杏MAP导航

Svätú synodu tvorí spolu s arcibiskupom-prímasom 9 metropolitov a 7 chórepiskopov Cypru. Jej úlohou je chráni? náuku, kánonický a liturgický poriadok Cyperskej pravoslávnej cirkvi, udr?iava? spolo?enstvo s Ekumenickým patriarchátom a inými pravoslávnymi cirkvami a stara? sa o ekumenické a medzinábo?enské vz?ahy.

Okrem toho Synoda dohliada na vykonávanie cirkevného súdnictva, na finan?nú správu a na ?innos? Zastupite?ského úradu Cyperskej cirkvi pri Európskej únii a dohliada na vyu?ovanie nábo?enstva. Zvoláva ju ?tyri razy do roka arcibiskup-prímas. Organiza?ne sa ?lení na 12 komisií.

Stretnutie pápe?a Franti?ka so Svätou synodou  Pravoslávnej autokefálnej cirkvi Cypru sa konalo o 9. hodine miestneho ?asu. V Katedrále sv. Jána Teológa na úvod vystúpil s príhovorom pravoslávny arcibiskup Cypru Chryzostomos II., po ktorom sa prihovoril Svätý Otec Franti?ek.

Príhovor pápe?a Franti?ka

Nikózia, Katedrála sv. Jána Teológa, 3. decembra 2021

Va?a Bla?enos?, drahí biskupi Svätej synody,

Som rád, ?e som medzi vami a som vám v?a?ný za va?e srde?né prijatie. ?akujem, drahý brat, za Va?e slová, za otvorenos? srdca a za anga?ovanos? v podporovaní dialógu medzi nami. Rád by som roz?íril svoj pozdrav na kňazov, diakonov a v?etkých veriacich Pravoslávnej cirkvi na Cypre, s osobitnou my?lienkou na mníchov a mní?ky, ktorí svojou modlitbou o?is?ujú a pozdvihujú vieru v?etkých.

Milos? by? tu mi pripomína, ?e máme spolo?ný apo?tolský pôvod: Pavol pre?iel cez Cyprus a potom pri?iel do Ríma. Pochádzame teda z toho istého apo?tolského zápalu a spája nás jediná cesta – cesta Evanjelia. Te?í ma, ke? vidím, ?e krá?ame rovnakou cestou a h?adáme stále vä??ie bratstvo a plnú jednotu. V tejto výbe?ku Svätej zeme, ktorý roz?iruje milos? tých (svätých) miest v Stredomorí, je prirodzené, ?e si spomíname na mnohé stránky a postavy z Biblie. Spomedzi v?etkých by som sa chcel znovu poukáza? na svätého Barnabá?a a zdôrazni? niektoré aspekty, ktoré nás mô?u vies? na na?ej ceste.

«Jozef, ktorému apo?toli dali meno Barnabá?» (Sk 4,36). 

Takto je predstavený v Skutkoch apo?tolov. Preto ho poznáme a ctíme si ho pod jeho prezývkou, ktorá bola taká prízna?ná pre túto osobu. Teraz, slovo Barnabá? znamená ?syn útechy“ aj ?syn povzbudenia“. Je krásne, ?e v jeho postave sa spájajú obe vlastnosti, ktoré sú nevyhnutné pre ohlasovanie evanjelia. Ka?dá skuto?ná útecha toti? nemô?e zosta? len v ?udskom vnútri, ale musí sa premeni? na povzbudenie, ktoré smeruje slobodu k dobru. Zároveň ka?dé povzbudenie vo viere nemô?e by? inak, ne? zalo?ené na úte?nej Bo?ej prítomnosti a sprevádzané bratskou dobro?innou láskou.

Takto Barnabá?, syn útechy, povzbudzuje nás, svojich bratov, aby sme sa ujali toho istého poslania priná?a? evanjelium ?u?om, a pozýva nás pochopi?, ?e ohlasovanie nemô?e by? zalo?ené len na v?eobecných výzvach, na opakovaní predpisov a noriem, ktoré treba dodr?iava?, ako sa to ?asto robilo. Ohlasovanie musí ís? cestou osobného stretnutia, venova? pozornos? otázkam ?udí, ich existen?ným potrebám. Aby sme boli synmi útechy, skôr ne? nie?o poveda?, je potrebné po?úva?, necha? sa vypo?u?, objavi? druhého, deli? sa. Preto?e evanjelium sa odovzdáva prostredníctvom spolo?enstva. To je to, ?o chceme ako katolíci pre?íva? v nasledujúcich rokoch, znovuobjavujúc synodálny rozmer, ktorý je pre Cirkev kon?titutívnym. A v tomto cítime potrebu intenzívnej?ie krá?a? s vami, drahí bratia, ktorí nám cez skúsenos? va?ej synodality mô?ete skuto?ne pomôc?. ?akujem vám za bratskú spoluprácu, ktorá sa prejavuje aj aktívnou ú?as?ou v Medzinárodnej zmie?anej komisii pre teologický dialóg medzi Katolíckou cirkvou a Pravoslávnou cirkvou.

Zo srdca ?i?ím tomu, aby vzrástli príle?itosti stretnú? sa, lep?ie sa spozna?, prelomi? mnohé predsudky a u?enlivo sa pusti? do na?úvania príslu?ným skúsenostiam viery. Pre ka?dého z nás to bude podnetným povzbudením k lep?iemu a obom to prinesie duchovnú útechu. Apo?tol Pavol, od ktorého pochádzame, ?asto hovorí o úteche a je dobré si predstavi?, ?e Barnabá?, syn útechy, bol in?pirátorom niektorých jeho slov, ako napríklad tých, v ktorých na za?iatku Druhého listu Korin?anom odporú?a, aby sme sa navzájom pote?ovali tou istou útechou, ktorou nás pote?il Boh (porov. 2 Kor 1,3-5). V tomto zmysle vás chcem, drahí bratia, ubezpe?i? o svojich modlitbách a o mojej blízkosti a blízkosti Katolíckej cirkvi, tak v najbolestnej?ích problémoch, ktoré vás trápia, ako aj v najkraj?ích a najodvá?nej?ích nádejach, ktoré vás odu?evňujú. Va?e smútky a radosti patria aj nám, cítime ich ako na?e! A cítime, ?e aj my ve?mi potrebujeme va?u modlitbu.

Následne – druhý aspekt – je svätý Barnabá? v Skutkoch apo?tolov predstavený ako «levita, rodom Cyper?an» (Sk 4,36). Text nepridáva ?iadne ?al?ie podrobnosti ani o jeho výzore, ani o jeho osobe, ale hne? potom odha?uje Barnabá?a prostredníctvom jeho symbolického ?inu: «mal ro?u, predal ju a peniaze priniesol a polo?il apo?tolom k nohám» (v. 37). Toto ve?kolepé gesto nazna?uje, ?e na to, aby sme sa o?ivili v spolo?enstve a v misii, potrebujeme aj my odvahu zbavi? sa toho, ?o je pozemské, hoci vzácne, aby sme podporili plnos? jednoty. Ur?ite nemám na mysli to, ?o je posvätné a ?o nám pomáha stretnú? sa s Pánom, ale riziko absolutizovania niektorých zvykov a oby?ajov, ktoré si nevy?adujú uniformitu a súhlas v?etkých. Nenechajme sa ochromi? strachom otvori? sa a urobi? odvá?ne gestá, nepodvo?ujme sa tej ?nezmierite?nosti rozdielov“, ktorá sa neodrá?a v evanjeliu! Nedovo?me, aby tradície v mno?nom ?ísle a s malým ?t“ mali tendenciu prevláda? nad Tradíciou v jednotnom ?ísle a s ve?kým ?T“. Tá nás nabáda napodobňova? Barnabá?a, aby sme zanechali to, ?o hoci je dobré, mô?e ohrozi? plnos? spolo?enstva, prvenstvo lásky a potrebu jednoty.

Polo?iac svoje veci k nohám apo?tolov vstúpil Barnabá? do ich s?dc. Aj my sme pozvaní Pánom, aby sme znovu objavili, ?e sme sú?as?ou toho istého tela, aby sme sa sklonili k nohám na?ich bratov. Iste, ?e v oblasti na?ich vz?ahov história medzi nami otvorila ve?ké trhliny, ale Duch Svätý chce, aby sme sa k sebe znovu priblí?ili s pokorou a úctou. Pozýva nás, aby sme nerezignovali zo?i-vo?i rozdeleniam minulosti, a aby sme spolo?ne, s trpezlivos?ou, vytrvalos?ou a konkrétnos?ou obrábali pole Krá?ovstva. Preto?e ak zanecháme abstraktné pojmy a budeme spolupracova? bok po boku, napríklad v dobro?innosti, vo vzdelávaní, v podpore ?udskej dôstojnosti, znovu objavíme brata a spolo?enstvo bude dozrieva? samo od seba, na chválu Boha. Ka?dý si zachová svoje vlastné spôsoby a svoj vlastný ?týl, ale ?asom sa na?a spolo?ná práca stane harmonickej?ou a plodnej?ou. Tak ako tieto krásne stredomorské krajiny skrá?lilo úctivé a trpezlivé obrábanie zo strany ?loveka, tak s Bo?ou pomocou a pokornou vytrvalos?ou kultivujme na?e apo?tolské spolo?enstvo!

Dobrým ovocím je napríklad to, ?o sa deje tu na Cypre v kostole Presvätej Panny Márie odetej zlatom. Panagia Chrysopolitissa je dnes bohoslu?obným miestom rôznych kres?anských denominácií, je ob?úbené medzi obyvate?mi a ?asto sa tu konajú svadobné obrady. Toto miesto je teda znakom spolo?enstva viery a ?ivota pod poh?adom svätej Bo?ej Matky, ktorá zhroma??uje svoje deti. V komplexe sa nachádza aj st?p, pri ktorom pod?a tradície svätý Pavol podstúpil tridsa?devä? úderov bi?om za hlásanie viery v Pafose. Misia, podobne ako spolo?enstvo, v?dy prechádza obetami a skú?kami.

Práve skú?ka – to je tretí aspekt, ktorý vyvodzujem z postavy Barnabá?a – pozna?ila jeho príbeh a po?iatky ?írenia evanjelia v týchto krajoch. Po návrate na Cyprus s Pavlom a Markom tam narazil na Elymasa, «?arodejníka a falo?ného proroka» (Sk 13,6), ktorý im zlomyse?ne odporoval a sna?il sa krivi? priame Pánove cesty (porov. Sk 13,8.10). Ani dnes nechýbajú klamstvá a podvody, ktoré pred nás postavila minulos? a ktoré nám bránia na ceste. Stáro?ia rozdelenia a odstupu spôsobili, ?e sme si osvojili, aj ke? neúmyselne, mnohé nepriate?ské predsudky vo?i iným, predsudky ?asto zalo?ené na nedostato?ných a skreslených informáciách, ktoré ?íri agresívna a polemická literatúra. To v?etko v?ak narú?a Bo?iu cestu, ktorá je priama a smeruje k svornosti a jednote. Drahí bratia, Barnabá?ova svätos? je ve?avravná aj pre nás! Ko?kokrát v dejinách kres?anov sme sa zaoberali odporom vo?i iným namiesto toho, aby sme si u?enlivo osvojovali Bo?iu cestu, ktorá smeruje k opätovnému zaceleniu rozdelení v láske! Ko?kokrát sme zveli?ovali a ?írili predsudky o druhých, namiesto toho, aby sme naplnili výzvu, ktoré Pán opakuje osobitne v evanjeliu napísanom Markom, ktorý bol s Barnabá?om na tomto ostrove: umen?ova? sa, slú?i? si navzájom (porov. Mk 9, 35; 10, 43-44).

Va?a Bla?enos?, dnes ma v na?om rozhovore dojalo, ke? ste hovorili o Matke Cirkvi. Na?a Cirkev je matkou a matka v?dy zhroma??uje svoje deti s nehou. Máme dôveru v túto Matku Cirkev, ktorá nás v?etkých zhroma??uje a ktorá nás s trpezlivos?ou, nehou a odvahou vedie po Pánovej ceste. Ale aby sme pocítili materstvo Cirkvi, musíme v?etci ís? tam, kde je Cirkev matkou. V?etci sme odli?ní, ale v?etci sme de?mi Matky Cirkvi. ?akujem vám za túto reflexiu, s ktorou ste sa dnes so mnou podelili.

Vyprosujme si od Pána múdros? a odvahu ubera? sa jeho cestami, nie na?imi. Prosme ho na príhovor svätých. Leontios Machairas, kronikár z 15. storo?ia, nazval Cyprus ?Svätým ostrovom“ pre mno?stvo mu?eníkov a blahoslavených, ktorých táto krajina poznala v priebehu storo?í. Okrem najznámej?ích a najuctievanej?ích, ako sú Barnabá?, Pavol a Marek, Epifán, Barbara a Spiridion, je tu mnoho ?al?ích: nespo?etné zástupy svätých, ktorí nás zjednotení v jednej nebeskej Cirkvi – Matke Cirkvi – pobádajú, aby sme sa spolo?ne plavili k prístavu, po ktorom v?etci tú?ime. Tam zhora nás pozývajú, aby sme vytvorili z Cypru, ktorý je u? teraz mostom medzi Východom a Západom, most medzi nebom a zemou. Nech sa tak stane, na chválu Najsvätej?ej Trojice, pre na?e dobro a pre dobro v?etkých. ?akujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-