杏MAP导航

Stretnutie s gréckymi mladými v ?kole sv. Dionýza sa uskuto?nilo v telocvi?ni. Medzi mladými pestrého národnostného zlo?enia bolo cíti? nad?enie. Spevácky zbor privítal pápe?a Franti?ka radostnými piesňami z repertoáru viacerých Svetových dní mláde?e. Svätému Otcovi predviedli tradi?ný grécky tanec v krojoch a po ňom nasledovali tri svedectvá viery: dvoch mladých diev?at a chlapca zo Sýrie.

Svedectvá o pochybnostiach vo viere i útrapách pri migrácii

Filipínka Katerina hovorila o pochybnostiach vo viere, ktoré ju ?asto uvádzali do závisti, hnevu i zmätku, su?ovanú otázkou, ?i je dobrou kres?ankou v nábo?ensky ?ahostajnom prostredí. Jej vieru napokon posilnilo paradoxne práve obdobie pandémie, ke? sa v ?iali nad stratou jednej dobrej reho?nej sestry za?ala viac rozpráva? s Bohom a na?la útechu vo Svätom písme. Istota o Bo?ej láske ju sprevádza i teraz, napriek pochybnostiam.

Ako druhá sa podelila 26-ro?ná Ioanna z gréckej diecézy Tinos. Vyrastala v silne veriacej katolíckej rodine a v detstve s ve?kou rados?ou nav?tevovala katechizmus. V období prijímacích skú?ok na univerzitu v?ak za?ala ignorova? prítomnos? Boha, hnevala sa, ?e nie je pri nej. A jednej noci, tesne predtým, ako sa definitívne chcela odvráti? od viery, mala, ako uviedla, ?zázra?ný“ sen. Videla akoby Krista, ktorý bol krásny, pokojný a s úsmevom jej povedal, ?e je tu pre v?etkých, ktorí v neho veria. Po tomto sne sa Ioanna ve?mi posilnila vo viere a rozhodla sa pre prácu s mláde?ou, sprevádza? ju na ceste k Bohu. Bolo a je pre ňu dôle?ité môc? sa s niekým podeli? o svoje pre?ívanie viery.

Sýrsky mladík Aboud, ktorý mal po boku svojho mlad?ieho brata, sa podelil vo svedectve o niektorých ?zázrakoch“, ktoré za?ili od za?iatku vojny v Sýrii a tie? o utrpenie, ktoré museli pre?i?, kým pri?li do Grécka, krajiny, ktorá ich prijala a stala sa ich druhou vlas?ou. Vo svojich spomienkach sa Aboud vrátil k náro?nej situácii, ke? zostali bez vody a jedla ?akajúc na zachraňujúcu lo?, ale i k pre?ívaniu ve?kej radosti, ke? ich obyvatelia Rodosu prijali s otvorenou náru?ou. Po?akoval sa za pomoc reho?ným sestrám sv. Jozefa.

Slová Svätého Otca mladým

Po odznení svedectiev Svätý Otec za?al svoj príhovor mladým gréckym slovom ?eucharistó“ – ?akujem: vyjadril pote?enie zo stretnutia s nimi, ako aj za konkrétne svedectvá, ktoré, ako povedal, ho zasiahli, ke? ich ?ítal. Na svedectvo Kateriny o zápase s pochybnos?ami vo viere reagoval slovami povzbudenia pre v?etkých mladých:

?Nemajte strach z pochybností, preto?e nie sú nedostatkom viery. Naopak, pochybnosti sú ?vitamínmi viery“: pomáhajú ju posilňova?, robi? silnej?ou, ?i?e uvedomelej?ou, slobodnej?ou, zrel?ou. V?aka nim je ochotnej?ia vyda? sa na cestu, ís? vpred s pokorou, deň za dňom. A viera je práve toto: ka?dodenná cesta s Je?i?om, ktorý nás dr?í za ruku, sprevádza nás, povzbudzuje nás, a ke? padneme, pozdvihne nás.“

Pápe? zdôraznil, ?e pochybnos?ami sú i poku?ením diabla uvrhnú? nás do smútku, znepokoji?. A preto treba ?nájs? východiskový bod“:

??o ním je? Aby sme to pochopili, vypo?ujme si va?u ve?kolepú klasickú kultúru. Viete, ?o bolo východiskom filozofie, ale aj umenia, kultúry a vedy? V?etko sa za?ína iskrou, objavom, ktorý je vyjadrený nádherným slovom: ?thaumázein“. Je to u?asnutie, údiv. Takto vznikla filozofia: z údivu nad vecami, ktoré tu sú nad na?ou existenciou, nad harmóniou stvorenia, nad tajomstvom ?ivota.“

Pod?a slov Svätého Otca i skuto?nos?, ?e sme milované Bo?ie deti, nás necháva ?s otvorenými ústami“, a to je jadro viery. A dodal konkrétnu radu pre mladých:

?Ak sa postavíme pred zrkadlo, mo?no sa nevidíme tak, ako by sme chceli, preto?e je tu riziko, ?e sa zameriame na to, ?o sa nám nepá?i. Ak sa v?ak postavíme pred Boha, perspektíva sa zmení. Nemô?eme ne?asnú? nad tým, ?e napriek v?etkým na?im slabostiam a hriechom sme pre neho de?mi, ktoré sú v?dy a naveky milované. Pre?o teda namiesto toho, aby si za?ínal deň pred zrkadlom, neotvorí? okno v izbe a nezastaví? sa nad v?etkou tou krásou, ktorú vidí?? Vyjdi von zo seba samého.“

Pápe? Franti?ek upozornil, ?e je tu e?te ?al?í ú?as, ktorí nás ohromí vo viere. Je ním ?ú?as odpustenia“:

?Tam nájdeme Otcovu tvár a pokoj srdca. Tam nás obnovuje, vylieva svoju lásku v objatí, ktoré nás pozdvihuje, rozkladá zlo, ktoré sme spáchali, a navráti ?iaru neodolate?nej krásy v nás, v tom, ?e sme jeho milované deti. Nedovo?me, aby nás lenivos?, strach alebo hanba pripravili o poklad odpustenia. Nechajme sa ohromi? Bo?ou láskou! Znovu objavíme sami seba.“

Svätý Otec pripomenul slávne slová chrámov v Delfách γν?θι σαυτ?ν «poznaj sám seba», ktoré platia aj dnes v zmysle, ?e máme ?hodnotu toho, kto sme, a nie toho, ?o máme. Nemáme hodnotu kvôli zna?ke ?iat alebo topánok, ktoré nosíme, ale preto, ?e sme jedine?ní.“

Tu pápe? prevzal i klasické grécke vyobrazenie lákadiel, ktorým je obraz Sirén volajúcich Odysea na jeho ceste domov. Pod?a slov Svätého Otca dne?nými Sirénami sú ?zvodné neodbytné posolstvá zamerané na ?ahký zárobok peňazí, ?i falo?né potreby konzumu a zábavy.

K svedectvu Ioanny pápe? Franti?ek vyjadril pote?enie, ?e objavila dôle?itos? deli? sa o pre?ívanie vo viere s blízkymi ?u?mi, a hovori? s Bohom, preto?e otvorením sa Pánovi a vykro?ením za ním ho poznávame. Svätý Otec priznal, ?e sa dozvedel, ?e ?mladý“ v gré?tine sa povie ?nový“, a novos? Je?i?a je ?slu?ba, zameranie sa na druhých“, ?o omladzuje ?ivot:

?Chce? urobi? nie?o nové vo svojom ?ivote? Chce? omladnú?? Neuspokoj sa len s nieko?kými internetovými ?postmi“ alebo tweetmi. Neuspokoj sa s virtuálnymi stretnutiami, h?adajte skuto?né stretnutia, najmä s tými, ktorí vás potrebujú: neh?adaj zvidite?nenie, ale nevidite?ných.“

V tejto súvislosti pápe? Franti?ek spomenul na stretnutie s mladými na Slovensku, ke? povedal:

?Na stretnutí s mladými ?u?mi na Slovensku v septembri niektorí mladí ?udia vyvesili zaujímavý transparent. Boli na ňom len dve slová: ?Fratelli tutti“. Pá?ilo sa mi to: ?asto na ?tadiónoch, demon?tráciách, v uliciach ?udia vyvesujú transparenty na podporu vlastnej strany, vlastných my?lienok, svojho tímu, svojich práv. Ale transparent týchto mladých ?udí hovoril nie?o nové: ?e je pekné cíti? sa ako bratia a sestry pre ka?dého, cíti?, ?e ostatní sú na?ou sú?as?ou, nie ?u?mi, od ktorých sa treba vzdiali?. Som rád, ?e ste tu v?etci spolu, zjednotení, hoci pochádzate z tak odli?ných krajín a histórie! Snívajte o bratstve!“

Pápe? Franti?ek uviedol, ?e aj grécke príslovie ?o fílos állos autós“ - priate? je druhé ja – vyjadruje cestu k nájdeniu seba samého. Preto?e práve vyjdenie z komfortnej zóny je ?a?ké, ale oni, ktorí sú ako mladí vystavení poku?eniu uzatvára? sa, musia sa naopak otvori?, h?ada? druhých, vykona? akúsi ?gymnastiku du?e“.

S pripomenutím, ?e práve v Grécku sa zrodili Olympijské hry, Svätý Otec upresnil, ?e v ?gymnastike du?e“, ktorú odporú?a, nejde len o sú?a?ivého ducha s osohom pre telo, ale je to nie?o dobré pre du?u: tréning v otvorenosti, prekonávanie seba samých, vzájomné zdvíhanie bremien:

?Takýto tréning vás urobí ??astnými, udr?í vás mladými a umo?ní vám pocíti? dobrodru?stvo ?ivota!“

Napokon sa v rozsiahlom príhovore pápe? Franti?ek obrátil e?te na dojímavé svedectvo Abouda, ktorého riskovanie ?ivota nazval ?skuto?nou odyseou na?ich ?ias“. V súvislosti tisícich odmietaní, ktoré mladý Sýr?an za?il, Svätý Otec upozornil:

?Budú takí, ktorí sa vás pokúsia zastavi?. V?dy sa nájdu takí, ktorí vám povedia: ?Zabudni na to, neriskuj, je to zbyto?né“. Sú to ni?itelia snov, vrahovia nádeje, nevylie?ite?ní nostalgici za minulos?ou... Vy naopak ?ivte odvahu nádeje, takú, akú si mal ty, Aboud. Ako to urobi??

Cez va?e robenie rozhodnutí. Zvoli? si nie?o je výzva. Je to ?elenie strachu z neznámeho, je to vyjdenie z ba?iny homologizácie, je to rozhodnutie vzia? ?ivot do vlastných rúk.“

Závere?né povzbudenie pápe?a Franti?ka mladým Grékom mierilo na odvahu rozhodnutí a snov:

?Toto vám ?elám: s pomocou Boha, Otca, ktorý vás miluje, majte odvahu nádeje. A v?dy majte nádej spolo?ne. Brostà, óli masí! [Vpred, v?etci spolu!]“

Po príhovore Svätého Otca predniesli ?tudenti spolo?né modlitby. Viac ako hodinové stretnutie sa uzavrelo závere?ným po?ehnaním pápe?a Franti?ka, ktorého mladí vyprevádzali opä? nad?eným spevom. Svätý Otec sa poh?adom e?te nieko?kokrát pri odchode oto?il k mladým a zanechal im svoj typický franti?kovský úsmev.

-mh-