杏MAP导航

Na pietnom mieste odpo?íva 1 888 vojakov francúzskej armády padlých pri oslobodzovaní Talianska v rokoch 1943-44. Svätý Otec sa po príchode na miesto o 10.30 v sústredení pristavil pri hroboch a kládol biele ru?e na pomníky v tvare kamenných krí?ov, z ktorých niektoré nesú nápis ?Neznámy“. Potom v areáli cintorína slávil vo fialovom liturgickom rúchu svätú om?u za du?e zosnulých. V homílii sa prihovoril týmito slovami:

?Prichádza mi na myse? nápis pri vchode do malého cintorína na Severe: ?Ty, ?o krá?a?, mysli na svoje kroky a spomedzi nich mysli na ten posledný“.

Ty, ?o krá?a?: ?i?e ?ivot je cesta, v?etci sme na ceste. V?etci, ak chceme nie?o v ?ivote spravi?, sme na ceste. Nie je to prechádzka, ani labyrint. Nie: je to cesta. Pri krá?aní sa ocitáme pred mnohými historickými udalos?ami, mnohými ?a?kými situáciami. A tie? pred cintorínmi. Rada z tohto cintorína znie: ?Ty, ktorý prechádza?, zastav svoj krok a premý??aj o svojich krokoch, o svojom poslednom kroku“. V?etci budeme ma? posledný krok.

Niekto by mi mohol poveda?: ?Ale, ot?e, nebu?te taký trúchlivý, nebu?te tragický...“: ale je to pravda. Dôle?ité je, aby nás ten posledný krok na?iel na ceste, a nie mota? sa na prechádzke: na ceste ?ivota, a nie v nekone?nom labyrinte. By? na ceste, aby nás posledný krok zastihol krá?ajúcich. Toto je prvá my?lienka, ktorú som chcel poveda? a vychádza mi zo srdca.

Druhou my?lienkou sú hroby. 

Títo ?udia - stato?ní ?udia - zomreli vo vojne, zomreli, preto?e boli povolaní bráni? vlas?, bráni? hodnoty, bráni? ideály, a v to?kých iných prípadoch bráni? aj smutné a po?utovaniahodné politické situácie. A sú to obete, obete vojny, ktorá po?iera deti vlasti. A myslím na Anzio, na Redipugliu, myslím na Piavu v roku 1914: to?ko ich tam zostalo. Myslím na plá? v Normandii: 40 tisíc pri tom vylodení! Neh?adiac na to padali.

Pristavil som sa pri jednom hrobe: ?Inconnu, mort pour la France, 1944“ (Neznámy, zomrel za Francúzsko, 1944). Ani len meno. V Bo?om srdci je meno nás v?etkých, ale toto je tragédia vojny. Som si istý, ?e títo v?etci, ktorí i?li v dobrej vôli, povolaní vlas?ou, aby ju bránili, sú s Pánom. Ale ?i my, ktorí sme na ceste, bojujeme dostato?ne, aby neboli vojny? Aby sa ekonomiky krajín neopevňovali v zbrojnom priemysle?

Dnes by kázeň mala by?: ?H?a?te na tie hroby“. Zomrel za Francúzsko. Niektorí majú meno, je ich zopár, ale tieto hroby sú posolstvom mieru: ?Zastavte sa, bratia a sestry, zastaňte. Zastavte sa, výrobcovia zbraní, zastavte!".

Tieto dve my?lienky vám zanechám. Ty, ktorý krá?a?, mysli na svoje kroky a na posledný krok: nech je v pokoji. V pokoji srdca, v pokoji v?etkého. Druhá my?lienka, tieto hroby, ktoré hovoria, kri?ia – kri?ia! –, samé od seba volajú: ?Mier!“.

Nech nám Pán pomáha zasia? a uchova? si v srdci tieto dve my?lienky.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Hne? po návrate z cintorína sa Svätý Otec odobral do krypty pod Bazilikou sv. Petra, kde sa pomodlil pri hroboch pápe?ov, ktorí sú tam pochovaní. 

-jb-

Aktualizované: 2.11.2021, 17:20