杏MAP导航

?Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: 

viery, ktorá sa vydáva na cestu, v?dy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbo?nos?ou, v?dy na púti, v h?adaní Pána. Krá?aním premáhate poku?enie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho ?ivota pú? lásky k Bohu a k bratom a sestrám. ?akujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!“

S pápe?om Franti?kom v ?a?tíne koncelebroval slovenský biskupský zbor, po?etní biskupi z iných krajín a vy?e 500 kňazov. Pri oltári po boku pápe?a koncelebrovali bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský a ko?ický  arcibiskup metropolita Bernard Bober. Na záver slávnosti si Svätý Otec uctil Pannu Máriu symbolickým darom zlatej ru?e.

Homília pápe?a Franti?ka v plnom znení

?a?tín, 15. septembra 2021

V Jeruzalemskom chráme sa Máriine ruky vystreli k rukám starého Simeona, ktorý mohol vzia? Je?i?a a spozna? ho ako Mesiá?a poslaného pre spásu Izraela. V tejto scéne rozjímame o tom, kto je Mária: je Matkou, ktorá nám daruje Syna Je?i?a. Preto ju milujeme a uctievame si ju. V tejto ?a?tínskej národnej svätyni sa s vierou a úctou schádza slovenský národ, preto?e vie ?e práve ona nám daruje Je?i?a. V ?logu“ tejto apo?tolskej cesty je vyobrazená cesta vo vnútri srdca, nad ktorým sa tý?i Krí?. Mária je cestou, ktorá nás vovádza do srdca Krista, ktorý z lásky k nám obetoval svoj ?ivot.

Vo svetle evanjeliovej state, ktorú sme si práve vypo?uli, 

mô?eme h?adie? na Máriu ako na vzor viery. Rozpoznávame tak tri vlastnosti viery: cestu, proroctvo, súcit.

Máriina viera je predov?etkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihne? po Anjelovom zvestovaní sa nazaretské diev?a ?vydalo na cestu a ponáh?alo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária i?la nav?tívi? svoju sesternicu Al?betu. Nepova?ovala za výsadu svoje povolanie sta? sa Matkou Spasite?a; nestratila jednoduchú rados? zo svojej poní?enosti po tom, ako ju Anjel nav?tívil; nezostala stá? a ne?inne kontemplova? samú seba medzi ?tyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, ?ila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvori? dvere a vyjs? z domu; stala sa ?ivým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh tú?i prís? k v?etkým ?u?om a spasi? ich svojou láskou. Preto sa Mária vydáva na cestu: namiesto pohodlnosti zvykov si vyberá neznáme cesty; namiesto stability domácnosti namáhavú chôdzu; namiesto bezpe?nosti pokojnej religióznosti riziko viery, ktorá sa otvára novým výzvam a tak sa stáva darom z lásky k blí?nemu.

Aj dne?né evanjelium nám ukazuje Máriu na ceste: smerom k Jeruzalemu, kde spolu s Jozefom, svojím ?eníchom, obetuje Je?i?a v Chráme. Celý jej ?ivot bude cestou za jej Synom, ako jeho prvej u?ení?ky, a? do cie?a, na Kalváriu, pod jeho krí?. Mária neustále krá?a.

Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, v?dy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbo?nos?ou, v?dy na púti, v h?adaní Pána. Krá?aním premáhate poku?enie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho ?ivota pú? lásky k Bohu a k bratom a sestrám. ?akujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Nezastavte sa!

E?te chcem doda? jedno. Povedal som: ?Nezastavte sa!“, lebo ke? sa Cirkev zastaví, ochorie; ke? sa biskupi zastavia, ochorie Cirkev; ke? sa kňazi zastavia, ochorie Bo?í ?ud.

Máriina viera je zároveň prorockou vierou. Svojím ?ivotom je mladé nazaretské diev?a
proroctvom Bo?ieho diela v dejinách, Jeho milosrdného konania, ktoré vyvracia logiky sveta, povy?uje poní?ených a rozpty?uje tých, ?o v srdci py?ne zmý??ajú (porov. Lk 1,52). Ona reprezentuje v?etkých ?chudobných Jahveho“, ktorí volajú k Bohu a o?akávajú príchod Mesiá?a. Mária je Dcérou Sionskou, ktorú zvestovali Izraelskí proroci (porov. Sof 3,14-18), Pannou, ktorá po?ala Emanuela, ktorý je Boh s nami (porov. Iz 7,14). Ako Nepo?krvnená Panna, Mária je ikonou ná?ho povolania: ako ona, aj my sme povolaní by? svätými a nepo?kvrnenými v láske (porov. Ef 1,4), stávajúc sa obrazom Krista.

Proroctvo pre Izrael vrcholí v Márii, preto?e ona v lone nosila Slovo, ktoré sa stalo telom – Je?i?a. Je?i?om sa úplne a definitívne zav??il Bo?í plán. Simeon o ňom povedal jeho matke: ?On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporova?“ (Lk 2,34).

Nezabudnime na to, ?e nesmieme redukova? vieru na cukor, ktorý osladzuje ?ivot. To nesmieme. Je?i? je znamením, ktorému budú odporova?. Pri?iel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, ?ím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpi?. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z m?tvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je prí?inou vlastnej skazy. Svojim u?eníkom Je?i? vysvetlil, ?e nepriniesol pokoj na svet, ale me? (porov. Mt 10,34): toti? jeho Slovo je ako dvojse?ný me?; vniká do na?ich ?ivotov, odde?uje svetlo od temnoty a vyzýva nás si vybra? si: hovorí: ?Vyber si!“ Pred Je?i?om nik nemô?e zosta? vla?ný alebo ?sedie? naraz na dvoch stoli?kách“. Nie, to sa nedá. Prija? ho znamená súhlasi? s tým, aby u mňa odhalil protire?enia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu za?a?. V?dy znova ma dvíha.

A práve takýchto prorokov potrebuje aj dne?né Slovensko. Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriate?skí, ale aby sme boli vo svete znamením, ?ktorému budú odporova?“, kres?anmi, ktorí vedia svojím ?ivotom ukáza? krásu Evanjelia, ?u?mi, ktorí nasto?ujú dialóg, kde sú odli?né postoje, ktorí zjavujú bratský ?ivot, kde v spolo?nosti panuje rozdelenie a nesvornos?, ktorí ?íria príjemnú vôňu prijatia a solidárnosti tam, kde ?asto prevládajú osobné a kolektívne formy sebectva, ktorí chránia a zachovávajú ?ivot tam, kde sa uplatňuje logika smrti.

A Mária, Matka putovania, sa vydáva na cestu; Mária Matka prorokovania; napokon Mária je Matkou súcitu. Jej viera je súcitná. ?ena, ktorá samá seba nazývala ?slu?obnicou Pána“ (porov. Lk 1,38) a ktorá sa s materinskou starostlivos?ou postarala o to, aby nechýbalo víno na svadbe v Káne (porov. Jn 2,1-12), sa spolu so Synom podie?ala na spásonosnom poslaní a i?la s ním a? pod krí?. V tej chvíli, v mu?ivej bolesti, ktorú za?ila na Kalvárii, pochopila Simeonovo proroctvo: ?A tvoju vlastnú du?u prenikne me?“ (Lk 2,35). Utrpenie umierajúceho Syna, ktorý na seba vzal hriechy a bôle celého ?udstva, preniklo aj ju. Je?i? s rozkmásaným telom, mu? bolestí, ktorého zohyzdila zloba (porov. Iz 53,3); Mária, s rozdrásanou du?ou; súcitná Matka, ktorá zbiera na?e slzy a zároveň nás ute?uje a pripomína nám, ?e v Kristovi je kone?né ví?azstvo.

Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krí?om. Stojí pod krí?om. Neute?ie pre?; nesna?í sa zachráni? si ?ivot; nepou?íva ?udskú les? ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zosta? pod krí?om. Zosta? s tvárou plnou slzí, ale s vierou ?loveka, ktorý vie, ?e vo svojom Synovi Boh premieňa boles? na rados? a ví?azí nad smr?ou.

Aj my, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdie?a? svoj ?ivot s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení nies? na pleciach ?a?ké krí?e. Bratia a sestry, viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcíti? sa a by? solidárnymi s núdznymi. Táto viera, pod?a Bo?ieho ?týlu, pokorne a bez rozruchu odstraňuje boles? sveta a zavla?uje spásou brázdy dejín.

Drahí bratia a sestry, nech vám Pán nav?dy zachová ú?as, nech vám zachová v?a?nos? za dar viery! A nech vám Preblahoslavená Panna Mária vyprosuje potrebnú milos?, aby va?a viera bola v?dy na ceste, aby mala nádych proroctva a bola vierou bohatou na súcit.

Rozlú?kový pozdrav Svätého Otca na záver svätej om?e

?Drahí bratia a sestry! Nastal ?as rozlú?ky s va?ou krajinou. Pri tejto Eucharistii som vzdával Bohu v?aky za to, ?e mi umo?nil prís? sem medzi vás, ako aj za to, ?e som mohol ukon?i? svoju pú? v nábo?nom objatí vá?ho ?udu spolo?ným slávením dôle?itého nábo?enského a ?tátneho sviatku va?ej Patrónky, Sedembolestnej Panny Márie.

Zo srdca ?akujem v?etkým vám, drahí bratia biskupi, za celú prípravu a za prijatie. E?te raz vyjadrujem svoju v?a?nos? pani prezidentke republiky a civilným autoritám. ?akujem aj v?etkým, ktorí rozli?ným spôsobom spolupracovali, najmä modlitbou. A s rados?ou opätovne pozdravujem ?lenov a pozorovate?ov Ekumenickej rady cirkví, ktorí nás poctili svojou prítomnos?ou.

Nosím vás v?etkých v srdci. ?akujem v?etkým! [po slovensky].“

-zk, jb, ms-