杏MAP导航

Podujatie s názvom ?Veda a etika ??astia. Charita, sociálne priate?stvo a koniec chudoby“, ktoré Pápe?ská akadémia sociálnych vied usporiadala v dňoch 3. - 4. októbra vo Vatikáne, malo za cie? reflektova? o prvom z ôsmich blahoslavenstiev: ?Blahoslavení (μακ?ριοι)  chudobní v duchu (ο? πτωχο? τ? πνε?ματι), lebo ich je nebeské krá?ovstvo“ (Mt 5,3).

Pápe? Franti?ek napísanom k tejto príle?itosti poukázal na ducha chudoby ako na spôsob, ktorý zabezpe?í ??astie celým národom, preto?e neobmedzená honba za ziskom a bohatstvom vedie k chudobe, nerovnostiam a konfliktom. Svoje uva?ovanie za?ína kon?tatovaním:

?Dnes nará?ame na natískajúcu sa paradigmu ve?mi roz?íreného ?unifikovaného myslenia“, ktoré si zamieňa ú?itok so ??astím, rozptýlenie s dobrým ?ivotom, a sna?í sa sta? jediným platným kritériom rozli?ovania. Je to subtílna forma ideologickej kolonizácie.“    

?Vyu?íva sa strach ?udí, ich obavy z toho, ?e zostanú bez potrebného, preto?e vedia, ?e ich desí, ?e by v budúcnosti trpeli nedostatkom. Ka?dá forma nedostatku vyvoláva chamtivos?.  Z toho vyplýva nesmierna tú?ba vlastni? bohatstvo, ktorá nie je ni?ím iným ako tým, ?o svätý Pavol nazýva ‘lakomstvom‘. Takáto chamtivos? mô?e ovládnu? jednotlivcov, ale aj rodiny a národy, najmä tie najbohat?ie, hoci ani tie najnúdznej?ie nie sú toho uchránené.“

Svätý Otec upozorňuje na paradox, ?e v tomto ?ase blahobytu, ke? by sa malo da? skoncova? s chudobou, pre niektorých mocných sú chudobní, starí, migranti ?i chorí akoby ?nevidite?ní“ a ?udská dôstojnos? sa po?liapava i v prístupe k mladým: 

?Je zlo?inom ?udskosti, ?e kvôli tejto prevládajúcej chamtivej a sebeckej paradigme sú na?i mladí ?udia vykoris?ovaní novým a rastúcim otroctvom obchodovania s ?u?mi, najmä v oblasti nútenej práce, prostitúcie a predaja orgánov.“

A práve ?duch chudoby“, o ktorom hovorí Je?i? v prvom blahoslavenstve, je pod?a slov pápe?a Franti?ka ?bodom obratu, ktorý otvára cestu k ??astiu prostredníctvom úplnej zmeny paradigmy“:

?Toto nás zbavuje svetského ducha a vedie nás k tomu, aby sme svoje bohatstvo a techniku, majetky a talenty vyu?ívali v prospech celostného ?udského rozvoja, spolo?ného dobra, sociálnej spravodlivosti a starostlivosti o ná? spolo?ný domov a jeho ochranu. Paradox chudoby ducha, ku ktorej sme povolaní, spo?íva v tom, ?e hoci je k?ú?om k ??astiu pre v?etkých - na individuálnej i spolo?enskej úrovni -, nie ka?dý to chce po?u?: «Ako ?a?ko je tým, ktorí majú bohatstvo, vojs? do Bo?ieho krá?ovstva!» (Lk 18,24).“

Ako Svätý Otec v posolstve ?alej upozorňuje, Je?i? tu nehovorí o chudobe materiálnej, akoby bola po?ehnaním chudoba v zmysle nedostatku potrebného jedla, práce, bývania, zdravia, odevu, mo?nosti vzdelávania a pod.:

?Táto chudoba je vä??inou spôsobená nespravodlivos?ou a chamtivos?ou, [...] je zo sociálneho h?adiska, ako to jasne videli L. Bloy a Ch. Péguy, druhom pekla, preto?e oslabuje ?udskú slobodu a tých, ktorí trpia, stavia do pozície obetí nového otroctva...“

Je?i? okrem toho ohlasuje, ?e je zodpovednos?ou ka?dého ujíma? sa núdznych. «?oko?vek ste urobili jednému z týchto mojich najmen?ích bratov, mne ste urobili», pripomína pápe? slovami Matú?ovho evanjelia (Mt 25,40) a pokra?uje:

?Chudobní v duchu sú bohatí na tento ‘in?tinkt‘ Ducha Svätého, sú bohatí na bratstvo a tú?ia po spolo?enskom priate?stve. Sved?í o tom mladý Franti?ek z Assisi [...]. Pohnutý duchom chudoby vycíti v utrpení malomocného, ?e pravým bohatstvom a rados?ou nie sú veci, majetok, svetská paradigma, ale láska ku Kristovi a solidárna slu?ba druhým.“

A Svätý Otec pí?e, ?e tak i mnoho mu?ov a ?ien ?ivej viery, ako napríklad Matka Tereza z Kalkaty, ?dostali milosti od chudobných“, preto?e ?v ka?dom bratovi a sestre v ?a?kostiach prijímame telo trpiaceho Krista.“

Pápe? ?alej venuje pozornos? rastúcej priepasti medzi bohatými a chudobnými, ktorá je prí?inou sociálnych nepokojov a ohrozenia demokracie a opakuje potrebu vzájomnej spoluzodpovednosti:

?Samozrejme, chamtivos?, ktorá poháňa tento systém, u? dávno odsunula do úzadia hlavný hospodársky, sociálny a politický dôsledok "ducha chudoby", ktorý po?aduje sociálnu spravodlivos? a spoluzodpovednos? pri správe statkov a plodov ?udskej práce. «Som strá?com svojho brata?» (Gn 4,9).

Právo na súkromné vlastníctvo, ktoré niekto spravodlivo získal alebo dostal, neru?í pôvodné darovanie zeme celému ?udstvu. V?eobecné ur?enie dobier zostáva prvoradé, hoci zve?a?ovanie spolo?ného dobra vy?aduje re?pektovanie súkromného vlastníctva, práva naň a jeho uplatňovania (Katechizmus Katolíckej cirkvi 2403).“

?Preto majitelia statkov musia s nimi narába? v duchu chudoby a vyhradi? ich najlep?iu ?as? pre hos?a, chorého, chudobného, star?ieho, invalidného, vylú?eného, ktorý je ?asto zabudnutou tvárou Je?i?a, ktorého h?adáme, ke? sa usilujeme o spolo?né dobro. Rozvoj spolo?nosti sa meria jej schopnos?ou starostlivo pomáha? tým, ktorí trpia.“

Na záver rozsiahleho posolstva sa Svätý Otec Franti?ek vracia k sv. Pavlovi, ktorý u?il Kristovmu duchu chudoby svojho ?iaka Timoteja: «Lebo tí, ?o chcú zbohatnú?, upadajú do poku?enia a osídla a do mnohých nezmyselných a ?kodlivých ?iadostí, ktoré ?udí ponárajú do záhuby a zatratenia» (1 Tim 6,9).

?To znamená, ?e lakomstvo im nezabezpe?ilo ekonomický a sociálny blahobyt, o ktorý sa usilovali, ani slobodu a ??astie, po ktorých tú?ili. [...] Preto si blaho ka?dého ?loveka, hospodárstva a miestnej i globálnej spolo?nosti vy?aduje ducha chudoby, schopnos? regulova? tú?bu po zisku a lakomstvo a riadi? sa Duchom Svätým, ktorého ovocím je «láska, rados?, pokoj, zhovievavos?, láskavos?, dobrota, vernos?, miernos?, zdr?anlivos?» (Gal 5,22).

Aby sme prekonali túto lakomos?, sme povolaní vytvori? celosvetové hnutie proti ?ahostajnosti, ktoré vytvorí alebo obnoví sociálne in?titúcie in?pirované blahoslavenstvami a ktoré nás budú núti? h?ada? civilizáciu lásky. Hnutie, ktoré ohrani?í v?etky tie ?innosti a in?titúcie, ktoré svojím sklonom smerujú len k zisku, najmä tie, ktoré svätý Ján Pavol II. nazval «?truktúrami hriechu». Patrí k nim to, ?o som nazval «globalizácia ?ahostajnosti».

Prosme Pána, aby nám dal svojho «ducha chudoby». H?adajme ho a on nám ho pomô?e nájs?. Zaklopme, aby sa nám otvorili dvere na cestu blahoslavenstiev a skuto?ného ??astia.“

-mh, jb-