杏MAP导航

Generálne alebo iným slovom v?eobecné audiencie, ktoré sú prístupné ?irokej verejnosti, sa konajú spravidla v stredu, no po?as jubilejného Roka milosrdenstva boli príle?itostne roz?írené aj na sobotu. Za takmer osem a pol roka svojho pontifikátu sa pápe? Franti?ek stretol s pútnikmi vo Vatikáne pri tejto pravidelnej udalosti u? 369-krát.

Tradi?ným dejiskom stretnutí pápe?a s pútnikmi je Námestie sv. Petra vo Vatikáne a v neprívetivých zimných ?i letných mesiacoch zas Aula Pavla VI. Situáciu v?ak nedávno zmenila pandémia, kvôli ktorej sa v uplynulom roku generálne audiencie, podobne ako i iné verejné aktivity pápe?a, museli preru?i?. V septembri minulého roka sa kvôli lep?iemu dodr?aniu protipandemických opatrení presunuli na vnútorné vatikánske nádvorie sv. Damaza. Po tradi?nej júlovej prestávke sa momentálne, v horúcom auguste, generálne audiencie opä? konajú v Aule Pavla VI.

Celkovo 17 tematických cyklov

Svätý Otec doteraz pri stretnutí s pútnikmi z celého sveta predniesol 17 tematických cyklov katechéz. Najprv v rámci Roka viery nadviazal na reflexiu Benedikta XVI. o Vyznaní viery (25 katechéz). ?al?ími témami boli potom sviatosti (9), dary Ducha Svätého (7), Cirkev (15), rodina (36), milosrdenstvo – pri príle?itosti osobitného Jubilejného roka milosrdenstva (49).

?alej to boli cykly: kres?anská nádej (38), svätá om?a (15), krst (6), sviatos? birmovania (3), Bo?ie prikázania (17), modlitba Ot?ená? (16), biblické katechézy o Skutkoch apo?tolov (20), ?alej to boli blahoslavenstvá (9) a cyklus o modlitbe (38). Po?as prvej vlny pandémie sa následne pápe? v katechézach venoval cyklu s názvom Uzdravi? svet (9). Ostatný cyklus, ktorý Svätý Otec za?al koncom júna, je zameraný na Pavlov List Gala?anom.

Kerygmatický rozmer katechézy

Okrem spomenutých cyklov Svätý Otec príle?itostne zameria svoju katechézu na najsilnej?ie momenty liturgického roka, ako sú Advent, Vianoce, Pôstne obdobie ?i Ve?ká noc. Po príchode z apo?tolskej cesty pápe? spravidla v katechéze pri najbli??ej generálnej audiencii zhrnie jej priebeh. Osobitný charakter mala jeho vôbec prvá katechéza pri generálnej audiencii, v ktorej mô?eme nájs? skoncentrované mnohé z toho, ?o neskôr ?ir?ie sformuloval vo svojej programovej apo?tolskej exhortácii Evangelii gaudium a v ?al?ích dokumentoch.

Pri svojej celkom  v stredu 27. marca 2013, ktorá bola venovaná vstupu do Ve?kono?ného trojdnia, Svätý Otec ukázal, ?o znamená kerygmatický rozmer katechézy. Pozornos? v?etkých zameral na Je?i?ovo pozvanie nasledova? ho na jeho ceste od krí?a k zm?tvychvstaniu. Znamená to ??oraz ?astej?ie vstupova? do logiky Boha, do logiky krí?a, ktorá nie je primárne logikou bolesti a smrti, ale logikou lásky a sebadarovania, ktoré priná?a ?ivot. Znamená to vstúpi? do logiky Evanjelia“.

Z prvej katechézy pápe?a Franti?ka

Streda Ve?kého tý?dňa, 27. marca 2013

?Je?i? vstupuje do Jeruzalema, aby urobil posledný krok, do ktorého zhrnie celú svoju existenciu: úplne sa daruje, ni? si pre seba nenechá, dokonca ani ?ivot. Pri Poslednej ve?eri, spolu so svojimi priate?mi, láme chlieb a dáva kalich ?za nás“. Bo?í Syn sa nám daruje, aby býval s nami a uprostred nás. V Olivovej záhrade, ako i po?as procesu pred Pilátom, nekladie odpor, daruje sa. Je trpiacim Slu?obníkom, predpovedaný Izaiá?om, ktorý sa zriekne seba samého a? na smr? (porov. Iz 53,12).

Je?i? túto lásku, ktorá ho vedie k obetovaniu seba, nepre?íva pasívnym spôsobom alebo ako nezvratný údel. Iste?e, neskrýva svoju hlbokú ?udskú úzkos? pred násilnou smr?ou, zveruje sa v?ak Otcovi s plnou dôverou. Je?i? sa vydáva na smr? dobrovo?ne, aby týmto spôsobom odpovedal na lásku Boha Otca, v dokonalej jednote s jeho vô?ou a dokázal tak svoju lásku k nám. Na krí?i ?ma Je?i? miloval a vydal seba samého za mňa“ (porov. Gal 2,20). Ka?dý z nás to mô?e poveda?: ?Miloval ma a vydal seba samého za mňa“. Ka?dý z nás mô?e vyzna?: ?za mňa“.

?o toto v?etko znamená pre nás? Znamená to, ?e toto je aj moja, tvoja, na?a cesta: pre?íva? Ve?ký tý?deň nasledujúc Je?i?a nie iba s vnútorným dojatím. Pre?íva? Ve?ký tý?deň nasledujúc Je?i?a znamená nau?i? sa vyjs? zo seba samých - ako som to zdôraznil minulú nede?u – aby sme mohli vyjs? v ústrety druhým, ís? na periférie existencie, vykro?i? ako prví smerom k na?im bratom a sestrám, predov?etkým k tým, ktorí sú najvzdialenej?í, zabudnutí, takí, ?o potrebujú pochopenie, útechu a pomoc. Ako ve?mi je potrebné v?ade vná?a? ?ivú prítomnos? milosrdného a láskavého Je?i?a!

Ka?dý z nás to mô?e poveda?: ?Miloval ma a vydal seba samého za mňa“. Ka?dý z nás mô?e vyzna?: ?za mňa“.

Pre?íva? Ve?ký tý?deň znamená v?dy hlb?ie vstupova? do Bo?ej logiky, do logiky krí?a, ktorá nespo?íva predov?etkým v bolesti a smrti, ale v láske a v osobnom darovaní sa, ktoré priná?a ?ivot. Znamená to vstúpi? do logiky evanjelia. Nasledova?, sprevádza? Krista, zostáva? s ním, si vy?aduje ?vyjs?“, vykro?i?. Vyjs? zo seba samých, z unaveného a návykového pre?ívania viery, z poku?enia zavrie? sa vo vlastných schémach, ktoré blokujú horizont Bo?ej kreatívnej ?innosti.

Boh vy?iel zo seba samého, aby pri?iel k nám, býval uprostred nás, aby nám priniesol Bo?ie milosrdenstvo, ktoré zachraňuje a priná?a nádej. Ak ho chceme nasledova? a by? s ním, nemô?e nám sta?i?, ?e sa uspokojíme so skuto?nos?ou zostávania v ov?inci devä?desiatich deviatich oviec. Musíme vyjs? a h?ada? spolu s ním stratenú ove?ku, tú najvzdialenej?iu. Dobre si zapamätajme: vyjdime zo seba, ako Je?i?, ako Boh vy?iel zo seba v Je?i?ovi a Je?i? vy?iel zo seba kvôli nám.

Niekto by mi mohol poveda?: ?Ale, ot?e, nemám ?as“, ?mám ve?a práce“, ?je to náro?né“, ??o u? len ja doká?em s mojimi slabými silami?, i s mojím hriechom a vôbec, s mnohými vecami“? ?asto sa uspokojíme s nejakou modlitbou, s roztr?itou a nepravidelnou nede?nou svätou om?ou, s nejakým prejavom dobro?innosti. Chýba nám v?ak táto odvaha ?vyjs?“, aby sme priniesli Krista.

... v?dy hlb?ie vstupova? do Bo?ej logiky, do logiky krí?a, ktorá nespo?íva predov?etkým v bolesti a smrti, ale v láske a v osobnom darovaní sa, ktoré priná?a ?ivot. Znamená to vstúpi? do logiky evanjelia.

Sme trochu podobní sv. Petrovi. Je?i? e?te len hovorí o utrpení, smrti a zm?tvychvstaní, o darovaní seba a Apo?tol si ho u? berie nabok a dohovára mu. Ve? to, ?o Je?i? rozpráva, narú?a v?etky jeho plány, ohrozuje istoty, ktoré si vybudoval, aj jeho pojem Mesiá?a. Je?i? sa zah?adí na svojich u?eníkov a adresuje Petrovi jedny z najtvrd?ích slov v evanjeliách: ?Cho? mi z cesty, satan, lebo nemá? zmysel pre Bo?ie veci, len pre ?udské!“ (Mk 8,33).

Boh v?dy rozmý??a s milosrdenstvom: nezabudnite na to. Boh v?dy rozmý??a s milosrdenstvom: je milosrdným Otcom. Boh myslí ako otec, ktorý o?akáva návrat svojho syna a ide mu v ústrety, vidí ho prichádza?, ke? je tamten e?te ?aleko... ?o to znamená? Ka?dý deň chodil vyzera? syna, ?i sa nevracia domov. Taký je ná? milosrdný Otec. To bolo dôkazom, ?e ho celým srdcom vy?kával na terase svojho domu.

Boh rozmý??a ako samaritán, ktorý neprejde popri ranenom ?loveku bez toho, aby ho nepo?utoval. Nepozerá sa na druhú stranu, ale ujme sa ho bez toho, aby po?adoval odmenu, bez toho, aby sa ho pýtal ?i je ?id, ?i je pohan, ?i je samaritán, ?i bol bohatý, ?i chudobný. Ni? sa nepýta. Ide mu pomôc?: taký je Boh. Boh rozmý??a ako pastier, ktorý nasadí svoj ?ivot, aby bránil a zachránil ovce.”

-zk, jb-