杏MAP导航

?Priatelia, nebanalizujme lásku, preto?e láska nie je len emócia a cit; tie sú nanajvý? tak jej za?iatkom. Láska neznamená ma? v?etko a hne?, nezodpovedá logike ?pou?i a odho?“. Láska je vernos?, dar, zodpovednos?.“

Dve ingrediencie

?Ak sa nad tým zamyslíte, vo ve?kých príbehoch sú v?dy dve ingrediencie: jedna je láska, druhá dobrodru?stvo, hrdinstvo. V?dy idú spolu. Na to, aby bol ?ivot ve?ký, je potrebné jedno aj druhé: láska a hrdinstvo. Pozeráme sa na Je?i?a, h?adíme na Ukri?ovaného, je tu oboje: bezhrani?ná láska a odvaha da? svoj ?ivot a? do konca, bez polovi?atosti. Máme pred  o?ami blahoslavenú Annu, hrdinku lásky. Hovorí nám, aby sme sa usilovali o vysoké ciele. Prosím vás, nenechajme dni ná?ho ?ivota plynú? ako epizódy v telenovele.“

Sviatos? radosti

?A ked? po?jdete nabudu?ce na spoved?, spomen?te si: Dostanem znova to objatie, ktore? mi urobilo tak dobre. Nejdem k sudcovi vyrovnat? u?c?ty, ale k Jez?is?ovi, ktory? ma miluje a uzdravuje ma. Dajme v spovedi prve? miesto Bohu. Ak je on hlavnou postavou, vs?etko sa sta?va pekny?m a spoved? je sviatost?ou radosti. A?no, radosti: nie strachu a su?du, ale radosti. A je do?lez?ite?, aby kn?azi boli milosrdni?. Prosi?m va?s, nikdy nie vyzvedaví, nikdy inkvizi?torskí, ale bratia, ktori? daruju? Otcovo odpustenie, ktori? spreva?dzaju? v tom Otcovom objati?.“

Celý príhovor Svätého Otca Franti?ka mladým

Ko?ice, ?tadión Lokomotívy, 14. septembra 2021

Mili? mladi?, drahi? bratia a sestry, dobry? vec?er!

Bolo mi potes?eni?m poc?u?vat? slova? Monsignora Bernarda, vas?e svedectva? a vas?e ota?zky. Poloz?ili ste ich tri a ja by som sa chcel poku?sit? s vami hl?adat? odpovede.
Zac?nem Petrom a Zuzkou, vas?ou ota?zkou o la?ske v dvojici. La?ska je najva?c?s?i? sen v z?ivote, ale nie je to lacny? sen. Je pekny?, ale nie je l?ahky?, ako vs?etky vel?ke? veci v z?ivote. Je to sen, ale nie je l?ahke? ho interpretovat?. Ukradnem va?m vetu: «Zac?ali sme tento dar vni?mat? u?plne novy?mi oc?ami». To povedala ona. Naozaj, ako ste povedali, su? potrebne? nove? oc?i, oc?i, ktore? sa nenechaju? oklamat? vzhl?adom. Priatelia, nebanalizujme la?sku, pretoz?e la?ska nie je len emo?cia a cit; tie su? nanajvy?s? tak jej zac?iatkom. La?ska neznamena? mat? vs?etko a hned?, nezodpoveda? logike ?pouz?i a odhod?“. La?ska je vernost?, dar, zodpovednost?.

Skutoc?nou originalitou dnes, skutoc?nou revolu?ciou, 

je oslobodit? sa od kultu?ry provizo?rnosti, i?st? nad ra?mec ins?tinktu a nad ra?mec okamihu, znamena? milovat? na cely? z?ivot a celou svojou bytost?ou. Nie sme tu na to, aby sme z?ili zo dn?a na den?, ale aby na?s? z?ivot bol dobrodruz?nou vy?pravou. Vs?etci budete mat? na mysli vel?ke? pri?behy, ktore? ste c?i?tali v roma?noch, videli v nejakom nezabudnutel?nom filme, poc?uli v nejakom dojemnom pri?behu. Ak sa nad ty?m zamysli?te, vo vel?ky?ch pri?behoch su? vz?dy dve ingrediencie: jedna je la?ska, druha? dobrodruz?stvo, hrdinstvo. Vz?dy idu? spolu. Na to, aby bol z?ivot vel?ky?, je potrebne? jedno aj druhe?: la?ska a hrdinstvo. Pozera?me sa na Jez?is?a, hl?adi?me na Ukriz?ovane?ho, je tu oboje: bezhranic?na? la?ska a odvaha dat? svoj z?ivot az? do konca, bez polovic?atosti. Ma?me pred oc?ami blahoslavenu? Annu, hrdinku la?sky. Hovori? na?m, aby sme sa usilovali o vysoke? ciele. Prosi?m va?s, nenechajme dni na?s?ho z?ivota plynu?t? ako epizo?dy v telenovele.

Preto ked? sni?vate o la?ske, neverte v s?pecia?lne efekty, ale v to, z?e kaz?dy? z va?s je vy?nimoc?ny?: kaz?dy? z va?s . Kaz?dy? je darom a mo?z?e zo z?ivota, zo svojho vlastného ?ivota urobit? dar. Ostatni?, spoloc?nost?, chudobni? na va?s c?akaju?. Sni?vajte o kra?se, ktora? presahuje vzhl?ad, presahuje make-up, ktora? presahuje  mo?dne trendy. Sni?vajte bez strachu o zaloz?eni? rodiny, o splodení a výchove detí, o da?vani? z?ivota, o zdie?aní v?etkého s druhou osobou, bez toho, aby ste sa hanbili za svoje slabosti, pretoz?e je tu on alebo ona, kto ich priji?ma a miluje, ktory? t?a miluje take?ho, aky? si. A toto je láska: milova? toho druhého takého aký je, a toto je pekné.

Sny, ktore? ma?me, na?m hovoria o z?ivote, po ktorom tu?z?ime. Vel?ke? sny nie su? silne? auto, mo?dne oblec?enie, ani ?dovolenka po rôznych atrakciách“. Nepoc?u?vajte ty?ch, ktori? va?m hovoria o snoch a namiesto toho va?m preda?vaju? ilu?zie. Snívanie je jedna vec, ma? ilúzie iná. Tí, ktorí predávajú ilúzie tým, ?e hovoria o snoch: to su? manipula?tori s?t?astia. Boli sme stvoreni? pre va?c?s?iu radost?: kaz?dy? z na?s je jedinec?ny? a je na svete, aby sa ci?til milovany? vo svojej jedinec?nosti a miloval ostatny?ch, ako to nikto nemo?z?e urobit? za neho. Nez?ijeme na to, aby sme sedeli na lavic?ke ako na?hradni?ci za niekoho ine?ho. Nie, kaz?dy? je v Boz?i?ch oc?iach jedinec?ny?. Nenechajte sa ?homologizovat?“; nie sme vyra?bani? v se?ria?ch, sme jedinec?ni?, sme slobodni? a sme vo svete, aby sme prez?ili pri?beh la?sky s Bohom, aby sme mali odvahu robit? vel?ke? rozhodnutia, aby sme sa pustili do na?dherne?ho rizika la?sky. Pýtam sa vás: Veri?te v to? [potlesk] A sni?vate o tom? [potlesk a odpove? ?si“ - áno] Ste si istí? [odpove? ?si“ - áno] ?叠谤补惫颈!“ - Super!

Chcel by som va?m dat? d?als?iu radu. Aby la?ska prina?s?ala ovocie, nezabudnite na korene. A ake? su? va?e korene? Rodic?ia a najma? stari? rodic?ia. Dávajte pozor, áno starí rodi?ía. Oni va?m pripravili po?du. Polievajte korene, chod?te k stary?m rodic?om, urobi? va?m to dobre: poloz?te im ota?zky, na?jdite si c?as, aby ste si vypoc?uli ich príbehy. Dnes je nebezpec?enstvo ra?st? vykoreneny?, pretoz?e ma?me sklon bez?at?, robit? vs?etko nary?chlo: to, c?o vidi?me na internete, na?m mo?z?e okamz?ite pri?st? domov, stac?i? jeden klik a na obrazovke sa hne? zobrazia osoby a veci. A potom sa stane, z?e sa na?m stanu? zna?mejs?i?mi ako tva?re, ktore? na?m darovali z?ivot. Plni? virtua?lnych spra?v riskujeme, z?e strati?me svoje skutoc?ne? korene. Odpojit? sa od z?ivota, fantazi?rovat? v pra?zdne nie je dobre?, je to pokus?enie od zle?ho. Boh na?s chce mat? pevne zasadeny?ch na zemi, spojeny?ch so z?ivotom; nikdy nie uzavrety?ch, ale vz?dy otvoreny?ch pre vs?etky?ch! Zakorenení a otvorení. Rozumiete? Zakorenení a otvorení. [potlesk]

Poviete mi: a?no, je to pravda, ale svet rozmy?s?l?a inak. O la?ske sa vel?a hovori?, ale v skutoc?nosti plati? ina? za?sada: nech sa kaz?dy? stara? sa?m o seba. Drahi? mladi?, nenechajte sa ovplyvnit? ty?m, c?o nie je dobre?, zlom, ktore? besnie. Nenechajte sa ovla?dnut? smu?tkom, alebo rezignovany?m znechuteni?m ty?ch, ktori? hovoria, z?e sa nic? nezmeni?. Ten, kto tomu uveri?, ochorie na pesimizmus. A videli ste tvár mladého ?loveka, mladého pesimistu? Videli ste jeho tvár? Tvár zatrpknutá, tvár zo?úverená horkos?ou. Pesimizmus nás rozhor?uje. Vnu?torne zostarneme. Zostarne sa mladí. Dnes je tol?ko rozkladny?ch si?l, ty?ch, ktori? obvin?uju? vs?etky?ch a vs?etko, s?i?ria negativizmus, su? odborni?kmi na st?az?nosti. Nepoc?u?vajte ich, veru nie, pretoz?e st?az?ovanie sa a pesimizmus nie su? krest?anske?, Pa?n nema? ra?d smu?tok a ked? niekto zo seba robi? obet?. Nie sme stvoreni?, aby sme skla?n?ali hlavu k zemi, ale aby sme ju pozdvihli k nebu, k druhým, smerom k spolo?nosti.

Ale ked? sme sklesnuti? - preto?e ka?dý v ?ivote je ob?as trochu na dne, v?etci to poznáme – a ke? sme na dne, c?o mo?z?eme robit?? Existuje spol?ahlivy? prostriedok, ktory? na?m pomo?z?e znova vstat?. To je to, o c?om si na?m hovorila ty, Petra: spoved?. Po?úvali ste Petru, hej vy? [?&础补肠耻迟别;苍辞!“] Prostriedok spovede. Py?tala si sa ma: ?Ako mo?z?e mlady? c?lovek prekonat? preka?z?ky na ceste k Boz?iemu milosrdenstvu?“ Aj tu ide o za?lez?itost? pohl?adu, pohl?adu na to, na c?om za?lez?i?. Ak sa va?s opy?tam: ?Na c?o mysli?te, ked? sa idete spovedat??“ – nehovorte to ale nahlas –, som si takmer isty? odpoved?ou: ?Na hriechy“. Ale – py?tam sa va?s – odpovedajte – su? hriechy skutoc?ne centrom spovede? [?狈颈别!“] Nepo?ujem... [?狈颈别!“] ?叠谤补惫颈!“ Boh chce, aby si sa k nemu pribli?z?il ty?m, z?e budes? mysliet? na seba, na svoje hriechy, alebo na neho? ?o chce Boh? Aby privies? ?a bli??ie k nemu alebo k tvojim hriechom? ?o chce? Odpovedz [?K nemu!“] Hlasnej?ie, som hluchý... [?K nemu!“] C?o je centrom, hriechy alebo Otec, ktory? odpu?s?t?a vs?etky hriechy? Otec. Nechodi?me na spoved? ako potrestani?, ktori? sa musia pokorit?, ale ako deti, ktore? bez?ia do Otcovho objatia. A Otec na?s dvi?ha v kaz?dej situa?cii, odpu?s?t?a na?m kaz?dy? hriech. Po?úvajte dobre toto: Boh v?dy odpú??a! Pochopili ste? Boh v?dy odpú??a!

Da?m va?m malu? radu: po kaz?dej spovedi nejaku? chvi?l?u zostan?te a zapama?tajte si odpustenie, ktore? ste dostali. Zachovajte si ten pokoj v srdci, slobodu, ktoru? vo svojom vnu?tri ci?tite. Nie hriechy, ktore? uz? neexistuju?, ale odpustenie, ktore? ti Boh dal, pohladenie Boha Otca. V tejto chvíli by som chcel da? kňazom jednu radu: povedal by som kňazom, aby sa cítili na mieste Boha Otca, ktorý v?dy odpú??a a objíma a prijíma. To si uchovajte, nenechajte si ho ukradnu?t?. A ked? po?jdete nabudu?ce na spoved?, spomen?te si: Dostanem znova to objatie, ktore? mi urobilo tak dobre. Nejdem k sudcovi vyrovnat? u?c?ty, ale k Jez?is?ovi, ktory? ma miluje a uzdravuje ma. Dajme v spovedi prve? miesto Bohu. Ak je on hlavnou postavou, vs?etko sa sta?va pekny?m a spoved? je sviatost?ou radosti. A?no, radosti: nie strachu a su?du, ale radosti. A je do?lez?ite?, aby kn?azi boli milosrdni?. Prosi?m va?s, nikdy nie vyzvedaví, nikdy inkvizi?torskí, ale bratia, ktori? daruju? Otcovo odpustenie, ktori? spreva?dzaju? v tom Otcovom objati?.

Niekto by mohol povedat?: ?Aj tak sa hanbi?m, nemo?z?em prekonat? hanbu i?st? sa spovedat?“. Nie je to proble?m, je to dobra? vec! Niekedy je dobré sa v ?ivote hanbi?. Ak sa hanbi?s?, znamena? to, z?e nesu?hlasi?s? s ty?m, c?o si urobil. Hanba je dobre? znamenie, ale ako kaz?de? znamenie si vyz?aduje i?st? d?alej. Nebud? va?zn?om hanby, pretoz?e Boh sa za teba nikdy nehanbi?. On t?a miluje pra?ve tam, kde sa za seba hanbi?s?. A miluje t?a vz?dy. Poviem vám jednu vec, ktorá nie je na ve?koplp?nej obrazovke. V mojej krajine tých bez tváre, ktorí robia v?etky druhy zla, voláme ?udia bez hanby.

A posledna? pochybnost?: ?Ale ot?e, ja nedoka?z?em odpustit? sebe, a preto mi ani Boh nemo?z?e odpustit?, lebo vz?dy padnem do ty?ch isty?ch hriechov“. Ale poc?u?vaj, kedy sa Boh urazi?? Ked? ho ides? prosit? o odpustenie? Nie, nikdy. Boh trpi?, ked? si mysli?me, z?e na?m nemo?z?e odpustit?, pretoz?e je to ako keby ste mu povedali: ?Si slaby? v la?ske!“. Poveda? toto Bohu je ?karedé! Poveda? mu, ?e ?v láske si slabý“. Naopak, Boh sa raduje, ked? na?m odpu?s?t?a, zakaz?dy?m. Ked? na?s zdvihne, veri? v na?s ako prvy?kra?t, nenecha? sa odradit?. My sa necha?me odradit?, on nie. Nevidi? hries?nikov, ktory?ch by na?lepkoval, ale deti, ktore? miluje. Nevidi? pomy?leny?ch l?udi?, ale milovane? deti; moz?no zranene?, a vtedy ma? es?te viac su?citu a nehy. A vz?dy, ked? sa spoveda?me - nikdy na to nezabudnime – je v nebi oslava. Nech je to tak aj na zemi!  

Nakoniec, Peter a Lenka, zaz?ili ste v z?ivote kri?z?. D?akujem za vas?e svedectvo. Py?tali ste sa, ako ?povzbudit? mlady?ch l?udi?, aby sa neba?li objat? kri?z?“. Objat?: to je pekne? sloveso! Objatie poma?ha prekonat? strach. Ked? sme objati?, zi?skame znova do?veru v seba a tie? v z?ivot. Nechajme sa teda objat? Jez?is?om. Pretoz?e ked? obji?meme Jez?is?a, znova dosta?vame na?dej. Nemo?z?eme objat? samotny? kri?z?; bolest? nikoho nespasi?. To, c?o premien?a bolest?, je la?ska. Kri?z? teda obji?mame spolu s Jez?is?om, nikdy nie sami! Ak obji?mame Jez?is?a, znovu sa rodi? radost?. A Jez?is?ova radost?, v bolesti, sa premien?a na pokoj. Drahí mladí, chlapci i diev?atá, ?ela?m va?m tu?to radost?, silnejs?iu ako c?okol?vek ine?. Prajem va?m, aby ste ju zaniesli svojim priatel?om. Nie ka?zne, ale radost?. Priná?ajte rados?! Nie slova?, ale u?smevy, bratsku? bli?zkost?. D?akujem va?m, z?e ste ma poc?u?vali a prosi?m va?s o poslednu? vec: nezabudnite sa za mn?a modlit?. D?akujem! [po slovensky]

Vstaňme v?etci a modlime sa k Bohu, ktorý nás miluje, modlime sa Ot?e ná?: ?Ot?e ná?...“ [po slovensky].

[Po?ehnanie]

-pj, jb-