杏MAP导航

V Cézarei Filipovej sa Je?i? pýta svojich u?eníkov: ?A za koho ma pokladáte vy?“ (Mk 8, 29). Táto otázka dostáva u?eníkov do úzkych a znamená obrat na ich ceste za U?ite?om. Dobre poznali Je?i?a. U? neboli za?iato?níci. Mali s ním dôverný vz?ah. Boli svedkami mnohých vykonaných zázrakov. Boli zasiahnutí jeho u?ením. Nasledovali ho, kamko?vek i?iel. A predsa e?te nezmý??ali ako on. Chýbal rozhodujúci krok – od obdivovania Je?i?a k nasledovaniu Je?i?a. Aj dnes Je?i? upiera svoj poh?ad na ka?dého z nás a osobne sa nás pýta: ?Za koho ma v skuto?nosti pokladá??“ Kým som pre teba? Táto otázka, ktorá je adresovaná ka?dému z nás, si vy?aduje nielen správnu odpove?, ako z katechizmu, ale osobnú, ?ivotnú odpove?.

Z tejto odpovede sa rodí obnova u?eníctva. 

Deje sa tak prostredníctvom troch krokov, ktoré urobili u?eníci a ktoré mô?eme urobi? aj my: ohlasovanie Je?i?a – prvý krok, rozli?ovanie spolu s Je?i?om – druhý krok, a krá?anie za Je?i?om – tretí krok.

1. Ohlasovanie Je?i?a. Na otázku ?Za koho ma pokladáte vy?“ odpovedal Peter ako predstavite? celej skupiny: ?Ty si Mesiá?“. Peter vystihuje týmito krátkymi slovami v?etko. Odpove? je správna, no prekvapivo po tomto rozpoznaní Je?i? ?prísne napomína, aby o ňom nerozprávali nikomu“ (v. 30). Pre?o – kladieme si otázku – pre?o tento drastický zákaz? Pre jeden presný dôvod – poveda?, ?e Je?i? je Mesiá?, Kristus, je správne, no neúplné. Je tu v?dy riziko hlása? falo?nú mesiá?skos? pod?a ?udí, a nie pod?a Boha. Preto od tej chvíle Je?i? za?ína zjavova? svoju paschálnu identitu, ktorú nachádzame v Eucharistii. Vysvet?uje, ?e jeho poslanie sa zav??i v sláve zm?tvychvstania, no musí prejs? pokorením krí?a. Teda ?e sa udeje pod?a Bo?ej múdrosti, ?ktorá – ako hovorí sv. Pavol – nie je múdros?ou tohto veku ani múdros?ou knie?at tohto veku“ (1 Kor 2, 6). Je?i? naria?uje ml?a? o jeho mesiá?skej identite, nie v?ak o krí?i, ktorý ho ?aká. Dokonca – poznamenáva evanjelista – Je?i? za?ína ?otvorene“ hovori? (Mk 8, 32), ?e ?Syn ?loveka musí mnoho trpie?, star?í, ve?kňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z m?tvych“ (v. 31).

Zo?i-vo?i tejto Je?i?ovej ?okujúcej zvesti mô?eme aj my zosta? zdesení. Aj my by sme chceli mocného mesiá?a namiesto ukri?ovaného slu?obníka. Eucharistia je pred nami, aby nám pripomenula, kto je Boh. Nerobí to slovami, ale konkrétne, ukazujúc nám Boha ako rozlámaný Chlieb, ako ukri?ovanú a darovanú Lásku. Mô?eme pridáva? ceremónie, ale Pán zostáva tam, v jednoduchosti Chleba, ktorý sa láme, podáva a po?íva. Je tam, aby nás spasil, a aby nás spasil, stáva sa slu?obníkom. Zomiera, aby nám dal ?ivot. Poslú?i nám na dobré, ak sa necháme zatrias? Je?i?ovou zves?ou. A tomu, kto sa otvorí tomuto ohlasovaniu Je?i?a, sa otvára druhý krok.

2. Rozli?ovanie spolu s Je?i?om. Zo?i vo?i Pánovej zvesti je Petrova reakcia typicky ?udská. Ke? sa objavuje krí? a perspektíva utrpenia, ?lovek sa búri. A Peter po tom, ?o vyznal Je?i?ovo mesiá?stvo, sa pohor?uje nad slovami U?ite?a a sna?í sa ho odhovori? od tejto cesty. Krí? nie je nikdy v móde, drahí bratia a sestry, krí? nie je nikdy v móde, ani v minulosti ani dnes. Ale uzdravuje vo vnútri. Pred krí?om zakú?ame blahodarný vnútorný boj, ostrý konflikt medzi ?zmý??aním pod?a Boha“ a ?zmý??aním pod?a ?loveka“. Na jednej strane je tu Bo?ia logika pokornej lásky. Bo?ia cesta uniká nanucovaniu, okázalosti, od ka?dého triumfalizmu, je v?dy nasmerovaná na dobro iných a? po sebaobetovanie. Na druhej strane je ??udské zmý??anie“, logika tohto sveta, svetskosti, spätá s uznaním a výsadami, zameraná na prestí? a úspech. Ráta sa dôle?itos? a sila, to, ?o púta najvä??iu pozornos? a naberá na hodnote pred ostatnými.

Zaslepený touto perspektívou si Peter berie Je?i?a na bok a za?ína mu dohovára? (porov. v. 32). Predtým ho vyznal, teraz mu dohovára. Mô?e sa to sta? aj nám, ?e si berieme Je?i?a ?na bok“, dávame ho v srdci niekde do kúta, na?alej sa pova?ujúc za nábo?ných a slu?ných a idúc si svojou cestou bez toho, aby sme sa nechali zmocni? Je?i?ovým zmý??aním. Je tu v?ak táto pravda: on nás sprevádza, a sprevádza nás v tomto vnútornom boji, preto?e tú?i, aby sme si ako apo?toli zvolili jeho podiel. Je Bo?í podiel a podiel tohto sveta. Rozdiel nespo?íva v tom, kto je zbo?ný a kto nie. K?ú?ový rozdiel je medzi pravým Bohom a bohom ná?ho ?ja“. Aký vzdialený je Boh, ?o kra?uje v tichosti na krí?i od falo?ného boha, ktorého by sme chceli, aby kra?oval s mocou a uml?al na?ich nepriate?ov! Ako ve?mi sa lí?i Kristus, ktorý sa ponúka iba s láskou, od tých mocných a ví?azných mesiá?ov, ktorých obdivuje svet! Je?i? nami otriasa. Neuspokojí sa s vyznaním viery. ?iada nás, aby sme si o?istili nábo?nos? pred jeho krí?om, pred Eucharistiou. Oso?í nám zotrváva? v adorácii pred Eucharistiou a kontemplova? Bo?iu krehkos?. Venujme ?as adorácii, spôsobu modlitby, na ktorý sa príli? zabúda. Venujme ?as adorácii. Dovo?me, aby nás Je?i? - ?ivý Chlieb – uzdravil na?e uzavretosti a otváral nás zdie?aniu, uzdravil nás z na?ich strnulostí a zah?adenosti do seba. Nech nás zbaví paralyzujúceho zotro?enia v bránení si ná?ho imid?u. Nech nás podnecuje nasledova? ho tam, kam nás on chce vies?, nie kam chcem ja. A tu prichádzame k tretiemu kroku.

3. Krá?anie za Je?i?om, a aj krá?anie s Je?i?om. ?Cho? mi z cesty, satan!“ (Cho? za mňa, satan! – z tal. prekladu) (v. 33). Týmto silným a naliehavým príkazom Je?i? privádza Petra k sebe. No ke? Pán nie?o prikazuje, v skuto?nosti je tu, ochotný nám to da?. A Peter prijíma milos? urobi? ?krok vzad“: zapamätajte si to, cesta kres?ana sa za?ína krokom vzad, slobodne sa zbavuje egocentrizmu a prestáva by? stredobodom ?ivota on sám. Teda Peter uznáva, ?e stredobodom nie je jeho Je?i?, ale pravý Je?i?. Upadne znova, no od odpustenia k odpusteniu v?dy lep?ie spozná Bo?iu tvár. A od prázdneho obdivovania Krista prejde ku konkrétnemu pripodobneniu sa Kristovi.

?o znamená krá?a? za Je?i?om? Znamená to ís? ?alej ?ivotom s tou istou dôverou vo vedomí, ?e sme Bo?ie milované deti. Krá?a? tou istou cestou ako U?ite?, ktorý pri?iel slú?i?, a nie da? sa obsluhova? (porov. Mk 10, 45). Krá?a? za Je?i?om znamená rozhýba? dennodenne na?e kroky v ústrety bratovi. K tomu nás pohýna Eucharistia – cíti? sa by? jedným Telom, rozdáva? sa pre iných. Drahí bratia a sestry, dovo?me, aby nás stretnutie s Je?i?om v Eucharistii premieňalo, ako premieňalo ve?kých a odvá?nych svätcov, ktorých si uctievate. Myslím na sv. ?tefana a sv. Al?betu. Tak ako oni, neuspokojme sa s málom, nezmierme sa s takou vierou, ktorá ?ije z rituálov a opakovaní, le? otvorme sa ?kandalóznej novosti ukri?ovaného a vzkrieseného Boha, Chleba, ktorý sa láme pre ?ivot sveta. Budeme ?i? v radosti a budeme priná?a? rados?.

Tento Medzinárodný eucharistický kongres je cie?ovým bodom cesty, no nech je najmä východiskovým bodom. Preto?e krá?anie za Je?i?om je pozvaním h?adie? vpred, prija? obrat milosti a znova ka?dodenne pre?íva? v nás otázku, ktorú Je?i? adresuje ka?dému z nás, svojich u?eníkov, tak ako v Cézarei Filipovej: A vy, ty? Za koho ma pokladáte?

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu, Andrej Klapka)

-jb-