杏MAP导航

Z riadnych ?lenov ERCSR boli na stretnutí s pápe?om zastúpení: Evanjelická cirkev augsburského vyznania (generálny biskup Ivan El?ko), Reformovaná kres?anská cirkev (biskup Ro?bert Ge?resi), Pravoslávna cirkev (pre?ovský arcibiskup Rastislav, metropolita ?eských zemí a Slovenska), Bratská jednota baptistov (predseda Benjamin Uhrin), Cirkev bratská (predseda S?tefan Evin), Evanjelická cirkev metodistická (superintendent S?tefan Rendos?), Cirkev ?eskoslovenská husitská (biskup Jan Hradil).

Okrem riadnych ?lenov boli prítomní aj ?tyria zástupcovia 

?lenov s pozorovate?ským statusom: Katolícka cirkev latinského obradu (trnavský arcibiskup Ján Orosch), Apo?tolská cirkev (biskup Ja?n Liba), Starokatolícka cirkev (biskup Vlastimil S?ulgan) a Ústredný zväz ?idovských nábo?enských obcí v SR (predseda Richard Duda).

Pápe?a na úvod v mene v?etkých generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a predseda ERCSR Ivan E?ko.

Svätý Otec sa vo svojom príhovore zameral na výzvu pre veriacich v dobe po dosiahnutí nábo?enskej slobody: ?Teraz vás spája úsek cesty, na ktorom skusujete, aké je pekné, ale zároveň ?a?ké, ?i? vieru v slobode. Existuje toti? poku?enie znova sa sta? otrokmi, iste, u? nie re?imu, ale e?te hor?ieho otroctva, toho vnútorného.“

Pápe? citoval Dostojevského uva?ovanie nad náro?nos?ou slobody z jeho Legendy o Ve?kom inkvizítorovi v románe Bratia Karamazovovci, ?e ??udia sú pripravení vymeni? svoju slobodu za pohodlnej?ie otroctvo“. Sloboda má v?ak aj rozmer vzájomnosti: ?Sloboda brata a sestry je aj na?ou slobodou, lebo na?a sloboda nie je úplnou bez neho a bez nej“ – pripomenul pápe? Franti?ek. 

?alej poukázal na evanjeliza?nú horlivos? sv. Cyrila a Metoda: ?Títo svedkovia kres?anstva, ktoré bolo e?te jednotné a zapálené horlivos?ou ohlasovania, nech nám pomô?u pokra?ova? v ceste a rozvíja? medzi sebou v Je?i?ovom mene bratské spolo?enstvo. Napokon, ako si mô?eme ?ela? Európu, ktorá znova nájde svoje kres?anské korene, ak sme my sami vykorenení z plného spolo?enstva? Ako mô?eme sníva? o Európe slobodnej od ideológií, ak nemáme odvahu postavi? Je?i?ovu slobodu pred potreby jednotlivých skupín veriacich?“

Pápe? poukázal na duchovný prínos, ktorý mô?u da? pre Európu práve slovanské národy:

?Rozli?ovací znak slovanských národov, ktorý by ste si spolo?ne mali zachova?, je kontemplatívna ?rta, ktorá ide nad rámec filozofických a teologických konceptualizácií, vychádzajúc zo skúsenostnej viery, ktorá vie prija? tajomstvo. Pomáhajte si pestova? túto duchovnú tradíciu, ktorú Európa tak ve?mi potrebuje; zvlá?? má po nej smäd cirkevný západ, aby znova na?iel krásu adorácie Boha a dôle?itos? nevníma? spolo?enstvo viery predov?etkým na základe programovej a funk?nej efektívnosti.“

Slovensko má pod?a pápe?a Franti?ka dobré predpoklady pre budovanie ekumenizmu: ?mierna a pohostinná povaha, typická pre slovenský ?ud, tradi?né pokojné spoluna?ívanie medzi vami a va?a spolupráca pre dobro krajiny sú vzácne pre kvas evanjelia. Povzbudzujem vás, aby ste pokra?ovali v ekumenickej ceste, ktorá je vzácnym pokladom, ktorého sa netreba vzda?“.

Celý príhovor pápe?a Franti?ka

Bratislava, Apo?tolská nunciatúra, 12. sept. 2021

Drahí ?lenovia Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike,

Srde?ne vás pozdravujem a ?akujem vám, ?e ste prijali pozvanie a vy?li mi v ústrety: ja, pútnik na Slovensku, vy, vítaní hostia na Nunciatúre! Som rád, ?e prvé stretnutie je s vami: je to znak, ?e kres?anská viera je a chce by? v tejto krajine semienkom jednoty a kvasom bratstva. ?akujem, Va?a Bla?enos?, brat Rastislav, za Va?u prítomnos?; ?akujem, drahý biskup Ivan, predseda Ekumenickej rady, za slová, ktoré ste mi adresovali a ktoré sved?ia o odhodlaní na?alej krá?a? spolu, aby sa pre?lo od konfliktu k spolo?enstvu.

Cesta va?ich komunít za?ala nanovo po rokoch ateistického prenasledovania, ke? bola nábo?enská sloboda znemo?nená alebo tvrdo skú?aná. Potom kone?ne nastala. Teraz vás spája úsek cesty, na ktorom skusujete, aké je pekné, ale zároveň ?a?ké, ?i? vieru v slobode. Existuje toti? poku?enie znova sa sta? otrokmi, iste, u? nie re?imu, ale e?te hor?ieho otroctva, toho vnútorného.

Pred týmto vystríhal Dostojevskij v slávnom príbehu Legenda o Ve?kom inkvizítorovi. Je?i? sa vrátil na zem a uväznili ho. Inkvizítor mu adresuje ostré slová: vzná?a proti nemu ob?alobu, ?e dal ?udskej slobode príli? ve?kú dôle?itos?. Hovorí mu: ?Chce? ís? do sveta a ide? s prázdnymi rukami, s akýmsi prís?ubom slobody, ktorý oni vo svojej prostoduchosti a vrodenom rozvratníctve nemô?u ani pochopi?, ktorého sa boja a ?akajú – lebo nikdy nebolo pre ?loveka a ?udskú  spolo?nos? ni? neznesite?nej?ie ako sloboda!“ (Bratia Karamazovovci I., Bratislava 1990, s. 311). A e?te pritvrdzuje, ke? dodáva, ?e ?udia sú pripravení vymeni? svoju slobodu za pohodlnej?ie otroctvo, podriadenie sa niekomu, kto za nich rozhodne, aby mali chlieb a istoty. A tak Je?i?ovi vy?íta, ?e sa nechcel sta? cisárom, aby zlomil svedomie ?udí a nastolil pokoj silou. Namiesto toho na?alej uprednostnil ?udskú slobodu, kým ?udstvo ?iada ?chlieb a nie?o k tomu“.

Drahí bratia, nech sa nám nestane takáto vec; pomô?me si navzájom, aby sme nepadli do pasce uspokojenia sa s chlebom a nie?ím k tomu. Lebo toto riziko prichádza znenazdania, ke? sa situácia znormalizuje, ke? sme sa ustálili a usadili s cie?om zachova? si pokojný ?ivot. Potom to, na ?o sa zameriavame nie je ?sloboda, ktorú máme v Je?i?ovi Kristovi“ (Gal 2, 4), jeho pravda, ktorá nás oslobodzuje (porov. Jn 8, 32), ale získanie priestoru a privilégií, ?o je pod?a evanjelia ten ?chlieb a nie?o k tomu“.

Tu zo srdca Európy nás to núti sa pýta?: nestratili sme trochu my kres?ania horlivos? ohlasovania a proroctvo svedectva? To, ?o nás oslobodzuje, je pravda evanjelia, alebo sa cítime slobodní, ke? si zaobstaráme komfortné zóny, ktoré nám umo?ňujú riadi? svoj ?ivot a  pokojne napredova? bez negatívnych odoziev?

A ?alej, uspokojac sa s chlebom a istotami, nestratili sme sná? elán v h?adaní jednoty, za ktorú prosil Je?i?, jednoty, ktorá vy?aduje zrelú slobodu silných rozhodnutí, zriekania a obety, ale je predpokladom, aby svet uveril (porov. Jn 17, 21)? Nezaujímajme sa len o to, ?o mô?e oso?i? na?im jednotlivým komunitám. Sloboda brata a sestry je aj na?ou slobodou, lebo na?a sloboda nie je úplnou bez neho a bez nej.

Tu sa evanjelizácia zrodila bratským spôsobom, nesúc pe?a?, ktorú jej vtla?ili svätí solúnski bratia Cyril a Metod. Títo svedkovia kres?anstva, ktoré bolo e?te jednotné a zapálené horlivos?ou ohlasovania, nech nám pomô?u pokra?ova? v ceste a rozvíja? medzi sebou v Je?i?ovom mene bratské spolo?enstvo. Napokon, ako si mô?eme ?ela? Európu, ktorá znova nájde svoje kres?anské korene, ak sme my sami vykorenení z plného spolo?enstva? Ako mô?eme sníva? o Európe slobodnej od ideológií, ak nemáme odvahu postavi? Je?i?ovu slobodu pred potreby jednotlivých skupín veriacich?

Je ?a?ké ?iada? si Európu viac preniknutú evanjeliom, ak nás netrápi, ?e e?te nie sme plne zjednotení medzi sebou na tomto kontinente a ?e sa o seba navzájom nestaráme. Praktické výpo?ty, historické dôvody a politické väzby nemô?u by? neprekonate?nými preká?kami na na?ej ceste. Nech nám pomáhajú svätí Cyril a Metod, ?predchodcovia ekumenizmu“ (Sv. Ján Pavol II., encyklika Slavorum apostoli, 14), v snahe o zosúladenie rozdielností v Duchu Svätom, o jednotu, ktorá bez toho, aby bola uniformnos?ou, by bola znakom a svedectvom slobody Krista, Pána, ktorý uvo?ňuje putá minulosti a uzdravuje nás zo strachov a bojazlivosti.

V svojej dobe Cyril a Metod umo?nili, aby sa Bo?ie slovo vtelilo na tomto území (porov. Jn 1, 14). Chcel by som sa s vami v tejto perspektíve podeli? o dva podnety, bratské rady pre ?írenie evanjelia slobody a jednoty dnes. Prvý sa týka kontemplácie. Rozli?ovací znak slovanských národov, ktorý by ste si spolo?ne mali zachova?, je kontemplatívna ?rta, ktorá ide nad rámec filozofických a teologických konceptualizácií, vychádzajúc zo skúsenostnej viery, ktorá vie prija? tajomstvo. Pomáhajte si pestova? túto duchovnú tradíciu, ktorú Európa tak ve?mi potrebuje; zvlá?? má po nej smäd cirkevný západ, aby znova na?iel krásu adorácie Boha a dôle?itos? nevníma? spolo?enstvo viery predov?etkým na základe programovej a funk?nej efektívnosti.

Druhá rada sa týka akcie. Jednota sa nedosahuje nato?ko dobrými úmyslami a dodr?iavaním nejakej spolo?nej hodnoty, ako skôr tým, ?e robíme nie?o pre tých, ktorí nás vä??mi pribli?ujú k Pánovi. Kto to je? Sú to chudobní, lebo v nich je prítomný Je?i? (porov. Mt 25, 40). Podelenie sa s láskou otvára ?ir?ie horizonty a pomáha krá?a? svi?nej?ie, prekonávajúc predsudky a nedorozumenia. A aj toto je ?rta, ktorá na?la dobrú pôdu v tejto krajine, kde sa v ?kole u?í naspamä? jedna báseň, ktorá okrem iného obsahuje ve?mi peknú pasá?: ?Ale ke? na na?e dvere zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere: kto je, ten je; ?i je on zblíza, ?i z ?aleka: Vo dne, v noci na stole dar bo?í ho ?aká“ (Samo Chalupka, Mor ho!, 1864).

Nech je na stole ka?dého jedného dar bo?í. Zatia? ?o e?te nie sme schopní zdie?a? rovnaký eucharistický stôl, mô?eme spolu prichýli? Je?i?a tým, ?e mu poslú?ime v chudobných. Bude to sugestívnej?í znak ne? mno?stvo slov a ob?ianskej spolo?nosti pomô?e pochopi?, zvlá?? v tomto bolestnom období, ?e len vtedy, ke? budeme stá? na strane tých najslab?ích, sa dostaneme z pandémie naozaj v?etci.

Drahí bratia, ?akujem vám za va?u prítomnos? a za va?u cestu: mierna a pohostinná povaha, typická pre slovenský ?ud, tradi?né pokojné spoluna?ívanie medzi vami a va?a spolupráca pre dobro krajiny sú vzácne pre kvas evanjelia. Povzbudzujem vás, aby ste pokra?ovali v ekumenickej ceste, ktorá je vzácnym pokladom, ktorého sa netreba vzda?. Uis?ujem vás, ?e si na vás spomeniem v modlitbe a prosím vás, aby ste sa za mňa modlili. ?akujem.

-jb-