ÐÓMAPµ¼º½

H?adaj

Prepis tla?ovej konferencie p¨¢pe?a Franti?ka pri n¨¢vrate z Bratislavy

Prin¨¢?ame preklad prepisu celej tla?ovej konferencie p¨¢pe?a Franti?ka po?as letu z Bratislavy do R¨ªma v stredu 15. septembra 2021.

Svätý Otec bol novinárom k dispozícii takmer pol hodiny. Vrátil sa k priebehu svojej 34. apo?tolskej cesty do Budape?ti a na Slovensko a odpovedal aj na ?al?ie otázky. Okrem iného opä? zdôraznil, ?e ?potrat je vra?dou¡° i ?e man?elstvo ako sviatos? medzi mu?om a ?enou Cirkev nemá moc meni?. Vyjadril sa aj k o?kovaniu proti Covidu-19. Tla?ovú konferenciu za ú?asti pribli?ne 80 novinárov moderoval riadite? Tla?ového strediska Svätej stolice Matteo Bruni.

Videozáznam tla?ovej konferencie

Matteo Bruni:

Dobrý de¨¾, Va?a Svätos?. V?aka za tieto dni, ktoré sa za?ali eucharistickou adoráciou v Budape?ti a uzavreli sa slávením a spolo?nou modlitbou dnes dopoludnia v ?a?tíne. Medzi týmito dvoma okamihmi je ve?a obrazov, ve?a slov, ve?a stretnutí a je krásne, ?e sa mohlo nanovo pokra?ova? v priamom osobnom kontakte. Krásna bola aj ú?as? a rados? Bo?ieho ?udu po?as týchto dní. Tieto dni si opä? prejdeme prostredníctvom otázok novinárov. Prvá otázka je od ma?arského novinára Istvána Károlyho Kuzmányiho z Magyar Kurír.

István Károly Kuzmányi (Magyar Kurír):

Svätý Otec, ?akujeme Vám za Va?u náv?tevu Budape?ti, kde ste citovali ctihodného kardinála Józsefa Mindszentyho, ktorý povedal: ?Ak je tu milión Ma?arov, ktorí sa modlia, nebojím sa o budúcnos?¡°. Tu je moja otázka: pre?o ste sa rozhodli, ?e po 21 rokoch sa zú?astníte ako pápe? na Medzinárodnom eucharistickom kongrese, po?ínajúc týmto podujatím? Ako vidíte budúcnos? kres?anstva v Európe a ?o myslíte, ?e by sme my Ma?ari mohli pre to urobi?? ?akujem.

Pápe? Franti?ek:

V poriadku, ?akujem ve?mi pekne. Spo?iatku sa to pochopilo nejasne: 

?Nu? príde len na obrady, a nie aby nav?tívil nás Ma?arov?¡°, a niekto to bral v zlom. Nie. Ja som vysvetlil, ?e u? bola naplánovaná náv?teva Slovenska ¨C ale v mysli ¨C, a za?al som ju potom. Ale pris?úbil som vá?mu prezidentovi, s ktorým som sa stretol ¨C teraz to bolo u? po tretí raz, ?o som sa s ním stretol ¨C, ?e uvidím ?i by som mohol prís? na budúci rok, prípadne v ten ?al?í, lebo u Ma?arov je mnoho hodnôt. Oslovilo ma napríklad aký máte zmysel pre ekumenizmus, s jeho naozaj ve?kou h?bkou. A toto na m¨¾a urobilo dojem.

Vo v?eobecnosti sa musí Európa ¨C a opakujem to, ?o hovorím v?dy ¨C chopi? snov svojich velikánov, otcov zakladate?ov Európskej únie. Európska únia nie je, povedzme, akýmsi zdru?ením sa pre podnikanie..., je to skuto?nos? ve?mi duchovná, v  základoch EÚ je duch, o ktorom snívali Schuman, Adenauer, De Gasperi, títo velikáni: k tomu sa treba vráti?. Je tu toti? nebezpe?enstvo, ?e EÚ bude len akýmsi riadiacim úradom, a toto nie je v poriadku. Musí sa ís? priam k mystike [k duchu], h?ada? korene Európy a napredova? v nich.

A som presved?ený, ?e v?etky krajiny musia ís? vpred. Je pravda, ?e niektoré záujmy, mo?no neeurópske, sa sna?ia vyu?íva? EÚ na ideologické kolonizácie, a to nie je v poriadku. Nie, EÚ musí by? nezávislá sama v sebe, a v?etky krajiny na tej istej úrovni, in?pirované snom ve?kých zakladate?ov. Toto je moja predstava. A vy, Ma?ari: s vami som bol minulý rok [pred dvoma rokmi] v Tansylvánii. Aká nádherná bola tá svätá om?a v ma?ar?ine!

Matteo Bruni:

V?aka dr. Kuzmányi. Druhá otázka je od Bohumila Petríka z Denníka ?tandard:

Bohumil Petrík (Denník ?tandard):

Denník ?tandard spolu s RTVS, máme otázku: O?kovanie rozdelilo kres?anov, aj na Slovensku. Hovoríte, ?e necha? sa zao?kova? je priamo skutkom lásky. A ke? sa niekto nezao?kuje, ako by ste to nazvali? Preto?e niektorí veriaci sa dokonca cítili diskriminovaní. V rôznych diecézach sú aj rozli?né prístupy k tejto veci: aj pred Va?ou náv?tevou, prístup na podujatia s Vami mohli ma? len zao?kovaní, potom sa to zmenilo, mohli prís? aj otestovaní, a tak ?alej.  A tak by sme v?etci chceli vedie?: ako sa zjednoti?, ako sa zmieri? oh?adom tejto témy?

Pápe? Franti?ek:

Toto je dôle?ité. Je to trochu divné, preto?e ?udstvo má dejiny priate?stva s o?kovaním: my ako deti, proti osýpkam i ?al?ím, detskej obrne... V?etky deti boli zao?kované a nikto ani nemukol. Tu do?lo k tomuto. Mo?no k tomu do?lo pre nákazlivos? a neistotu nielen z pandémie, ale aj z rôznorodosti vakcín a aj z fámy o niektorých vakcínach, ?e nie sú vhodné alebo sú len o nie?o viac ne? destilovaná voda. Toto v ?u?och vyvolalo strach. Potom ?al?í vravia, ?e je tu nebezpe?enstvo, lebo o?kovaním sa vakcína dostáva do tvojho vnútra, i ?al?ie argumentácie, ?o vytvorili toto rozdelenie.

Aj v kardinálskom zbore sú niektorí ?negacionisti¡° (popiera?i) a jeden z nich, chudák, je hospitalizovaný s vírusom. Nu?, irónia ?ivota... Áno, neviem to dobre vysvetli?: niektorí to vysvet?ujú rozli?nos?ou pôvodu vakcín, tým ?e nie sú dostato?ne otestované, a majú strach. Ale treba to vysvetli?, objasni? to a hovori? o tejto veci s pokojom. Vo Vatikáne sú v?etci zao?kovaní, okrem malej skupinky, a tu sa skúma, ako im pomôc?.

Matteo Bruni:

V?aka, Bohumil, v?aka, Va?a Svätos?. Tretia otázka je od Daniela Verdú Palaya z El País:

Daniel Verdú Palay (El País):

Dobrý de¨¾, Va?a Svätos?, ako sa máte? V nede?u ráno ste sa stretli s ministerským predsedom Viktorom Mihýlym Orbánom; sú známe alebo sa dajú pochopi? niektoré va?e rozchodnosti pri témach ako sú migranti, Európa, nacionalizmy...  Chceli by sme sa Vás spýta?, ako prebiehalo stretnutie, ?i ste sa dotkli témy migrantov, ktorá bude teraz opä? ve?mi dôle?itá v súvislosti s krízou Afganistanu, a ?o si myslíte o zákonoch o homosexuáloch, ktoré promulgoval. Pýtame sa Vás na to aj preto, lebo si myslíme, ?e ste ho ?iadali, aby nenechal zahynú? kres?anské Ma?arsko, no pri po?úvaní Va?ich príhovorov v týchto d¨¾och by sa zdalo, ?e neraz sú tieto politiky tým, ?o zabíja kres?anské hodnoty.

Pápe? Franti?ek:

Výborne. Nav?tívený som bol ja, preto?e prezident pri?iel za mnou, bol taký zdvorilý - je to tretíkrát, ?o som ho stretol -, pri?iel s premiérom a s podpredsedom vlády, boli traja. Ale hovoril prezident. Prvou témou bola ekológia. Skuto?ne klobúk dolu pred vami Ma?armi za va?e ekologické povedomie. Robí to silný dojem. Vysvetlil mi ako ?istia rieky..., mnoho vecí, o ktorých som nevedel. A toto bola tá hlavná vec.

Potom som sa ja spýtal na priemerný vek, preto?e mám obavy z demografickej zimy. V Taliansku, ak sa nemýlim, je priemerný vek 47 rokov, a myslím ?e ?panielsko je na tom e?te hor?ie. Ko?ko dedín je ?udoprázdnych ?i s nejakou desiatkou star?ích ?udí. Ako to rie?i?? A tu mi prezident vysvetlil ¨C opä? to bol prezident ¨C  vysvetlil mi zákon, ktorý majú na pomoc mladým párom, aby sa zosobá?ili a mali deti. Je to zaujímavé. Je to zákon, ktorý... neviem, ale dos? pripomína ten francúzsky, av?ak je rozvinutej?í. Z tohto dôvodu Francúzi nemajú tú drámu, akú má ?panielsko a akú máme my [v Taliansku]. Vysvet?ovali mi túto vec, a tam obaja, premiér i podpredseda vlády, doplnili nejaké technické informácie o tomto zákone.

A potom... o ?om e?te hovorili? O migrácii ni?, nie, o tom sa nehovorilo. Potom sme sa e?te vrátili k ekológii, a ¨C áno ¨C k rodine, v zmysle toho, na ?o som sa ja pýtal, a je vidno, ?e je tam mnoho mladých ?udí, mnoho detí. Ale aj na Slovensku: ?asol som na tým mno?stvom detí a mladých párov, a toto je nie?o s?ubné. Výzvou je teraz h?ada? pracovné miesta, aby neodchádzali pre?, preto?e ak niet pracovných miest, pôjdu si h?ada? prácu vonku. Toto boli tie veci. Hovoril stále prezident a obaja ministri dop?¨¾ali nejaké presné údaje. Atmosféra bola dobrá. A stretnutie trvalo dos? dlho, myslím ?e 35-40 minút.

Matteo Bruni:

V?aka, Va?a Svätos?. V?aka, Daniel. ?tvrtá otázka je Jerryho O¡¯Connella, ktorý ju polo?í za magazín America.

Gerard O¡¯Connell (America Magazine):

Ponajprv, v?etci sa te?íme, ?e operácia priniesla skvelý výsledok, ?e ste omladli.

Pápe? Franti?ek:

Vo?akto mi povedal, ?e si chce da? spravi? tú operáciu, neviem kto, za?ul som... Ale nebolo to ni? kozmetické!

Gerard O¡¯Connell:

Svätý Otec, ?asto ste hovorili, ?e v?etci sme hrie?nici a ?e Eucharistia nie je odmenou pre dokonalých, ale liekom a pokrmom pre slabých. Ako viete, v USA, zvlá?? po posledných vo?bách, no u? aj od roku 2004, sa medzi biskupmi diskutovalo oh?adom podávania svätého prijímania politikom, ktorí podporili zákony v prospech potratu a práva ?eny voli? si. A ako viete, sú biskupi, ktorí chcú odoprie? sväté prijímanie prezidentovi a iným vysokým predstavite?om. Iní biskupi sú proti tomu, niektorí biskupi hovoria: ?Eucharistia sa nemá pou?íva? ako zbra¨¾.¡° Moja otázka, Ot?e: ?o si myslíte o celej tejto skuto?nosti a ?o radíte biskupom? A potom druhá otázka: Vy, ako biskup, ste za v?etky tie roky verejne odmietli da? Eucharistiu niekomu z takýchto ?udí?

Pápe? Franti?ek:

Nie, ja som nikdy nikomu neodmietol da? Eucharistiu. Nikomu. Neviem, ?i pri?iel niekto, kto bol v takejto situácii, ale ja som nikdy neodmietol poda? Eucharistiu. Ani e?te ako k¨¾az. Nikdy. Ale nikdy som si nebol vedomý toho, ?e mám pred sebou ?loveka, akého Vy opisujete, toto je pravda. Skrátka, jediný raz, ?o som mal tak trochu... nie?o také milé, to bolo, ke? som i?iel slávi? svätú om?u do jedného domova dôchodcov a boli sme v sále, a povedal som: ?Kto chce ís? na sväté prijímanie, nech zdvihne ruku¡°. V?etci, starci, starenky, v?etci chceli sväté prijímanie. A ke? som dal prijímanie jednej panej, chytila ma za ruku a povedala mi: ??akujem, ot?e, ?akujem. Som ?idovka.¡° A ja som povedal: ?Nie... Aj to, ?o som Ti dal, je ?idovské. Napreduj!¡°

Toto je jediná zvlá?tna vec, ale tá pani najprv prijala a toto mi povedala potom. Nie, sväté prijímanie nie je odmenou pre dokonalých. Spome¨¾te si na Port Royal, na problém Angeliky Arnaudovej, na jansenizmus: ?e dokonalí mô?u prijíma?. - Sväté prijímanie je dar, je darom; Je?i?ovou prítomnos?ou v Cirkvi a v spolo?enstve. Takto hovorí teológia. Potom tí, ktorí nie sú v spolo?enstve, nemô?u prijíma? ¨C ako táto ?idovská pani; ale Pán si prial odmeni? ju bez môjho vedomia. ¨C Pre?o? Preto?e sú mimo spolo?enstva ¨C ?±ð³æ-³¦´Ç³¾³Ü²Ô¾±³Ù²¹³Ù±ð¡° ¨C nazývajú sa exkomunikovanými. Je to tvrdý termín, ale týmto sa chce vyjadri?, ?e nie sú v spolo?enstve, bu? preto, lebo do neho nepatria, nie sú pokrstení, alebo preto, ?e sa vzdialili pre niektoré veci.

Druhá vec, problém potratu. Abort je viac ne? problém, abort je vra?da. Potrat... bez zjem¨¾ujúcich slov: kto koná potrat, zabíja. Vezmite si ktorúko?vek knihu embryológie, z akých ?tudujú ?tudenti na lekárskych fakultách. Tretí tý?de¨¾ po po?atí, v tre?om tý?dni, ko?kokrát skôr ne? si to tá mami?ka v?imne, sú tam u? v?etky orgány, v?etky, dokonca aj DNA. Nie je to osoba? Je to ?udský ?ivot, bodka. A tento ?udský ?ivot treba re?pektova?. Tento princíp je taký jasný, a tomu, kto ho nevie pochopi?, by som polo?il dve otázky: Je správne zabi? ?udský ?ivot, aby sa vyrie?il nejaký problém? Z vedeckého h?adiska je to ?udský ?ivot. Druhá otázka: je správne naja? si nájomného vraha na vyrie?enie problému? Toto som povedal verejne v interview, ktoré robil Jordi Évole. Povedal som aj ?al?í raz pre Cope (?panielske katolícke rádio), chcel som to zopakova?... a bodka. Necho?me s divnými otázkami. Na základe vedy je to ?udský ?ivot. Knihy to u?ia. Ja sa pýtam: je správne ho zlikvidova?, aby sa vyrie?il problém?

Preto je Cirkev taká neoblomná v tejto otázke, preto?e keby to akceptovala, je to, akoby akceptovala ka?dodennú vra?du. Jedna hlava ?tátu mi povedala, ?e demografický pokles sa u nich za?al s potratovým zákonom a majú silný výpadok v tej vekovej skupine, preto?e spo?ítali, ?e sa vykonalo ?es? miliónov abortov, a toto zanechalo ve?ký úbytok v spolo?nosti tejto krajiny. Teraz po?me k tomu ?loveku, ktorý nie je v spolo?enstve, nemô?e prija? sväté prijímanie, preto?e je mimo spolo?enstva. A toto nie je trest. Nie, nachádza? sa mimo. Sväté prijímanie je zjednotením sa so spolo?enstvom.

Ten problém v?ak nie je teologický, tam je vec celkom jednoduchá, ale problém je pastora?ný, ako my biskupi pastora?ne uplat¨¾ujeme tento princíp, a ak sa pozrieme na dejiny Cirkvi, uvidíme, ?e v?dy, ke? biskupi rie?ili nejaký problém nie ako pastieri, zaujali stranu týkajúcu sa politického ?ivota, politického problému. Preto?e nejaký problém nerie?ili dobre, pridali sa k pozíciám na politickej rovine. Spome¨¾te si na Bartolomejskú noc: ?Kacíri! Áno, je to ?a?ká heréza, v?etkých ich podre?me!¡° Nie, to je skuto?nos? politická. Spome¨¾te si na Janu z Arku, na túto víziu, pomyslime na hon na ?arodejnice... zaka?dým. Pomyslime na Campo de¡® Fiori, na Savonarolu, na v?etkých týchto ?udí: ke? Cirkev na obranu nejakého princípu koná nepastora?ne, zaujíma stranu v politickej rovine. A bolo to takto zaka?dým, sta?í sa pozrie? do histórie.

A ?o má robi? pastier? By? pastierom. By? pastierom, a nejs? vydávaním odsúdení, nie odsudzujúc: by? pastierom. Ale aj pastierom exkomunikovaných? Áno, je pastierom a má by? pastierom s Bo?ím ?týlom. A Bo?ím ?týlom je blízkos?, súcit a neha. Hovorí o tom celá Biblia. Blízkos?, u? v Deuteronómiu, ke? hovorí Izraelu: ?Povedz mi, ktoré národy majú bohov tak nablízku, ako má? ty m¨¾a?¡°. Blízkos?, spolucítenie. Je to Pán, ktorý s nami súcití. ?ítajme Ezechiela, ?ítajme Ozeá?a. U? od po?iatku je nehou. Sta?í si pozrie? Evanjelium a Je?i?ov prístup. Pastier, ktorý nedoká?e rie?i? veci Bo?ím ?týlom, sk?zava a pú??a sa do mnohých vecí, ktoré pastierovi nie sú vlastné.

Pre m¨¾a... Nechcel by som ís? do konkrétností, ke??e ste hovorili o Spojených ?tátoch, lebo nepoznám dobre detaily, podávam princíp. Mô?ete mi poveda?: ak ste blízkym, ne?ným a súcitným vo?i nejakej osobe,  dali by ste jej sväté prijímanie? Toto je hypotéza. Bu? pastierom, pastier vie, ?o má robi? v danom momente, ale ako pastier. Ale ak vyjde mimo tejto pastora?nosti Cirkvi, okam?ite sa stáva politikom. Toto uvidíte vo v?etkých tých odsúdeniach, vo v?etkých tých nepastora?ných odsúdeniach, ktoré robí Cirkev. Myslím si, ?e s týmto princípom sa mô?e pastier dobre pohybova?.

Princípy sú z teológie. Pastorálka je teológia a Duch Svätý, ktorý ?a vedie, aby si to robil v Bo?om ?týle. Ja by som si trúfal hovori? a? potia?to. Ak mi poviete: ale mo?no da?, alebo nemo?no da?? To je kazuistika, nech to povedia teológovia. Pamätáte na búrku, ktorá sa oborila na Amoris laetitia, ke? vy?la tá kapitola o sprevádzaní oddelených man?elov, rozvedených: ?Heréza, heréza!¡°. V?aka Bohu tam bol kardinál Schönborn, ktorý je ve?ký teológ a veci objasnil... Nu? stále toto odsúdenie, odsúdenie... Sta?ilo s exkomunikáciou, u? prosím nerobme exkomunikácie. Úbohí ?udia, sú to Bo?ie deti, nachádzajú sa do?asne mimo, ale sú to Bo?ie deti, a chcú a potrebujú na?u pastora?nú blízkos?. Potom pastier vyrie?i veci tak, ako mu to Duch napovie.

Matteo Bruni:

V?aka, Svätý Otec. V?aka, Gerry. Nasledujúca otázka, azda máme ?as na ?al?iu otázku zo strany Stefana Mariu Paciho zo SkyTg24:

Stefano Maria Paci (SkyTg24):

Dobrý de¨¾, Svätý Otec, myslím si, ako Vás poznám, ?e tento odkaz, ktorý vám chcem odovzda?, budete pova?ova? za istý druh dar?eka. Vediac, ?e cestujem v lietadle s Vami, ma po?iadala, aby som Vám ho odovzdal a poslala mi ho v?era Edith Brucková, ?idovská spisovate?ka deportovaná do Auschwitzu v 13 rokoch, ví?azka tohtoro?nej ceny Strega giovani, ktorú ste celkom nezvy?ajne boli nav?tívi? u nej doma v centre Ríma.  Je to dlhý odkaz podpísaný ?Va?a sestra Edith¡°, v ktorom Vám ?akuje za Va?e opakované výzvy a gestá pri tejto apo?tolskej ceste proti antisemitizmu. Prvé slová sú: ?Milovaný pápe? Franti?ek, Va?e slová o antisemitizme, dnes stále e?te nevykorenenom, sú výsostne aktuálne, nielen v krajinách, ktoré ste nav?tívili, ale v celej Európe¡°.

Pápe? Franti?ek:

Toto je pravda. Antisemitizmus je teraz v móde, vstáva z m?tvych. Je to nie?o ve?mi, ve?mi nepekné.

Stefano Maria Paci:

A otázka je o rodine, hovorili ste o nej s ma?arskými predstavite?mi, hovorili ste o tom opätovne v?era pri stretnutí s mladými. A zo ?trasburgu práve v?era pri?la rezolúcia Európskeho parlamentu, ktorá vyzýva ?lenské ?táty na uznanie homosexuálnych man?elstiev a relatívnych vz?ahov rodi?ovstva. Svätý Otec, ?o si o tomto myslíte?

Pápe? Franti?ek:

O tomto som hovoril jasne. Man?elstvo je sviatos?. Je sviatos?ou. Cirkev nemá moc meni? sviatosti, ako ich ustanovil Pán. Toto sú zákony, ktoré sa sna?ia pomôc? situácii mnohých ?udí s odli?nou sexuálnou orientáciou. A toto je dôle?ité, aby sa ?u?om pomáhalo. Ale bez nanucovania vecí, ktoré zo svojej prirodzenosti v Cirkvi nie sú v poriadku. Nu? ak oni, homosexuálny pár, chcú ?i? spolo?ne, ?táty majú mo?nos? da? im ob?iansku oporu, zaistenie dedi?stva, zdravia, ...

Francúzi majú na toto jeden zákon, nielen pre homosexuálov, ale pre v?etky osoby, ktorí sa chcú zdru?i?. Ale man?elstvo je man?elstvo. Toto neznamená odsudzovanie ?udí, ktorí sú takí, nie, prosím vás, sú to na?i bratia a sestry. Musíme ich sprevádza?. Ale man?elstvo ako sviatos? je jasné, je to jasné. ?i u? sú tu ob?ianske zákony, ktoré... napríklad tri vdovy, ktoré sa chcú zdru?i? pred zákonom, aby mali zdravotnú slu?bu, aby potom mohli medzi sebou dedi?, nu?, takéto veci sa robia. Toto je francúzsky PACS, ale nemá ni? s homosexuálnymi pármi; homosexuálne páry ho mô?u vyu?íva?, mô?u ho pou?i?, ale man?elstvo ako sviatos? je medzi mu?om a ?enou.

Niekedy sa oh?adom toho, ?o som povedal, vytvára zmätok. Áno, musíme ¨C v?etci rovní ¨C re?pektova? v?etkých. Pán je dobrý a zachráni v?etkých. Toto nehovorte nahlas [pápe? sa smeje], ale Pán chce spásu v?etkých. Ale prosím, nerobme sa, ?e by Cirkev mala poprie? svoju pravdu. Mnohí, mnoho ?udí s homosexuálnou orientáciou pristupuje k sviatosti pokánia a prichádzajú, aby po?iadali k¨¾aza o radu, a Cirkev im pomáha ako napredova? vo svojom ?ivote, ale sviatos? man?elstva, to nejde. ?akujem.

Matteo Bruni:

V?aka, Svätý Otec¡­

Pápe? Franti?ek:

A v?aka vám! Chcete po?u? nie?o pekné o jednej osobe spomedzi vás? Toto vám nechám ako in?piratívnu my?lienku pred odchodom. Kolujú re?i, ?e táto novinárka je k dispozícii 24 hodín na prácu, ?e v?dy nechá prednos? druhým, sama v úzadí, a ?e v?dy dá slovo najprv druhým a ona je ticho. Je krásne, ?e nie?o také povedia o novinárke, a toto vraví Manuel Beltrán o na?ej Eve Fernándezovej. ?akujem!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, mh, jb-

?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.

25 septembra 2021, 14:33