenska konalo z iniciatívy pápe?a a malo súkromný charakter. Reportá?nym spôsobom ho podáva páter Antonio Spadaro, ktorý ako ?éfredaktor spomenutého ?asopisu, aj tentoraz sprevádzal pápe?a.

So siedmimi ?lenmi komunity jezuitov, v ktorej sú Francúzi, Belgi?ania, Poliak i Kórej?an, hovoril pápe? Franti?ek aj o cennej úlohe jezuitských bratov. Ekonómom komunity v Aténach je reho?ný brat fráter Georges Marangos, ktorý je zároveň aj hudobníkom a hrá na organe. Pápe? si pred ním zaspomínal na svoje dobré skúsenosti s reho?nými bratmi, ktorí mu v dobre jeho provinciálstva v Argentíne vedeli dobre poradi? najmä v otázkach rozlí?enia zrelosti kandidátov. Vedeli ?vidie? pod vodou“, vyjadril sa o ich duchovnej intuícii pápe? Franti?ek.

Predstavený komunity páter Pierre Salembier 

pripomenul historické väzby, ke? v Grécku pôsobili jezuiti zo Sicílie a neskôr z frankofónneho Belgicka a Francúzska. Kórejský kňaz Pierre Chongk Tzoun-Chan je farárom vo Farnosti Kristovho Srdca Spasite?a a spolupracuje s ?Centrom Arrupe“ pre ute?enecké deti, ktoré kedysi sám zalo?il. ?lenom jezuitskej komunity bol donedávna aj Mons. Theodoros Kodidis, ktorý je od septembra arcibiskupom Atén.

Jeden zo star?ích pátrov, 84-ro?ný Se?bastien Freris, hovoril s pápe?om o ubúdaní ?lenov jezuitskej rehole, ktorej po?et sa za 50 rokov zmen?il z 33.000 na polovicu. Svätý Otec k tomu poznamenal:

?V kone?nom dôsledku, toto zmen?ovanie nepochádza od nás. Povolanie posiela Pán. Ak neprichádza, nezávisí to od nás. Verím ?e Pán nám dáva ponau?enie pre reho?ný ?ivot. Pre nás je jeho zmysel v zmysle poní?enosti. V Duchovných cvi?eniach sv. Ignác mieri neustále na toto: poní?enos?. V kríze povolaní jezuita nemô?e zosta? len na úrovni sociologického vysvetlenia. Toto je nanajvý? ak len polovica pravdy. Tá hlb?ia pravda je, ?e Pán nás privádza k tejto poní?enosti po?tov, aby ka?dému z nás nazna?il cestu ?tretieho stupňa poní?enosti“, ktorá je jedinou jezuitskou plodnos?ou, ktorá zavá?i. Tretí stupeň poní?enosti je cie? Exercícií.“

Pápe? Franti?ek tu nará?a na 167. bod Duchovných cvi?ení sv. Ignáca z Loyoly, v ktorom zakladate? jezuitov pí?e: ?Chcem a volím si, aby som nasledoval Krista, ná?ho Pána a bol mu viac podobný: rad?ej chudobu s Kristom chudobným ne? bohatstvo, rad?ej potupu s Kristom potupovaným ne? úctu a rad?ej tú?im po tom, aby ma pova?ovali skôr za blázna a za hlúpeho pre Krista, ktorého prv pova?ovali za blázna, ne? za múdreho a rozumného na tomto svete“.

Mladý ?len komunity, 46-ro?ný po?ský kňaz Marcin Beran, 

vzdelaním filozof, sa v Grécku venuje po?ským veriacim ako ich duchovný otec. V minulosti ich bolo a? 300 000, dnes ich je 12 000, pri?om tretina z nich ?ije v Aténach. Na svedectvo po?ského jezuitu pápe? reagoval slovami:

?Filozofia ka?dodennosti! Ve?mi ma zachytilo to, ?o si povedal: absolvoval si v?etky svoje filozofické ?túdiá, a potom ?a Pán vyslal k Poliakom v Aténach. Toto je kreatívna indiferencia, ktorá pomáha napredova?. Toto je jezuitské povolanie: ide? tam, kde ti Boh dáva vidie? svoju vô?u a ?iada od teba poslu?nos?. Sám Pán to vie. Zmysel ná?ho apo?tolského ?ivota nevidíme na za?iatku, ale na konci ná?ho ?ivota, ke? sa s múdros?ou obzrieme spä?. To hovoril sv. Ján od Krí?a: na konci ?ivota bude? súdený jedine z lásky. Ty si sa pripravil, si doktor... a teraz si kaplánom Poliakov v Aténach. Ako sa to dá chápa?? Logikou Bo?ieho krá?ovstva, logikou protire?enia, nevysvetlite?ného...“

Flámsky jezuita P. Tonny Cornoedus kedysi pracoval v Maroku, no dnes pracuje s ute?encami v Grécku, kde je potrebná jeho francúz?tina. Pri vykonávaní svojej misie bol dokonca zatknutý, ke? ho omylom pova?ovali za prevádza?a. ?al?ím veteránom je 83-ro?ný páter Michel Roussos, ktorý sa 50 rokov venoval dialógu viery s vedou a kultúrou a redigoval ?asopisy Otvorené horizonty a Posol Bo?ského Srdca Je?i?ovho. Dnes je vedúcim Apo?tolátu modlitby.

Ako dar?ek aténski jezuiti pápe?ovi na záver venovali obraz zhotovený mladými z Jezuitskej slu?by ute?encom (Jesuit Refugee Service).

-jb-

?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

16 decembra 2021, 21:17