杏MAP导航

V Pre?ove Svätého Otca privítali predstavitelia gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Do ?ari?skej metropoly pricestoval autom z Ko?íc, kam priletel ráno z Bratislavy.

E?te pred za?atím slávenia Svätý Otec zdravil veriacich prechádzajúc papamobilom pomedzi jednotlivé sektory. Pápe? Franti?ek predsedá liturgiu s ob?úbenou pastierskou palicou sv. Jána Pavla II., ktorý sa na tom istom mieste modlil Akatist pred 26 rokmi.

Pod?a oficiálneho odhadu miestnych úradov je na slávení prítomných vy?e 30 000 osôb.

Homília Svätého Otca Franti?ka

Pre?ov, 14. septembra 2021

?My – hla?sa sv. Pavol – ohlasujeme Krista ukriz?ovane?ho (...), Boz?iu moc a Boz?iu mu?drost?“. Z druhej strany apos?tol netaji?, z?e kri?z? v oc?iach l?udskej mu?drosti predstavuje niec?o celkom ine?: je ?pohors?eni?m“ a ?bla?znovstvom“ (1 Kor 1, 23 - 24). Kri?z? bol na?strojom smrti, a predsa z neho vzis?iel z?ivot. Bol ty?m, na c?o sa nikto nechcel pozerat? a predsa na?m zjavil kra?su Boz?ej la?sky. Preto ho uctieva sva?ty? Boz?i? l?ud a oslavuje liturgia dnes?ne?ho sviatku. Evanjelium sv. Ja?na na?s vedie a poma?ha na?m vstu?pit? do tohto tajomstva. Evanjelista totiz? sta?l pra?ve tam, pod kri?z?om. Hl?adi? na uz? mr?tveho Jez?is?a, zavesene?ho na dreve a pi?s?e: ?A ten, ktory? to videl, vydal o tom svedectvo...“ (Ja?n 19, 35). Sva?ty? Ja?n vidi? a vyda?va svedectvo.

Najprv vidi?. Ale c?o videl Ja?n pod kri?z?om? Urc?ite to, c?o videli ini?: Jez?is?, nevinny? a dobry?, bruta?lne zomiera medzi dvomi zloc?incami. Jedna z mnohy?ch nespravodlivosti?, jedna z mnohy?ch krvavy?ch obeti?, ktore? nemenia dejiny, jedna z mnohy?ch uka?z?ok, z?e tok udalosti? vo svete sa nemeni?: dobri? su? odstra?neni? a zli? vi?t?azia a prosperuju?. V oc?iach sveta je kri?z? prehrou. Aj na?m hrozi? nebezpec?enstvo, z?e sa zastavi?me pri tomto prvom povrchnom pohl?ade, z?e neprijmeme logiku kri?z?a; z?e neprijmeme, z?e Boh na?s zachran?uje dovol?uju?c, aby sa na n?om vyzu?rilo zlo sveta. Neprijat?, alebo len slovami, Boha slabe?ho a ukriz?ovane?ho a sni?vat? o bohu silnom a triumfa?lnom. Je to vel?ke? pokus?enie. Kol?kokra?t tu?z?ime po krest?anstve vi?t?azov, po triumfa?lnom krest?anstve, ktore? by bolo do?lez?ite? a vy?znamne?, oslavovane? a uctievane?. Ale krest?anstvo bez kri?z?a je svetske? a sta?va sa neplodny?m.

Sva?ty? Ja?n videl v kri?z?i Boz?ie dielo. Spoznal v ukriz?ovanom Kristovi Boz?iu sla?vu. Nehl?adiac na zdanie videl, z?e On neprehral, ale je Boh, ktory? sa dobrovol?ne ponu?ka za kaz?de?ho c?loveka. Prec?o to urobil? Mohol si zachra?nit? z?ivot, mohol sa drz?at? obd?alec? od nas?ich najbiednejs?i?ch a najkrutejs?i?ch deji?n. A predsa, chcel vojst? do vnu?tra, ponorit? sa do nich. Preto si vybral najt?az?s?iu cestu: kri?z?. Aby nebol na zemi z?iadny c?lovek az? tak zu?faly?, z?e by sa s ni?m nemohol stretnu?t?. Dokonca aj v bezna?deji, v tme, v opustenosti, v hanbe za svoju biedu a omyly. Pra?ve tam, kde si mysli?me, z?e Boh nemo?z?e byt?, pra?ve tam vstu?pil. Aby zachra?nil kohokol?vek, kto je zu?faly?, chcel oku?sit? zu?falstvo. Aby sa nas?a najtrpkejs?ia bezna?dej stala aj jeho, zvolal na kri?z?i: ?Boz?e mo?j, Boz?e mo?j, prec?o si ma opustil?“ (Mt 27, 46; Z? 22,1). Zvolanie, ktore? zachran?uje. Zachran?uje, lebo Boh zobral na seba dokonca aj nas?u opustenost?. S ni?m uz? nie sme viac sami, uz? nikdy viac.

Ako sa mo?z?eme nauc?it? vidiet? v kri?z?i sla?vu? Niektori? sva?ti? uc?ili, z?e kri?z? je ako kniha, ktoru?, treba otvorit? a c?i?tat?, aby sme ju spoznali. Knihu nestac?i? ku?pit?, pozriet? sa na n?u a vystavit? si ju doma na peknom mieste. To iste? plati? pre kri?z?: je namal?ovany? alebo vytesany? na mnohy?ch miestach nas?ich chra?mov. Kri?z?ikov je nespoc?etne vel?a: na krku, v dome, v aute, vo vrecku. Ale neosoz?i? na?m to, ak sa nezastavi?me, nezahl?adi?me na Ukriz?ovane?ho a neotvori?me mu srdce, ak sa nenecha?me oc?arit? jeho ranami, otvoreny?mi pre na?s, ak sa nas?e srdce nenaplni? dojati?m a nebudeme plakat? pred Bohom, ktory? je zraneny? z la?sky k na?m. Ak tak neurobi?me, kri?z? pre na?s zostane neprec?i?tanou knihou, ktorej na?zov a autora dobre pozna?me, ale ktora? nema? vplyv na na?s? z?ivot. Neobmedzujme kri?z? iba na predmet zboz?nosti a o to menej na politicky? symbol alebo na znak na?boz?enske?ho a socia?lneho vy?znamu.

Z nazerania na kri?z? vycha?dza druhy? krok: vyda?vanie svedectva. Ked? sa pohl?adom ponori?me do Jez?is?a, jeho tva?r sa zac?ne odra?z?at? na nas?ej: jeho c?rty sa stanu? nas?imi, Kristova la?ska si na?s podmani? a premeni? na?s. Mysli?m na muc?eni?kov, ktori? v tomto na?rode vyda?vali svedectvo Kristovej la?sky vo vel?mi t?az?ky?ch c?asoch, ked? vs?etky okolnosti radili mlc?at?, zostat? v bezpec?i?, nevyzna?vat? vieru. Ale nemohli, nemohli nevyda?vat? svedectvo. Kol?ko us?l?achtily?ch l?udi? trpelo a zomrelo tu na Slovensku kvo?li menu Jez?is?! Svedectvo naplnene? z la?sky k Tomu, na koho tol?ko hl?adeli. Tak, az? sa mu zac?ali podobat?, dokonca aj v smrti.

 Mysli?m aj na nas?e c?asy, v ktory?ch nechy?baju? pri?lez?itosti vyda?vat? svedectvo. Tu, vd?aka Bohu, nie su? krest?ania prenasledovani?, ako v mnohy?ch iny?ch c?astiach sveta. Zosvets?tenie a vlaz?nost? vs?ak znehodnocuju? svedectvo, ky?m kri?z? vyz?aduje jasne? svedectvo, pretoz?e kri?z? nechce byt? za?stavou, ktoru? by vystavovali, ale c?isty?m pramen?om nove?ho spo?sobu z?ivota. Aký spôsob? Ten evanjeliový, toho z Blahoslavenstiev. Svedok, ktory? ma? kri?z? v srdci a nie iba na krku, nevidi? nikoho ako nepriatel?a, ale vs?etky?ch ako bratov a sestry, za ktory?ch Jez?is? dal z?ivot. Svedok kri?z?a si nepama?ta? krivdy z minulosti anenarieka nad pri?tomnost?ou. Svedok kri?z?a nepouz?i?va podvodne? spo?soby asvetsku? moc: nechce vnucovat? sa?m seba a svojich, ale obetovat? svoj z?ivot za iny?ch. Nehl?ada? vlastne? vy?hody, aby sa potom uka?zal zboz?ny?: toto by bolo na?boz?enstvo pretva?rky, nie vyda?vanie svedectva ukriz?ovane?ho Boha. Svedok kri?z?a nasleduje len jednu strate?giu, tu? Majstrovu: pokornu? la?sku. Nestara? sa o pri?zemne? vi?t?azstva?, pretoz?e vie, z?e Kristova la?ska je plodna? v kaz?dodennom z?ivote a vs?etko pretva?ra, ale zvnu?tra ako semienko, ktore? padlo do zeme, zomrelo a prina?s?a ovocie.

Drahi? bratia a sestry, videli ste svedkov. Zachovajte si milu? spomienku na osoby, ktore? va?s z?ivili a vychova?vali vo viere. Boli to skromni a jednoduchi? l?udia, ktori? dali svoj z?ivot, milovali az? do konca. To su? nas?i hrdinovia, hrdinovia kaz?dodennosti a pra?ve ich z?ivoty menia dejiny. Svedkovia plodia novy?ch svedkov, lebo su? darcami z?ivota. Takto sa s?i?ri viera: nie mocou sveta, ale mu?drost?ou kri?z?a; nie s?truktu?rami, ale svedectvom. A dnes, vo vyzy?vavom tichu kri?z?a, sa nás v?etkých Pa?n py?ta sa aj teba: ?Chces? byt? moji?m svedkom?“.

Na Kalva?rii sta?la s Ja?nom Matka Boz?ia. Nikto nevidel tak ako ona otvorenu? knihu kri?z?a a nevydal o tom svedectvo skrze pokornu? la?sku. Na jej pri?hovor prosme o milost? obra?tit? pohl?ad srdca na Ukriz?ovane?ho. Vtedy nas?a viera bude prekvitat? v plnosti, vtedy nas?e svedectvo prinesie ovocie.

-zk, jb, pj-