杏MAP导航

V sobotu 28. augusta si pápe? Franti?ek na?iel ?as na rozhovor s redaktorom ?panielskeho Carlosom Herrerom a pri poldruhahodinovom stretnutí v Dome sv. Marty odpovedal na celé spektrum otázok. Vyjadruje sa k témam svetového diania, vnútrocirkevným otázkam, ale hovorí aj o ?porte ?i svojich starých rodi?och.

Svätý Otec najprv hovorí o svojom zotavovaní sa po operácii zo 4. júla, pri ktorej mu skrátili hrubé ?revo o 33 centimentrov. Ubezpe?uje o tom, ?e sa v súvislosti so svojím pobytom v nemocnici nezaoberal my?lienkou odstúpenia z úradu a ?pekulácie v tejto veci pochádzajú z argentínskych médií.

Pápe? Franti?ek hovorí aj o blí?iacich sa cestách, medzi ktorými je okrem Budape?ti a Slovenska aj pripravovaná novembrová náv?teva ?kótskeho Glasgowa pri príle?itosti konferencie COP 26. Text príhovoru sa u? pripravuje, no pápe?ova prítomnos? e?te bude závisie? od jeho zdravotného stavu. Medzi kandidátmi na cesty v rámci Európy sú ?alej Cyprus, Grécko a Malta.

Carlos Herrera sa ve?mi zaujíma o to, ?i by ?panielsko mohlo dúfa? v pápe?ovu náv?tevu. Uvádza nadchádzajúce príle?itosti, akou je jubilejný rok v Santiagu de Compostela, ?i tradi?né slávenie Ve?kého tý?dňa v Seville. ?Neboli by ste na to ani zvedavý?“ pýta sa novinár. Svätý Otec odpovedá:

?Ve?mi. Ve?mi. Ale mojou vo?bou a? doteraz pri cestách v Európe sú malé krajiny. Prvé bolo Albánsko a potom to boli v?etko malé krajiny. Teraz je na programe Slovensko, potom Cyprus, Grécko a Malta. Rozhodol som sa pre túto vo?bu: najprv do men?ích krajín. Bol som v ?trasburgu, ale ne?iel som do Francúzska. Do ?trasburgu som i?iel kvôli EÚ. A ak pôjdem do Santiaga, pôjdem do Santiaga, ale nie do ?panielska, aby bolo jasné.“

Medzi témami rozhovoru sú aj politické otázky ako napr. stiahnutie sa Ameri?anov z Afganistanu, separatizmus Katalánska, vz?ah k ma?arskému premiérovi Orbánovi ?i potreba posilnenia identity Európskej únie vychádzajúc z jej duchovných koreňov. Svätý Otec sa vyjadruje aj k morálnym otázkam v súvislosti s legalizovaním eutanázie v ?panielsku.

Pápe? Franti?ek tie? odpovedá na otázky o provizórnej zmluve Vatikánu s ?ínou, o priebehu reformy Rímskej kúrie, ?i o vatikánskom súde vo finan?ných kauzách, v ktorom je obvineným aj kardinál Becciu. Vysvet?uje svoj vz?ah k téme ekológie i svoje rozhodnutie sprísni? povolenia kňazom celebrova? pod?a predkoncilového misála, ako aj svoj postoj k synodálnej ceste Cirkvi v Nemecku

Pápe? vyvracia dohady o jeho tajných vychádzkach z Vatikánu a vymenúva tri uskuto?nené náv?tevy ?udí priamo v ich domácnostiach v rámci Ríma. Pri otázke o sledovaní futbalového diania potvrdzuje svoj záujem o ?port, hoci od roku 1990 nepozerá televíziu.

Uká?ka z úvodnej ?asti rozhovoru

Carlos Herrera z Rádia COPE sa zhovára s pápe?om Franti?kom

Svätý Otec, najprv sa Vás musím spýta?: ako sa cítite?

E?te stále som na?ive. [Smiech.]

Va?a nedáva operácia, ktorá bola vá?nou operáciou, v nás vyvolala isté obavy...

Áno, tieto veci, ktoré vznikajú z divertikulov (vydutín) ... nako?ko viem, sa deformujú, odumierajú..., no v?aka Bohu vybrali to v?as a tu ma vidíte.

Vraj to navy?e bol zdravotný brat, ktorý Vás na to ako prvý upozornil.

Zachránil mi ?ivot! Povedal mi: Musíte sa da? operova?. Boli aj ?al?ie názory: ?Ale nie, sta?ia antibiotiká...“, no on mi to ve?mi dobre vysvetlil. Je to zdravotný brat odtia?to, z na?ej zdravotnej slu?by, z nemocnice Vatikánu. U? je tu tridsa? rokov, ve?mi skúsený ?lovek. Je to u? po druhýkrát, ?o mi zdravotný brat zachránil ?ivot.

A kedy to bolo po prvýkrát?

Prvýkrát to bolo v roku 1957, ke? si mysleli, ?e mám chrípku, ?e je to jedna z tých chrípkových epidémií v seminári, a seminárny zdravotný brat ma lie?il aspirínom. A s ostatnými to i?lo dobre, no so mnou nie a vzali ma do nemocnice a vybrali mi vodu z p?úc. Doktor povedal, ?e by som mal bra?, nepamätám ko?ko, povedzme, ?e milión jednotiek penicilínu a ur?ité kvantum streptomycínu – to boli jediné antibiotiká v tom ?ase – a ke? odi?iel, zdravotná sestra povedala: ?Dvakrát to?ko“.

A to Vás zachránilo?

Áno, preto?e iná? by som tu nebol...

Jedno z... nepoviem, ?e z najviac ukrývaných tajomstiev, no jedna z otázok, ktorá tradi?ne najviac vyvoláva záujem, je zdravie pápe?a.

Áno, evidentne.

Neboli tam ?iadne prekvapenia, v?etko bolo plánované...

Bolo to naplánované a oznámilo sa to... ?iel som rovno po Anjel Pána, to bolo takmer o jednej a oznámené to bolo o 15.30, ke? som u? bol v predopera?nej príprave.

Povedali ste, Va?a Svätos?, ?e ?zlá zelina nevyhynie“...

Veru, je to tak, a to platí aj pre mňa, platí to pre v?etkých.

Zakázali vám médiá nie?o robi?, máte nejaké ultimátum? Je nie?o, ?o nemô?ete robi? alebo nechcete?

Nerozumiem.

Lekári vám nie?o zakázali?

Á, lekári! Prepá?te, rozumel som ?médiá“.

[Smiech] No, viete, ?e médiá majú tie? poku?enie. No v tomto prípade lekári.

[Poznámka: V ?paniel?ine sú ?medios“ médiá a ?médicos“ lekári.]

Teraz mô?em jes? v?etko, nie?o, ?o sa predtým pri divertikuloch nedalo. Mô?em jes? v?etko. E?te v?ak beriem poopera?né lieky, preto?e mozog musí zaznamena?, ?e má ?revo krat?ie o 33 centimetrov. A v?etko mana?uje mozog, celé na?e telo a potrebuje ?as, aby to zaregistroval. Ale mám normálny ?ivot, vediem úplne normálny ?ivot.

Jete, ?o chcete...

Áno.

Chodíte, namáhate sa...

Dnes celé dopoludnie som mal audiencie, celé dopoludnie.

Teraz sa chystáte na cestu na Slovensko a do Ma?arska. Rozumel som, ?e je to 34. cesta pontifikátu.

Nepamätám si dobre ?íslo, no malo by to tak by?.

Program bude rovnako intenzívny? Va?a Svätos?, myslím, ?e pápe?i sú nútení podáva? ozajstný pretekársky výkon. A v?dy som si kládol otázku, pre?o pápe?i nechodia o dva dni dlh?ie a nerozlo?ia si prácu na ?al?ie dva dni, preto?e pribli?ne 18 z 24 hodín sú v ?innosti. Budete musie? viac mera? svoje sily po operácii, ?i nie?

Mo?no pri tejto prvej ceste trochu viac, preto?e ?lovek sa musí úplne zotavi? - je to tak? - no napokon to bude rovnaké ako pri ostatných, uvidíte. [Smiech.]

Va?a Svätos?, nemáte obavy, ?e jedna z tých najviac nástoj?ivých vecí, na základe ktorých Vás médiá - osobitne tie talianske - charakterizujú, je to, ?e ke? sa zotázni pápe?ovo zdravie, mnohí si myslia alebo nástoja na tej starej téme rezignácie, na tom ?idem domov, u? to nevládzem...“? Je to jedna permanentná téma - myslím si tak - vo Va?om ?ivote ako pápe?a?

Áno, dokonca mi povedali, ?e minulý tý?deň to bolo ve?mi v móde. Eva [Fernándezová] mi to povedala, dokonca to povedala s ve?mi pekným argentínskym výrazom, a ja som jej povedal, ?e nemám potuchy, preto?e ja tu ráno ?ítam len jedny noviny, rímsky denník. ?ítam ho, preto?e sa mi pá?i jeho spôsob titulkov, rýchlo si ho pre?ítam a to je v?etko, nehrám sa s tým. Televíziu nepozerám. A dostávam report viac menej o správach dňa, ale a? ove?a neskôr, o nieko?ko dní, som sa dozvedel, ?e tam bolo nie?o o mojej rezignácii. V?dy, ke? je nejaký pápe? chorý, sa rozhýbe vánok alebo uragán konkláve. [Smiech.]

*

?al?ie vybrané ?asti rozhovoru:

Stretnutie s ma?arským premiérom nebude nalinajkované

Aj ke? cie?om va?ej najbli??ej cesty je Slovensko, mnohí ?akajú na Va?e stretnutie s premiérom Ma?arska, Viktorom Orbánom, s ktorým nezdie?ate niektoré body jeho vládneho programu, osobitne to, ?o sa týka uzatvárania hraníc. ?o by ste mu rád povedali, ak by ste ho mali mo?nos? stretnú? osamote?

Neviem, ?i sa s ním stretnem. Viem, ?e autority ma prídu pozdravi?. Nejdem do centra Budape?ti, ale na miesto konania Eucharistického kongresu a tam je salón, kde sa stretnem s biskupmi, a tam prijmem aj autority, ktoré prídu. Neviem, kto príde. Prezidenta poznám, preto?e bol na svätej om?i v Transylvánii, v tej ?asti Rumunska, kde hovoria po ma?arsky, na krásnej om?i v ma?ar?ine, a pri?iel s ministrom. Myslím, ?e to nebol Orbán, preto?e na konci om?e sa formálne zdravíme. Neviem, kto príde...

A ja nezvyknem chodi? s nejakým scenárom: ke? som pred ?lovekom, pozriem sa mu do o?í a nechám veci vyplynú?. Ani ma nenapadne premý??a? o tom, ?o mu poviem, ak budem s ním. Je to rad za radom len hypotetizovanie, ktoré mi nepomáha. Mne sa pá?i konkrétnos?, hypotetizovanie ?a popletie, je ti na ?kodu.

Zhodnotenie reformy Rímskej kúrie

Existujú veci, ktoré sú pevne etablované v ?udovej predstavivosti. Jednou z nich, o ktorej sa najviac hovorí, je kríza divadla. Vy viete, Va?a Svätos?, ?e divadlo bolo v kríze u? od ?ias, ke? sme sa Vy i ja narodili. ?al?ou z tých vecí je reforma kúrie. Neustále sa hovorí ?treba kúriu zreformova?“, no kúria sa zdá by? nereformovate?ná. Je to ako t?nistý prales, do ktorého je nemo?né vstúpi?, alebo sa to tak hovorí zvonka. Sníva pápe? o Cirkvi ve?mi odli?nej od tej, ktorú vidíte dnes?

Ak sa pozriete, ?e od za?iatku sa za?alo uvádza? do praxe to, ?o hovorili kardináli na predkonkláve a? dodnes, tak reforma ide krok za krokom a dobre. Prvý dokument, ktorý vyzna?uje líniu, sna?iac sa sumarizova? to, ?o povedali kardináli, je Evangelii gaudium. A tam, v Evangelii gaudium, sa spomína jeden problém, na ktorý by som chcel poukáza?, a je to problém kázania. Vystavovania veriacich ?irokým lekciám teológie, filozofie ?i moralizovania, ?o nie je kres?anské kázanie. V Evangelii gaudium ?iadam o serióznu reformu kázania. Niektorí tak robia, iní nerozumejú... Aby som uviedol ur?itý bod.

Av?ak Evangelii gaudium sumarizuje vo v?eobecnosti postoje kardinálov na predkonkláve. A oh?adom apo?tolskej kon?titúcie Praedicate evangelium, na ktorej sa pracuje a posledným krokom je, aby som ju pre?ítal – a musím ju pre?íta?, lebo ju musím podpísa? a musím ju ?íta? slovo po slove –, tá nebude ma? ni? nové oproti tomu, ?o je vidie? teraz. Mo?no nejaké detaily, nejaká zmena dikastérií, ktoré sa spájajú, dve alebo tri ?al?ie dikastériá, no u? to bolo ohlásené: napríklad vzdelávanie sa spojí s kultúrou. Propaganda fide (Kongregácia pre evanjelizáciu národov, pozn. prekl.) sa spojí s dikastériom pre novú evanjelizáciu. Bolo to oznámené. Nebude tu ni? nové oproti tomu, ?o bolo s?úbené, ?e sa udeje.

Niektorí ?udia mi hovoria: ?Kedy vyjde apo?tolská kon?titúcia o reforme Cirkvi, aby sme videli novinky?“ Nie. Nebude tam ni? nové. Ak tam bude nie?o nové, budú to mali?ké úpravy. Je vo svojej poslednej fáze, ktorá zaostala kvôli tomuto môjmu ochoreniu. ?Varí sa na nízkom plameni“, aby obsahovala toto v?etko. Nech je jasné, ?e reforma nebude ni? iné, ne? uvedenie do praxe toho, ?o povedali kardináli, o ?o sme ?iadali pri predkonkláve a to je to, ?o je vidie?. Vidie? to.

Dialóg s ?ínou a in?piratívnos? kardinála Casaroliho    

Hovorme o ?íne, ak ste za, Va?a Svätos?... Vo Va?ich vlastných radoch sú niektorí, ?o nástoja na tom, ?e by sa nemala obnovi? dohoda, ktorú Vatikán podpísal s touto krajinou, preto?e uvádza do nebezpe?ia jeho morálnu autoritu. Máte dojem, ?e ve?a ?udí chce vyzna?ova? pápe?ovi cestu?

Ja tie?, ke? som bol laik a kňaz, pá?ilo sa mi vyzna?ova? cestu biskupovi, je to jedno poku?enie takpovediac a? legitímne, ak sa robí s dobrou vô?ou. ?ína nie je jednoduchá, no som presved?ený, ?e by sme sa nemali zrieka? dialógu. V dialógu ?a mô?u podvies?, mô?e? sa pomýli?, toto v?etko... no je to cesta. Uzavretie sa v?ak nikdy nie je cesta. To, ?o sa doteraz dosiahlo v ?íne bol aspoň dialóg... nieko?ko konkrétnych vecí ako menovanie nových biskupov, pomaly... Sú to v?ak zároveň kroky, ktoré mô?u by? diskutabilné, i výsledky na jednej strane ?i na druhej.

Pre mňa k?ú?ovou postavou v tomto v?etkom, ktorá mi pomáha a in?piruje ma, je kardinál Casaroli. On bol mu?, ktorého Ján XXIII. ur?il, aby budoval mosty so Strednou Európou. Má ve?mi peknú knihu ?Mu?eníctvo trpezlivosti“, kde trochu hovorí o svojich skúsenostiach tam. Alebo sa hovorí o jeho skúsenostiach, o tom v?etkom, ?o dosiahol. A bol to malý krô?ik po krô?iku, vytvárajúc mosty. Niekedy musel vies? dialóg na otvorenom vzduchu ?i s otvoreným ventilom v ?a?kých momentoch. Pomaly, pomali?ky si získaval rezervy diplomatických vz?ahov, ?o v kone?nom dôsledku podmieňovali menovanie nových biskupov a postaranie sa o veriaci Bo?í ?ud.

Dnes musíme istým spôsobom krá?a? po týchto cestách dialógu krô?ik po krô?iku v tých najkonfliktnej?ích situáciách. Moja skúsenos? napríklad s dialógom s islamom, s ve?kým imámom Al-Tajíbom, bola v tomto smere ve?mi pozitívna a som mu za to ve?mi v?a?ný. Bol to potom ako zárodok pre ?Fratelli tutti“. Ale vies? dialóg, v?dy vies? dialóg alebo by? ochotnými vies? dialóg.

Je tu jedna ve?mi pekná vec. Ke? sa Ján Pavol II. naposledy stretol s Casarolim, i?iel ho informova?, kam sa veci uberajú... (Casaroli chodil ka?dý víkend do väznice pre mladistvých. Myslím, ?e to bolo Casal del Marmo, nie som si istý. Bol tam s tými chlapcami a prichádzal v sutane ako kňaz. Nikto to nevedel... Niektorí nevedeli, kým je.) A ke? sa lú?ili a Casaroli u? bol pri dverách, sv. Ján Pavol II. si ho zavolal a povedal: ?Eminencia, e?te stále chodíte k tým chlapcom?“ - ?Áno, zaiste.“ - ?Nikdy ich neopú??ajte.“ Testament svätého pápe?a ve?mi schopnému diplomatovi: pokra?uj na tejto ceste diplomacie, ale nezabúdaj, ?e si kňaz, tak ako to robí?. Toto je pre mňa in?pirujúce.

Dôstojnos? ?ivota a? do konca, nie mentalita odhadzovania

Va?a Svätos?, v ?panielsku bola legalizovaná eutanázia na základe tzv. ?práva na dôstojnú smr?“. To je v?ak chybný sylogizmus, preto?e Cirkev neobhajuje úporné utrpenie, ale dôstojnos? a? do konca. Do akej miery má ?lovek skuto?nú moc nad svojím ?ivotom? V ?o verí pápe??

Zorientujme sa v situácii. ?ijeme v kultúre skartovania. To, ?o je zbyto?né, sa skartuje. Starí ?udia sú skarta?ným materiálom: sú na obtia?. Nie v?etci, ale v kolektívnom podvedomí kultúry vyra?ovania sú starí ?udia... aj chorí v najvy??om terminálnom ?tádiu; rovnako nechcené deti, a tie sa posielajú odosielate?ovi skôr, ako sa narodia... Inými slovami, je tu takáto ?kultúra“...

Pozrime sa potom na periférie, pomyslime napríklad na ve?ké ázijské periférie, aby sme ?li ?aleko a nemysleli si, ?e hovoríme len o tunaj?ích veciach. Skartovanie celých národov. Pomyslime na Rohingov, skartovaných, ko?ujúcich po celom svete. Chudáci. Inými slovami, sú odhodení. Neslú?ia na ni?, nehodia sa, netreba ich.

Táto kultúra vyhadzovania nás pozna?ila. A pozna?uje mladých aj starých. Má silný vplyv na jednu z drám dne?nej európskej kultúry. V Taliansku je priemerný vek 47 rokov. V ?panielsku je to myslím aj viac. To znamená, ?e pyramída sa obrátila. Je to demografická zima v pôrodnosti, v ktorej je viac prípadov potratov. Demografická kultúra je stratová, preto?e sa h?adí na zisk. Pozerá sa na toho, kto je vpredu... a niekedy sa pou?íva súcit!: ?aby tento ?lovek netrpel v prípade, ?e...“ To, ?o Cirkev ?iada, je pomôc? ?u?om, aby zomreli dôstojne. V?dy to tak robila.

A ?o sa týka prípadov potratu, nerád sa pú??am do diskusií o tom, ?i sa to potia? a potia? mô?e a potia? a potia? nemô?e, ale hovorím toto: v ka?dej príru?ke embryológie, ktorú dostanú ?tudenti medicíny na lekárskej fakulte, sa pí?e, ?e v tre?om tý?dni od po?atia, niekedy skôr, ako si matka uvedomí [?e je tehotná], sú u? v?etky orgány v embryu na?rtnuté, dokonca aj DNA. Je to ?ivot. ?udský ?ivot. Niektorí hovoria: ?Nie je to osoba.“ Je to ?udský ?ivot! Tak?e zo?i-vo?i ?udskému ?ivotu si kladiem dve otázky: Je dovolené odstráni? ?udský ?ivot, aby sa vyrie?il nejaký problém? Druhá otázka: Je správne naja? nájomného vraha, aby vyrie?il problém? A týmito dvoma otázkami nech sa rie?ia prípady eliminácie ?udí - z jednej ?i druhej strany – za to, sú pre spolo?nos? prí?a?ou.

Rád by som spomenul nie?o, ?o nám hovorili doma. Bola jedna ve?mi dobrá rodina s nieko?kými de?mi a starým otcom, ktorý s nimi ?il, ale starý otec zostarol a pri stole za?al slinta?. Tak?e otec nemohol pozva? ?udí, preto?e sa hanbil za svojho otca. Tak mu napadlo, ?e do kuchyne dá jeden pekný stôl a rodine vysvetlil, ?e od nasledujúceho dňa bude starý otec jedáva? v kuchyni, aby mohli pozýva? ?udí. A tak sa aj stalo. O tý?deň neskôr pri?iel domov a na?iel svojho malého osem-devä?ro?ného syna, jedno z detí, ako sa hrá s drevom, klincami a kladivami. A vraví mu: ??o to robí??“ - ?Robím stolík, ocko.“ - ?A na ?o?“ - ?Pre teba, ke? bude? starý.“ Inými slovami, to, ?o sa zasieva skartovaním, sa bude ?a? neskôr.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb, zk-