Od atent¨¢tu na sv. J¨¢na Pavla II. uplynulo 40 rokov: Dejiny sveta s¨² v Bo?¨ªch ruk¨¢ch
Okrúhle výro?ie udalosti, ktorá otriasla svetom pripomenul pápe? Franti?ek pri stredaj?ej generálnej audiencii 12. mája týmito slovami:
?Na zajtra pripadá liturgická spomienka Panny Márie Fatimskej a aj 40. výro?ie atentátu na sv. Jána Pavla II., tu, na námestí. On sám s presved?ením zdôraz¨¾oval, ?e za svoj ?ivot v?a?í Fatimskej Panne Márii. Táto udalos? nám dáva vedomie, ?e ná? ?ivot a dejiny sveta sú v Bo?ích rukách. Nepo?kvrnenému Srdcu Panny Márie zverujeme Cirkev, nás samých i celý svet. V modlitbe prosme o pokoj, o koniec pandémie a o ducha pokánia a ná?ho obrátenia.¡°
Fatimská Panna Mária skrí?ila plány atentátnika
V stredu 13. mája 1981 pri tradi?nej generálnej audiencii sa vtedy 61-ro?ný pápe? Ján Pavol II. na otvorenom papamobile pohyboval na Vatikánskom námestí medzi pútnikmi. Krátko po tom, ako o 17.19 vzal do náru?ia blon?avé diev?atko, aby ho po?ehnal a vrátil do rúk jej rodi?ov, zaznel zvuk výstrelov. Pápe? zasiahnutý ?tyrmi z nich, klesá do rúk svojho sekretára. Následne je záchrankou odvezený do rímskej nemocnice Gemelli.
Veriaci na námestí po úvodnom ?oku pla?ú, mnohí k?akajú na kolená a na výzvu prítomných biskupov a k¨¾azov sa zjednocujú v modlitbe za záchranu pápe?a. Neskôr sa v modlitbe spája celý svet. Ako si v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas spomína zdravotník Leonardo Porzia, ktorý pápe?ovi asistoval po?as prevozu sanitkou do nemocnice, Ján Pavol II. bol pri vedomí, po celý ?as ni? nehovoril, len sa modlil. Sanitka bola bez eskorty a na pol ceste stratila sirénu. Do nemocnice v?ak dorazila za pribli?ne ?tvr?hodinku. Zdravotník sa zranil ihlou, ktorú mal zavies? pápe?ovi do ?ily, ke? pri náhlom manévri ?oféra idúceho v protismere sanitka vysko?ila na chodník.
Na ?okujúce momenty atentátu si spomína aj sú?asný pápe? Franti?ek, ktorý bol v tej dobe rektorom kolégia v San Miguel v provincii Buenos Aires. Správou o atentáte, ktorú sa v onen osudný de¨¾ 13. mája 1981 dozvedel po?as svojej náv?tevy na Apo?tolskej nunciatúre v Argentíne, bol zasiahnutý.
?Modlím sa za brata, ktorý ma zasiahol a ktorému som úprimne odpustil¡°
Len pár dní po atentáte, 17. mája, pápe? Ján Pavol II. s veriacimi pri nede?nej polud¨¾aj?ej modlitbe zaznamenanej z nemocni?ného lô?ka povedal:
?Drahí bratia a sestry, viem, ?e v týchto d¨¾och a osobitne v tejto hodine Raduj sa, Nebies krá?ovná, ste so mnou spojení. ?akujem vám dojatý va?imi modlitbami a v?etkým vám ?ehnám. Som osobitne nablízku dvom osobám, ktoré boli ranené so mnou. Modlím sa za brata, ktorý ma zasiahol, ktorému som úprimne odpustil. Zjednotený s Kristom, K¨¾azom a Obe?ou, obetujem moje utrpenia za Cirkev a za svet. Tebe, Mária, opakujem: «Totus tuus ego sum».¡°
Prvé slová takmer smrte?ne raneného pápe?a boli slovami odpustenia. Toto posolstvo zasiahlo srdcia celého sveta e?te mocnej?ie 27. decembra 1983, ke? Ján Pavol II. nav?tívil rímsku väznicu Rebibbia a objal Aliho Agcu, mu?a, ktorý sa ho pokúsil zavra?di?. Ján Pavol II. stretnutie komentoval nasledovne:
?Dnes som sa mohol stretnú? s osobou, ktorú vy v?etci poznáte po mene, s Alim Agcom, ktorý v roku 1981, 13. mája, vykonal atentát na môj ?ivot. Av?ak Prozrete?nos? viedla veci svojím spôsobom, povedal by som výnimo?ným, povedal by som, aj ú?asným spôsobom. Myslím, ?e aj dne?né stretnutie v kontexte Roka vykúpenia, je prozrete?né. Nebolo to naplánované, tak to pri?lo. A Pán mi dal, tak ako myslím aj jemu, milos? môc? sa stretnú? ako ?udia a ako bratia, preto?e v?etci sme bratmi a v?etky udalosti ná?ho ?ivota musia potvrdzova? to bratstvo, ktoré pochádza zo skuto?nosti, ?e Boh je ná? Otec...¡°
Modlitba pápe?a Benedikta XVI. vo Fatime
Benedikt XVI. spomenul atentát na sv. Jána Pavla II. po?as náv?tevy Fatimy 12. mája 2010 v modlitbe pred sochou Panny Márie:
?Najsvätej?ia Mária, Matka Bo?ia a na?a Matka. Ctihodný pápe? Ján Pavol II., ktorý ?a nav?tívil trikrát tu vo Fatime a ?akoval ?nevidite?nej ruke¡°, ktorá ho zachránila pred smr?ou pri atentáte 13. mája na Námestí svätého Petra takmer pred tridsiatimi rokmi, venoval fatimskej svätyni gu?ku, ktorá ho ?a?ko zranila a bola vlo?ená do tvojej koruny ?Krá?ovnej pokoja¡°. Je hlboko pote?ujúce vedie?, ?e si korunovaná nielen striebrom a zlatom na?ich radostí a nádejí, ale i ?gu?kou¡° na?ich starostí a utrpení.¡°
Vôbec prvou publikáciou opisujúcou okolnosti atentátu na sv. Jána Pavla II. bola kniha ?Zabijem pastiera¡° od slovenského jezuitu ?ebastiána Laba. Najprv vy?la v nemeckom origináli v marci roku 1982. Prvé slovenské vydanie, ktoré malo ve?ký úspech, vy?lo v roku 1987.
-zk-
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
