杏MAP导航

Va?e Bla?enosti, drahí bratia biskupi, drahí kňazi, reho?ní?ky, reho?níci a seminaristi, milí katechéti, bratia a sestry, Χα?ρετε! [Bu?te pozdravení!]

Som ??astný, ?e som medzi vami. Chcem vyjadri? svoju v?a?nos? kardinálovi Bécharovi Boutrosovi Raïovi za slová, ktoré mi adresoval, a s láskou pozdravi? patriarchu Pierbattistu Pizzaballu. V?aka vám v?etkým za vá? úrad a va?u slu?bu, osobitne vám, sestry, za výchovu na ?kole, kam chodí mnoho chlapcov a diev?at z ostrova, ktorá je miestom stretnutia, dialógu a osvojovania si umenia budova? mosty. V?aka! V?aka v?etkým za va?u blízkos? ?u?om, najmä v sociálnych a pracovných kontextoch, kde je to naj?a??ie.

Zdie?am svoju rados? z náv?tevy tejto zeme, krá?ajúc ako pútnik po stopách ve?kého apo?tola Barnabá?a, syna tohto ?udu, u?eníka zamilovaného do Je?i?a, nebojácneho ohlasovate?a evanjelia, ktorý, prechádzajúc medzi rodiacimi sa kres?anskými spolo?enstvami, videl pôsobi? Bo?iu milos?, zaradoval sa (porov. Sk 11,23) a povzbudzoval v?etkých, ?aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci“ (v. 24). A ja prichádzam s rovnakou tú?bou – vidie? Bo?iu milos? pôsobi? vo va?ej cirkvi a vo va?ej krajine, zaradova? sa s vami z podivuhodných vecí, ktoré koná Pán a povzbudi? vás, aby ste boli v?dy vytrvalí, neúnavní a nedali sa nikdy znechuti?. Boh je vä??í! Boh je vä??í ne? na?e protire?enia. Vpred!

H?adím na vás a vidím bohatstvo va?ej rôznorodosti. 

Je to tak, jedna pestrá zmes. V?etci rozli?ní. Pozdravujem Maronitskú cirkev, ktorá v priebehu storo?í postupne na viackrát prichádzala na ostrov, a ?asto prechádzajúc mnohými skú?kami vytrvala vo viere. Ke? si pomyslím na Libanon, poci?ujem ve?ké znepokojenie kvôli kríze, v ktorej sa nachádza a cítim utrpenie ?udu unaveného a skú?aného násilím a boles?ou. Vo svojej modlitbe nesiem tú?bu po pokoji, ktorá vychádza zo srdca tej krajiny. ?akujem vám za to, ?o robíte v Cirkvi, pre Cyprus. Libanonské cédre sa mnohokrát citujú v Písme ako vzor krásy a ve?kosti. Ale aj ve?ký céder za?ína od koreňov a pomaly klí?i. Vy ste týmito koreňmi, zasadenými na Cypre, aby ste ?írili vôňu a krásu evanjelia. V?aka!

Pozdravujem aj Latinskú cirkev, tu prítomnú u? tisícro?ia, ktorá behom ?asu videla rás? spolu so svojimi synmi aj nad?enie z viery, a ktorá sa dnes v?aka mnohým bratom a sestrám migrantom javí ako ?mnohofarebný“ ?ud, ako pravé a vlastné miesto stretnutia rozli?ných etník a kultúr. Táto tvár cirkvi odzrkad?uje úlohu Cypru na európskom kontinente – zem zlatistých polí, ostrov pohládzaný morskými vlnami, no najmä dejiny, ktoré sú sple?ou národov a mozaikou stretnutí. Taká je aj Cirkev – katolícka, ?i?e v?eobecná, otvorený priestor, v ktorom sú v?etci prijatí a zasiahnutí Bo?ím milosrdenstvom a pozvaním milova?. V katolíckej Cirkvi nie sú a nikdy nech nebudú múry.

A na toto nezabúdajme! Nikto z nás sem nebol  povolaný na kazate?ský prozelytizmus. Prozelytizmus je neplodný, nedáva ?ivot. V?etci sme boli povolaní milosrdenstvom Boha, ktorý sa neunavuje vola?, neunavuje sa by? blízko, neunavuje sa odpú??a?. Kde sú korene ná?ho kres?anského povolania? V Bo?om milosrdenstve. Na to sa nesmie nikdy zabudnú?. Pán nie je klamlivý, jeho milosrdenstvo nie je klamné. V?dy na nás ?aká. V katolíckej Cirkvi nie sú a nikdy nech nebudú múry, prosím!

Je to spolo?ný domov, miesto vz?ahov, spoluna?ívanie v rôznorodosti: ten rítus, onen rítus. Ten rozmý??a tak, tamtá reho?ná sestra to videla onak, tá ?al?ia zas inak... Rozli?nos? ka?dého, a v tejto rozmanitosti bohatstvo jednoty. A kto vytvára jednotu? Duch Svätý. A kto vytvára rozmanitos?? Duch Svätý. Kto mô?e pochopi?, nech pochopí. On je autorom rozmanitosti a on je autorom harmónie. Sv. Bazil povedal: ?Ipse harmonia est“ (Harmónia je on sám). On je ten, kto vytvára rozmanitos? darov a harmonickú jednotu Cirkvi.

Drahí moji, chcel by som sa teraz s vami podeli? oh?adom ?ivota a poslania svätého Barnabá?a, vá?ho brata a patróna. Vyberám dve slová.

Prvé je trpezlivos?. O Barnabá?ovi sa hovorí ako o ve?kom mu?ovi viery a rovnováhy, ktorý je zvolený jeruzalemskou cirkvou – mô?eme poveda? materskou cirkvou – za najvhodnej?ieho nav?tívi? nové spolo?enstvo v Antiochii, zlo?ené z rôznych novoobrátencov z pohanstva. Je poslaný, aby sa i?iel pozrie?, ?o sa deje, takmer ako prieskumník. Nachádza tam ?udí, ktorí pochádzajú z iného sveta, inej kultúry, iného nábo?enského cítenia. ?udí, ktorí práve zmenili ?ivot a teda majú vieru plnú nad?enia, ale e?te krehkú, ako v za?iatkoch.

V celej tejto situácii je Barnabá?ov postoj ve?mi trpezlivý. Vie ?aka?. Vie vy?ka?, aby strom vyrástol. Je to trpezlivos? neustále sa vydáva? na cestu, trpezlivos? vstúpi? do ?ivota doteraz neznámych ?udí, trpezlivos? prija? novos? bez unáhleného posudzovania, trpezlivos? rozli?ovania, ktorá v?ade doká?e zachyti? znamenia Bo?ieho pôsobenia, trpezlivos? ??tudova?“ iné kultúry a tradície. Barnabá? má predov?etkým trpezlivos? sprevádzania: necháva rás?, sprevádzajúc. Nerozbíja krehkú vieru nových pri?elcov prísnym, neflexibilným prístupom ?i príli? náro?nými po?iadavkami oh?adom dodr?iavania príkazov. Nie. Necháva ich rás?, sprevádza ich, berie ich za ruku, rozpráva sa s nimi.

Barnabá? sa nepohor?uje, tak ako otec a matka sa nepohor?ujú nad de?mi, ale sprevádzajú ich a pomáhajú im rás?. Pamätajte na to: rozdelenia a prozelytizmus v Cirkvi nie sú na mieste. - Nechaj rás? a sprevádzaj. A ak musí? niekoho napomenú?, napomeň ho, ale s láskou, s pokojom. - Je to mu? trpezlivosti.

Potrebujeme trpezlivú Cirkev, drahí bratia a sestry. Cirkev, ktorá sa nedáva ?okova? a znepokoji? zmenami, ale pokojne prijíma to, ?o je nové, a rozli?uje situácie vo svetle evanjelia. Na tomto ostrove je drahocenná tá práca, ktorú vy konáte pri prijímaní nových bratov a sestier, ktorí prichádzajú od iných brehov sveta. Tak ako Barnabá?, aj vy ste povolaní pestova? trpezlivý a pozorný poh?ad, aby ste boli vidite?ným a dôveryhodným znamením Bo?ej trpezlivosti, ktorá nikdy nikoho nenechá mimo domu, nikdy nikoho bez svojho ne?ného objatia.

Cirkev na Cypre má túto otvorenú náru?: prijíma, integruje, sprevádza. Je to dôle?ité posolstvo aj pre Cirkev v celej Európe, pozna?enej krízou viery: neoso?í by? impulzívnymi, neoso?í by? násilníckymi, ?i nostalgickými alebo horekujúcimi, ale je dobré ís? vpred ?ítajúc znamenia ?ias a aj znamenia krízy. Musíme znovu za?a? trpezlivo ohlasova? evanjelium, vzia? do rúk Blahoslavenstvá, ohlasova? ich najmä novým generáciám.

Vám, bratia biskupi, chcem poveda?: bu?te trpezliví pastieri s blízkos?ou, nikdy sa neunavte vyh?adáva? Boha v modlitbe, vyh?adáva? stretnutia s kňazmi, vyh?adáva? bratov a sestry iných kres?anských denominácií s úctou a starostlivos?ou, vyh?adáva? veriacich tam, kde ?ijú. A vám, drahí kňazi, ktorí ste tu, chcem poveda?: bu?te trpezliví s veriacimi, v?dy pripravení povzbudi? ich, bu?te neúnavní slu?obníci Bo?ieho odpustenia a milosrdenstva. Nikdy nie prísni sudcovia, v?dy milujúci otcovia.

Ke? ?ítam Podobenstvo o márnotratnom synovi: star?í brat bol prísny sudca, ale otec bol milosrdný, obraz Otca, ktorý v?dy odpú??a, ba dokonca, ktorý nás v?dy vy?káva, aby nám odpustil! Minulý rok sa rozhodla skupina mladých ?udí, ktorí sa venujú popovej hudbe, urobi? podobenstvo o márnotratnom synovi, muzikálovou formou s dialógmi... Nádherné! Najkraj?ia je v?ak závere?ná diskusia, ke? márnotratný syn ide za priate?om a hovorí: ?Takto to ?alej nejde. Chcem ís? domov, ale bojím sa, ?e mi otec zatvorí dvere pred nosom a vyhodí ma von. Bojím sa a neviem, ?o mám robi?.“ – ?Ale tvoj otec je dobrý!“ – ?Áno, ale vie?... je tam môj brat, ktorý mu rozohrieva hlavu.“

Ku koncu toho muzikálu o márnotratnom synovi mu priate? hovorí: ?Urob jednu vec: napí? svojmu otcovi a povedz mu, ?e sa chce? vráti?, ale bojí? sa, ?e ?a neprijme v dobrom. Povedz svojmu otcovi, ?e ak ?a chce privíta? spä?, nech vyvesí na najvy??ie okno v dome vreckovku, a takto ti otec vopred povie, ?i ?a prijme v dobrom, alebo ?a vyhodí.“ Tento akt sa kon?í. V druhom dejstve je syn na ceste do otcovho domu. A ke? je na ceste, oto?í sa a vidíme dom jeho otca: bol plný bielych vreckoviek! Plný! Toto je Boh vo?i nám. Takýto je k nám Boh. Neunavuje sa odpú??a?. A ke? syn za?ne hovori?: ?Ach, pane, urobil som...“ – ?Ticho,“ uml?í ho.

Vám kňazom: Prosím, nebu?te rigoristi pri spovedaní. Ke? vidíte, ?e má niekto ?a?kosti, povedzte: ?Chápem, rozumiem“. To neznamená ??irokú plachtu“, nie. Znamená to otcovské srdce, tak ako je Boh otcovským srdcom.

Dielo, ktoré Pán koná v ?ivote ka?dého ?loveka, je posvätný príbeh: dajme sa ním nadchnú?. V bohatej rozmanitosti vá?ho ?udu trpezlivos? znamená aj ma? u?i a srdce pre rozli?né duchovné cítenie, rôzne spôsoby vyjadrovania viery, rôzne kultúry. Cirkev nechce uniformova? – prosím vás, nie! –, ale integrova? v?etky kultúry, v?etky psychológie ?udí, s materskou trpezlivos?ou, preto?e Cirkev je matka. To je to, ?o chceme s Bo?ou milos?ou robi? pri synodálnom putovaní: trpezlivá modlitba a trpezlivé po?úvanie, pre Cirkev poslu?nú Bohu a otvorenú ?loveku. Toto bola tá trpezlivos?, jeden z aspektov Barnabá?a.

V Barnabá?ovom príbehu je e?te jeden dôle?itý aspekt, ktorý by som chcel zdôrazni?: jeho stretnutie s Pavlom z Tarzu a ich bratské priate?stvo, ktoré ich viedlo k spolo?nému pre?ívaniu misie. Po Pavlovom obrátení, ktorý bol predtým zúrivým prenasledovate?om kres?anov, ?sa ho v?etci báli a neverili, ?e je u?eníkom“ (Sk 9,26). Kniha Skutkov apo?tolov tu hovorí nie?o ve?mi krásne: ?Barnabá? ho vzal so sebou“ (porov. v. 27). Predstaví ho komunite, povie im, ?o sa mu stalo, a zaru?í sa za neho.

Po?úvajme toto ?vzal ho so sebou“. Tento výraz pripomína poslanie samotného Je?i?a, ktorý vzal so sebou u?eníkov po cestách Palestíny, ktorý na seba vzal na?e ?love?enstvo, zranené hriechom. Je to postoj priate?stva, postoj zdie?ania ?ivota. Vzia? so sebou, vzia? na seba znamená uja? sa príbehu toho druhého, venova? tomu ?as, aby sme ho spoznali bez nálepkovania – ten hriech nálepkovania ?udí, prosím vás! –, nies? ho na pleciach, ke? je unavený alebo zranený, ako to robí milosrdný Samaritán (porov. Lk 10,25-37). Tomu sa hovorí bratstvo. A toto je to druhé slovo, ktoré by som vám chcel poveda?. Prvé je trpezlivos?, druhé je bratstvo.

Barnabá? a Pavol ako bratia cestujú spolu, aby ohlasovali evanjelium, a to aj uprostred prenasledovania. V cirkvi v Antiochii ?pobudli celý rok a u?ili po?etný zástup“ (porov. Sk 11,26). Obaja teda boli z vôle Ducha Svätého ur?ení pre vä??ie poslanie a ?preplavili sa na Cyprus“ (Sk 13,4). A Bo?ie slovo be?alo a rástlo nielen v?aka ich ?udským vlastnostiam, ale predov?etkým preto, ?e boli bratmi v Bo?om mene a toto ich bratstvo dávalo vyniknú? prikázaniu lásky. Bratia odli?ní, rozdielni – ako tie prsty na jednej ruke, v?etky odli?né – ale v?etky s rovnakou dôstojnos?ou. Bratia. Potom, ako to u? v ?ivote býva, sa stane ne?akaná udalos?: Skutky apo?tolov rozprávajú, ?e medzi nimi dvoma vznikla silná roztr?ka a ich cesty sa rozi?li (porov. Sk 15,39). Dokonca aj medzi bratmi dochádza k slovným výmenám, niekedy aj k hádkam.

Pavol a Barnabá? sa v?ak nerozchádzajú z osobných dôvodov, ale preto, ?e diskutujú o svojej slu?be, o tom, ako vykonáva? misiu, a majú rozdielne predstavy. Barnabá? chce okrem iného vzia? na misiu aj mladého Marka, Pavol nie. Pohádajú sa, ale z niektorých neskor?ích Pavlových listov je zrejmé, ?e medzi nimi nezostala ?iadna zá??. Dokonca Timotejovi, ktorý sa k nemu mal ?oskoro pripoji?, Pavol napísal: ?Poponáh?aj sa a prí? ku mne ?o najskôr. ... Vezmi Marka [práve jeho!] a prive? ho so sebou, lebo je mi u?ito?ný v slu?be“ (2 Tim 4,9.11). Toto je bratstvo v Cirkvi: mô?eme diskutova? o víziách, o uhloch poh?adu – a oplatí sa to robi?, toto robí dobre, trochu diskutovania robí dobre – o odli?ných vnímaniach a ideách, preto?e je mrzké nikdy nema? výmenu názorov. Ke? je tento pokoj príli? prísny, nie je od Boha. V rodine bratia diskutujú, vymieňajú si názory. Som podozrievavý vo?i tým, ktorí nikdy nediskutujú, preto?e majú skrytý ?program“, v?dy.

Toto je bratstvo Cirkvi: mo?no diskutova? o víziách, citlivostiach, rôznych my?lienkach, a v niektorých prípadoch pomáha poveda? si veci úprimne do o?í, toto pomáha v niektorých prípadoch, a nehovori? to poza chrbát klebetením, ktoré nerobí dobre nikomu. Výmena názorov je príle?itos? pre rast a zmenu. V?dy v?ak pamätajme: nediskutujeme preto, aby sme viedli vojnu, aby sme si presadili svoje, ale aby sme vyjadrovali a ?ili tú vitalitu Ducha, ktorou je láska a spolo?enstvo. Diskutujeme, ale zostávame bratmi. Pamätám si ako die?a, bolo nás pätoro. Hádavali sme medzi sebou, niekedy silno, nie ka?dý deň, a potom sme boli pri stole v?etci spolu. Diskusia v rodine, ktorá má matku, Matku Cirkev: deti diskutujú.

Drahí bratia a sestry, potrebujeme bratskú Cirkev, ktorá je nástrojom bratstva pre svet. Tu na Cypre je ve?a duchovných a cirkevných ?pecifík, rôzne dejinné korene, rôzne ríty a tradície. Nesmieme v?ak vníma? rozmanitos? ako ohrozenie identity, ani nesmieme ?iarli? a obáva? sa o svoje priestory. Ak pod?ahneme tomuto poku?eniu, rastie strach, strach plodí nedôveru, nedôvera vedie k podozrievaniu a skôr ?i neskôr k vojne. Sme bratia, milovaní jedným Otcom.

Ste v obklopení Stredozemného mora: mora rôznych dejinných príbehov, mora, ktoré bolo kolískou mnohých civilizácií, mora, z ktorého sa i dnes vylo?ujú ?udia, národy a kultúry z celého sveta. Svojím bratstvom mô?ete pripomenú? v?etkým, celej Európe, ?e na vybudovanie budúcnosti hodnej ?loveka treba spolupracova?, prekonáva? rozdelenia, búra? múry a pestova? sen o jednote. Potrebujeme sa navzájom prijíma? a integrova?, krá?a? spolu, by? v?etci bratmi!

?akujem vám za to, ?ím ste a ?o robíte, za rados?, s akou ohlasujete evanjelium, a za námahy a zriekania, ktorými ho udr?iavate a rozvíjate. Toto je tá cesta, ktorú vytý?ili svätí apo?toli Pavol a Barnabá?. Prajem vám, aby ste boli v?dy trpezlivou Cirkvou, ktorá rozli?uje, ktorá sa nikdy nevystra?í, rozli?uje, sprevádza a integruje, a bratskou Cirkvou, ktorá dáva priestor druhému, diskutuje, ale zostáva jednotná, a rastie v diskusii. ?ehnám vám, ka?dému z vás. A prosím, modlite sa za mňa aj na?alej, lebo to potrebujem! Efcharistó! [?akujem!]

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-ak, jb-