杏MAP导航

Pri stretnutí, ktoré sa konalo v Mramorovej sále Múzea výtvarného umenia. Svätého Otca v mene prítomných privítali pozdravným slovom kalvínsky biskup József Steinbach, predseda Ekumenickej rady cirkví Ma?arska a vrchný rabín Ma?arska Róbert Fröhlich. Nasleduje plné znenie príhovoru pápe?a Franti?ka, ktorý predniesol posedia?ky.

Príhovor pápe?a Franti?ka

Stretnutie so zástupcami Ekumenickej rady cirkví a s niektorými ?idovskými komunitami v Ma?arsku - Budape??, Múzeum výtvarných umení, 12. septembra 2021

Drahí bratia!

Som rád, ?e vás stretávam. Va?e slová, za ktoré vám ?akujem, a va?a prítomnos? jeden ved?a druhého vyjadrujú ve?kú tú?bu po jednote. Rozprávajú o ceste, niekedy do kopca, niekedy únavnej, ale ktorej ?elíte s odvahou a dobrou vô?ou, podporujúc sa navzájom pod poh?adom Najvy??ieho, ktorý po?ehnáva bratov, ktorí ?ijú pospolu (porov. ? 133, 1).

Vidím vás, bratia vo viere v Krista, a po?ehnávam cestu spolo?enstva, po ktorej krá?ate. Dos? ma zachytili slová brata kalvína, ?akujem. Svojou mys?ou sa uberám do opátstva Pannonhalma, pulzujúceho duchovného centra tejto krajiny, kde ste sa pred tromi mesiacmi stretli, aby ste spolo?ne uva?ovali a modlili sa. Spolo?ne sa modli? jeden za druhého a spolo?ne pracova? v láske jedni s druhými pre tento svet, ktorý Boh tak miluje (porov. Jn 3, 16): to je najkonkrétnej?ia cesta k plnej jednote.

Vidím vás, bratia vo viere Abraháma, ná?ho otca, a ?akujem Vám (smerom k rabínovi) za tie hlboké slová, ktoré sa mi dotkli srdca. Ve?mi si vá?im va?e odhodlanie prelomi? múry odde?ovania z minulosti; ?idia a kres?ania, chcete v tom druhom vidie? u? nie cudzinca, ale priate?a; nie protivníka, ale brata. Toto je zmena poh?adu po?ehnaná Bohom, obrátenie, ktoré otvára nové za?iatky, o?istenie, ktoré obnovuje ?ivot. Ve?ké sviatky Ro? ha?ana a Jom Kipur, ktoré pripadajú práve na tento ?as a ku ktorým vám ?elám v?etko najlep?ie, sú milostivou príle?itos?ou na obnovenie dodr?iavania týchto duchovných výziev. Boh otcov v?dy otvára nové cesty: tak ako premenil pú?? na cestu do zas?úbenej zeme, tak nás chce vyvies? z neúrodných pú?tí zloby a ?ahostajnosti do vytú?enej vlasti spolo?enstva (komúnie).

Nie je náhoda, ?e tí, ktorí sú v Písme povolaní nasledova? Pána osobitným spôsobom, musia v?dy vyjs? von, krá?a?, dosta? sa do neprebádaných krajín a nevídaných priestorov. Spomeňte si na Abraháma, ktorý opustil domov, príbuzenstvo a krajinu. Tí, ktorí nasledujú Boha, sú povolaní odís?. ?iada sa od nás, aby sme zanechali nedorozumenia z minulosti, nároky na to, ?e máme pravdu a pripisovanie krivdy iným, aby sme sa vydali v ústrety jeho prís?ubu pokoja, preto?e Boh má v?dy plány, ktoré vedú k pokoju, nikdy nie k ne??astiu (porov. Jer 29, 11).

Chcel by som sa s vami podeli? o sugestívny obraz re?azového mosta, ktorý spája dve ?asti tohto mesta: nezlieva ich, ale dr?í ich pohromade. Takéto musia by? putá medzi nami. V?dy, ke? sa objavilo poku?enie pohlti? druhého, nebudovalo sa, ale ni?ilo; rovnako aj vtedy, ke? ho ?udia chceli skôr uzatvára? do geta, ne? integrova?. Ko?kokrát v histórii sa to u? stalo! Musíme by? ostra?ití a musíme sa modli?, aby sa to u? viac nestalo. A musíme sa zaviaza?, ?e budeme spolo?ne podporova? výchovu k bratstvu, aby nezví?azili výplody nenávisti, ktoré ho chcú zni?i?. Mám na mysli hrozbu antisemitizmu, ktorá sa stále ?íri v Európe a inde. Je to hrozba, ktorú treba udusi?.

Najlep?ím spôsobom, ako ju rozptýli?, je v?ak spolo?ná práca na nie?om, povzbudzovanie k bratstvu. Most nás opä? u?í: dr?ia ho ve?ké re?aze, ktoré sa skladajú z mnohých ?lánkov - ohniviek. Týmito ohnivkami sme my, a ka?dé ohnivko je zásadne dôle?ité: preto nemô?eme viac ?i? v podozrievaní a ignorancii, vzdialení a nesvorní.

Most spája dve ?asti. V tomto zmysle pripomína pojem zmluvy, ktorý má v Písme zásadný význam. Boh zmluvy nás ?iada, aby sme nepod?ahli logike izolácie a len vlastných záujmov. Nechce zmluvy len s niektorými na úkor iných, ale osoby a spolo?enstvá, ktoré sú mostom spolo?enstva so v?etkými. Vy, ktorí v tejto krajine zastupujete vä??inové nábo?enstvá, máte za úlohu vytvára? podmienky na re?pektovanie a podporu nábo?enskej slobody pre v?etkých. A máte vo?i v?etkým úlohu da? príklad: nech nikto nehovorí, ?e z úst Bo?ích mu?ov vychádzajú slová rozdelenia, ale len posolstvá otvorenosti a pokoja. Vo svete, ktorý je rozpoltený mnohými konfliktami, je to najlep?ie svedectvo, aké mô?u ponúknu? tí, ktorí dostali milos? pozna? Boha zmluvy a pokoja.

Re?azový most je nielen najznámej?í, ale aj najstar?í most v meste. Pre?lo cezeň u? mnoho generácií. Vyzýva nás, aby sme si spomenuli na minulos?. Nájdeme tam utrpenie a temnotu, nepochopenie a prenasledovanie, ale ke? pôjdeme ku koreňom, objavíme vä??ie spolo?né duchovné dedi?stvo. Je to poklad, ktorý nám umo?ňuje spolo?ne budova? inú budúcnos?. S dojatím myslím aj na mnohých Bo?ích priate?ov, ktorí vy?arovali jeho svetlo v nociach sveta. Medzi mnohými inými spomeniem ve?kého básnika tejto krajiny Miklósa Radnótiho, ktorého skvelú kariéru preru?ila slepá nenávis? tých, ktorí mu len preto, ?e bol ?idovského pôvodu, najprv zabránili u?i? a potom ho odlú?ili od rodiny.

Uväznený v koncentra?nom tábore, v najtemnej?ej a najzvrátenej?ej priepasti ?udstva, písal poéziu a? do svojej smrti. Jeho Borský zápisník je jedinou básnickou zbierkou, ktorá pre?ila ?oa: sved?í o sile viery v hrejivé teplo lásky v mrazivom chlade “lágru” a o osvetlení temnoty nenávisti svetlom viery. Autor, ktorého dusili re?aze, ktoré zvierali jeho du?u, na?iel v slobode, ktorá pochádza zhora, odvahu napísa?: ?Ako väzeň, vzal som si mieru z ka?dej nádeje“ (Borský zápisník, List man?elke). A polo?il otázku, ktorá rezonuje aj pre nás dnes: ?A ty, ako ?ije?? Nachádza tvoj hlas ozvenu v tomto ?ase?“ (Borský zápisník, Prvá ekloga). Na?e hlasy, drahí bratia, musia by? ozvenou toho Slova, ktoré nám bolo darované z neba, ozvenou nádeje a pokoja. A aj ke? nie sme vypo?utí alebo sme nepochopení, nikdy svojím konaním nepopierajme Zjavenie, ktorého sme svedkami.

Na konci, v bezúte?nej samote koncentra?ného tábora, ke? si uvedomil, ?e ?ivot vädne, Radnóti napísal: ?Aj ja som teraz koreň... Bol som kvet, stal som sa koreňom“ (Borský zápisník, Koreň). Aj my sme povolaní sta? sa koreňmi. ?asto h?adáme ovocie, výsledky, potvrdenie. Ale ten, ktorý dáva svojmu Slovu priná?a? ovocie v zemi s rovnakou ne?nos?ou ako dá??, ktorý dáva vyklí?i? po?u (porov. Iz 55, 10), nám pripomína, ?e na?e cesty viery sú semia?kami: semia?kami, ktoré sa premieňajú na podzemné korene, korene, ktoré ?ivia pamä? a dávajú vyrás? budúcnosti. To je to, ?o od nás ?iada Boh na?ich otcov, preto?e - ako napísal iný básnik – ?Boh ?aká niekde inde, ?aká na samom dne v?etkého. Dole. Kde sú korene“ (R. M. Rilke, Vladimír, maliar oblakov). Vysoko sa dostaneme len vtedy, ak sme zakorenení v h?bke.

Zakorenení v po?úvaní Najvy??ieho a druhých, budeme pomáha? na?im sú?asníkom, aby sa navzájom prijímali a milovali. Len ak budeme koreňmi pokoja a výhonkami jednoty, budeme dôveryhodní v o?iach sveta, ktorý na nás h?adí s clivou tú?bou, aby nádej rozkvitla. ?akujem, a zdarne krá?ajte pospolu! ?akujem! Prepá?te, ?e som hovoril po sedia?ky, ale nemám 15 rokov, v?aka.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu, Peter Juhás)

-jb-