杏MAP导航

Vá?ený pán prezident republiky, ?lenovia vlády a diplomatického zboru, vá?ené osobnosti nábo?enského a ob?ianskeho ?ivota, významní predstavitelia spolo?nosti a kultúrneho sveta, dámy a páni!

Srde?ne Vás pozdravujem a vyjadrujem svoju rados?, ?e som tu. ?akujem Vám, pán prezident, za privítanie, ktoré ste mi vyjadrili v mene celého národa. Pri?iel som ako pútnik do krajiny, ktorá je malá geograficky, no ve?ká dejinami; na ostrov, ktorý po stáro?ia ?udí neizoloval, ale ich spájal; do zeme, ktorej hranicou je more; na miesto, ktoré predstavuje východnú bránu Európy a západnú bránu Blízkeho východu. Ste otvorenou bránou, prístavom, ktorý spája: Cyprus, kri?ovatka kultúr, v sebe nosí vrodené povolanie k stretnutiu a vyzna?uje sa pohostinným charakterom Cyper?anov.

Práve sme si uctili prvého prezidenta tejto republiky, arcibiskupa Makária, a pri uskuto?není toho aktu som si chcel ucti? v?etkých obyvate?ov. Jeho meno, Makários, evokuje za?iato?né slová prvej Je?i?ovej re?i: blahoslavenstvá (porov. Mt 5,3-12). Kto je makarios, kto je skuto?ne blahoslavený pod?a kres?anskej viery, s kým je táto zem nerozlu?ne spojená? Blahoslavenými mô?u by? v?etci, a sú nimi najmä chudobní v duchu, zranení ?ivotom, tí, ktorí ?ijú pokorne a milosrdne, v?etci tí, ktorí bez okázalosti uskuto?ňujú spravodlivos? a budujú mier. Blahoslavenstvá, drahí priatelia, sú trvalou kon?titúciou kres?anstva. Ich ?itie dovo?uje evanjeliu by? stále mladým a zúrodňova? spolo?nos? nádejou. Blahoslavenstvá sú v ka?dom rozsahu orienta?ným kompasom na trasách, ktorým kres?ania ?elia na ceste ?ivotom.

Práve tu, kde sa Európa a Orient stretávajú, za?ala prvá ve?ká inkulturácia evanjelia na kontinente e je pre mňa dojímavé znovu prejs? po stopách prvých významných misionárov, zvlá?? svätých Pavla, Barnabá?a a Marka. Som tu teda teraz medzi vami pútnikom, aby som s vami putoval, drahí Cyper?ania; s vami v?etkými, v tú?be, aby dobrá novina evanjelia priniesla odtia?to do Európy radostné posolstvo znamenia Blahoslavenstiev. To, ?o toti? prví kres?ania darovali svetu zmierlivou silou Ducha bolo neslýchané posolstvo krásy. Bola to prekvapivá novinka blahoslavenstva prístupná v?etkým, ktorá dobyla srdcia a vydobyla slobodu pre mnohých.

Táto krajina má v tomto zmysle osobitné dedi?stvo ako posol krásy medzi kontinentami. Cyprus vy?aruje krásu svojím územím, ktoré treba chráni? a udr?iava? vhodnými environmentálnymi politikami, zosúladenými so susedmi. Krása tie? vy?aruje z architektúry, umenia, obzvlá?? z toho sakrálneho, z nábo?enskej umeleckej tvorby, z mnohých archeologických pokladov. Vyu?ijúc ako obraz more, ktoré nás obkolesuje, by som chcel poveda?, ?e tento ostrov malých rozmerov predstavuje perlu ve?kej hodnoty v srdci Stredozemného mora.

Perla sa toti? stáva tou, akou je, preto, ?e sa formuje v ?ase: vy?aduje si to roky, aby ju rôzne vrstvy urobili kompaktnou a lesklou. Tak aj krása tejto krajiny pochádza z kultúr, ktoré sa tu po?as storo?í stretávali a mie?ali. Aj dnes má lesk Cypru mnoho podôb: je tu ve?a národov a ?udí, ktorí rôznymi odtieňmi utvárajú farebné spektrum tohto národa. Myslím aj na prítomnos? mnohých imigrantov, percentuálne najpo?etnej?iu spomedzi krajín Európskej únie.

Opatrova? si mnohofarebnú a v?estrannú krásu spolo?enstva nie je ?ahké. Vy?aduje si to, ako pri formovaní perly, ?as a trpezlivos?, vy?aduje si to ma? ?iroký poh?ad, ktorý by objal rôznorodos? kultúr a pozeral by ?aleko do budúcnosti s prezieravos?ou. V tomto oh?ade je dôle?ité ochraňova? a podporova? ka?dý prvok spolo?nosti, osobitným spôsobom v?ak tie ?tatisticky minoritné. Myslím tu aj na rôzne katolícke organizácie, ktoré by mohli ma? osoh z nále?itého in?titucionálneho uznania, aby prínos, ktorý priná?ajú spolo?nosti svojimi aktivitami, obzvlá?? vzdelávacími a charitatívnymi, bol dobre zadefinovaný z právneho h?adiska.

Perla priná?a na svetlo svoju krásu v ?a?kých podmienkach. Rodí sa v temnotách, ke? ustrica ?trpí“ po tom, ?o sa jej prihodila neo?akávaná náv?teva, ktorá naru?ila jej neru?enos?, ako napríklad zrnie?ko piesku, ktoré ju drá?di. Aby sa ochránila, reaguje vstrebaním toho, ?o ju zranilo: vtiahne to, ?o je pre ňu nebezpe?né a cudzie a premení to na krásu, na perlu. Perlu Cypru zatienila pandémia, ktorá zabránila mnohým náv?tevníkom dosta? sa sem a vidie? tu krásu, zhor?ujúc, ako aj na iných miestach, následky ekonomicko-finan?nej krízy. V tomto období nového rozbehu v?ak tým, ?o zaistí konsolidovaný rozvoj, nebude horlenie po navrátení strateného, ale úsilie o ozdravovanie spolo?nosti, najmä skrze rozhodný boj proti korupcii a pliagam, ktoré urá?ajú dôstojnos? osoby; myslím napríklad na obchod s ?u?mi.

Ale rana, ktorou táto zem najviac trpí, je spôsobená hrozným rozkolom v posledných desa?ro?iach. Myslím na du?evné útrapy nemalého po?tu ?udí, ktorí sa nemô?u vráti? do svojich domovov a na svoje posvätné miesta. Modlím sa za pokoj pre vás, za pokoj pre vá? celý ostrov, a ?i?ím mu ho zo v?etkých svojich síl. Cesta pokoja, ktorá uzdravuje konflikty a obnovuje krásu bratstva, je vyzna?ená jedným slovkom: dialóg, ktoré ste Vy, pán prezident, viackrát zopakovali. Musíme si pomáha? veri? v silu trpezlivého a zmierlivého dialógu, v tú silu trpezlivosti, toho ?nies? na pleciach“ – hypomoné, ?erpajúc ju z Blahoslavenstiev. Vieme, ?e to nie je ?ahká cesta; je dlhá a namáhavá, ale nejestvujú iné alternatívy ako dospie? k zmieru.

?ivme nádej silou skutkov namiesto vkladania nádeje v skutky sily. Lebo ve? moc skutkov pripravuje mier: nie moc skutkov sily, hrozieb odplaty a demon?trácií moci, ale moc skutkov zmierňujúcich napätie, konkrétnych krokov dialógu. Myslím napríklad na úsilie pripravi? sa na úprimnú konfrontáciu, ktorá dá na prvé miesto potreby národa, na stále efektívnej?ie zapojenie medzinárodného spolo?enstva, na ochranu nábo?enského a kultúrneho dedi?stva, na re?titúciu v?etkého, ?o je v tomto zmysle osobitne vzácne ?u?om, ako sú posvätné miesta alebo aspoň posvätné predmety. V tomto oh?ade by som chcel vyjadri? uznanie a povzbudenie pre Nábo?enskú cestu cyperského mierového projektu (Religious Track of the Cyprus Peace Project) podporovanú ?védskym ve?vyslanectvom, aby sa medzi vrcholnými nábo?enskými predstavite?mi pestoval dialóg.

Práve ?asy, ktoré sa nezdajú by? priaznivé a v ktorých dialóg viazne, sú tie, ktoré mô?u pripravova? mier. Pripomína nám to opä? perla, ktorá sa takou stáva svojou trpezlivos?ou v temnote utkávajúc novú hmotu spolu s tým, ktorý ju ranil. V týchto úskaliach nenechajme neprevá?i? nenávisti, nevzdávajme sa o?etrovanie rán, nezabúdajme na situácie nezvestných osôb. A ke? príde poku?enie straty odvahy, vtedy treba myslie? na budúce generácie, ktoré si zaslú?ia zdedi? svet zmierený, spolupracujúci, súdr?ný, na ktorom nesídli ustavi?ná rivalita a ktorý nie je pozna?ený nevyrie?enými spormi. K tomu slú?i dialóg, bez ktorého rastie podozrievavos? a resentiment.

Nech je referen?ným bodom Stredomorie, teraz ?ia? miesto konfliktov a humanitárnych tragédií; vo svojej hlbokej kráse je to mare nostrum, more v?etkých národov, ktoré sú pri ňom, aby tu boli spojení, nie rozdelení. Cyprus, geografická, dejinná, kultúrna a nábo?enská kri?ovatka, má túto pozíciu, aby plnil dielo pokoja. Kie? je otvoreným staveniskom pokoja v Stredomorí.

Mier sa ?asto nerodí z ve?kých osobností ale z ka?dodenného odhodlania – dennodenného – tých najmen?ích. Európsky kontinent potrebuje zmierenie a jednotu, potrebuje odvahu a elán, aby mohol krá?a? ?alej. Lebo ve? nie múry strachu a zákazy diktované nacionalistickými záujmami sú tým, ?o pomô?e pokroku, ani samotné ekonomické zotavenie nebude môc? garantova? istoty a stabilitu. Pozrime sa na dejiny Cypru a uvidíme ako stretnutie a prijatie priniesli prospe?né ovocie v dlhodobom horizonte. Nielen vo vz?ahu k dejinám kres?anstva sa Cyprus stal ?odrazovým mostíkom“ na kontinent, ale aj vybudovaním spolo?nosti, ktorá na?la svoje vlastné bohatstvo v integrácii. Tento ?írka ducha, táto schopnos? h?adie? za vlastné hranice omladzuje, umo?ňuje nájs? stratený lesk.

Vo vz?ahu k Cypru Skutky apo?tolov rozprávajú, ?e Pavol a Barnabá?, aby dosiahli Pafos, ?pre?li celým ostrovom“ (porov. Sk 13,6). Je pre mňa rados?ou prejs? v tieto dni dejinami a duchom tejto zeme, s tú?bou, aby jej silná tú?ba po jednote a jej posolstvo krásy ju ?alej viedli na ceste. O Theós na evloghí tin Kípro! [Boh ?ehnaj Cypru!]

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-