杏MAP导航

?Vojna je mon?trom, ktoré sa s meniacimi sa epochami transformuje a pokra?uje v po?ieraní ?udstva,“ povedal v televíznom prenose z bibliotéky Apo?tolského paláca v stredu 10. marca pápe? Frant?iek. Ako uviedol, pri náv?teve vojnou zni?ených miest si kládol otázku: ?Kto dnes predáva zbrane teroristom, ktorí robia masakre na iných miestach, pomyslime napríkad na Afriku? To je otázka, na ktorú by som chcel, aby niekto dal odpove?.“

Svätý Otec polo?il aj otázku o budúcnosti ?udstva: ?Budeme schopní vytvori? bratstvo medzi nami, vytvori? kultúru bratov? Alebo budeme pokra?ova? s logikou za?atou Kainom, vojnou?“ V duchu motta apo?tolskej cesty ?Vy v?eti ste bratia“ napokon od Boha vyprosoval ?budúcnos? bratstva Iraku, Blízkemu východu i celému svetu“.

Úvodom k príhovoru Svätého Otc bolo biblické ?ítanie z Knihy Genezis:

«Tu Pán povedal Abramovi: ?Odí? zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti uká?em. [...] Abram odi?iel, ako mu rozkázal Pán. [...] [Pán] mu povedal: ?Pozri na nebo a spo?ítaj hviezdy, ak mô?e?!“ A uistil ho: ?Také bude tvoje potomstvo!“ Abram uveril Bohu a to sa mu po?ítalo za spravodlivos?.» (Gn 12,1.4;15,5-6)

Apo?tolská cesta v Iraku

Plné znenie katechézy pápe?a Franti?ka v stredu 10. marca 2021

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V predo?lých dňoch mi Pán dal nav?tívi? Irak, uskuto?ňujúc plán sv. Jána Pavla II. Nikdy ?iaden pápe? nebol v Abrahámovej zemi; Bo?ia prozrete?nos? chcela, aby sa to uskuto?nilo teraz, ako znamenie nádeje po rokoch vojny a terorizmu a po?as tvrdej pandémie.

Po tejto náv?teve je môj duch plný v?a?nosti. 

V?a?nosti Bohu a v?etkým, ktorí ju pomohli uskuto?ni?: prezidentovi republiky a irackej vláde; patriarchom a biskupom krajiny, spolu so v?etkými ministrami a veriacimi príslu?ných cirkví; nábo?enským autoritám, po?ínajúc ve?kým ajatolláhom Al-Sistanim, s ktorým som mal nezabudnute?né stretnutie v jeho bydlisku v Nad?áfe.

Mocne som cítil kajúci zmysel tejto púte: nemohol som sa priblí?i? k tomu mu?enému ?udu, k tej mu?eníckej cirkvi, bez toho, aby som na seba nevzal, v mene Katolíckej cirkvi, krí?, ktorí oni nesú u? roky; jeden ve?ký krí?, ako je ten umiestnený pri vstupe do Karako?a. Cítil som ho osobitným spôsobom vidiac e?te stále otvorené rany ni?ení, no e?te viac stretávajúc a po?úvajúc svedkov, ktorí pre?ili násilie, prenasledovania, exil...

A zároveň som videl navôkol seba rados? z prijímania Kristovho posla; videl som nádej na otvorenie horizontu pokoja a bratstva, zhrnutého v Je?i?ových slovách, ktoré boli mottom náv?tevy: «Vy v?etci ste bratia» (Mt 23,8). Túto nádej som stretol v príhovore prezidenta republiky, na?iel som ju v mnohých pozdravoch a svedectvách, v spevoch a v gestách ?udí. ?ítal som ju zo ?iariacich tvárí mladých a zo ?ivých o?í seniorov. ?udí, ?o ?akali na pápe?a pä? hodín, na nohách, aj ?eny s de?mi na rukách. ?akali, a v ich o?iach bola nádej.

Iracký ?ud má právo na ?ivot v pokoji, má právo znovuobjavi? dôstojnos?, ktorá mu patrí. Jeho nábo?enské a kultúrne korene majú tisícky rokov: Mezopotámia je kolískou ?udstva; Bagdad bol v dejinách mestom prvoradého významu, ktoré po stáro?ia hostilo najbohat?iu kni?nicu na svete. A ?o ju zni?ilo? Vojna. V?dy vojna je mon?trom, ktoré sa s meniacimi sa epochami transformuje a pokra?uje v po?ieraní ?udstva.

Av?ak odpove?ou na vojnu nie je ?al?ia vojna, odpove?ou na zbrane nie sú ?al?ie zbrane. A ja som si kládol otázku: kto predával zbrane teroristom? Kto dnes predáva zbrane teroristom, ktorí robia masakre na iných miestach, pomyslime napríkad na Afriku? To je otázka, na ktorú by som chcel, aby niekto dal odpove?.

Odpove?ou nie je vojna, ale bratstvo. Toto je výzva pre Irak, av?ak nielen preň: je to výzva pre mnohé konfliktné regióny a v kone?nom dôsledku je to výzva pre celý svet: bratstvo. Budeme schopní vytvori? bratstvo medzi nami, vytvori? kultúru bratov? Alebo budeme pokra?ova? s logikou za?atou Kainom, vojnou?  

Bratskos?, bratstvo. Preto sme sa stretli a modlili sme sa spolo?ne - kres?ania, moslimovia, s reprezentantmi iných nábo?enstiev - v Ure, kde Abrahám prijal povolanie od Boha, ktorý mu pris?úbil potomstvo, v?etko zanechal a vydal sa na cestu. Boh je verný svojim prís?ubom a e?te aj dnes vedie na?e kroky pokoja, vedie kroky tých, ?o na zemi krá?ajú s poh?adom obráteným k nebu. A v Ure, stojac spolo?ne pod tým ?iarivým nebom, tým istým nebom, na ktorom ná? otec Abrahám videl nás, svoje potomstvo, sa nám zdalo, ?e v srdciach znova zaznievala tá veta: Vy v?etci ste bratia.

Posolstvo bratstva vy?lo z cirkevného stretnutia v sýrsko-katolíckej katedrále v Bagdade, kde bolo v roku 2010, po?as slávenia svätej om?e, zabitých ?tyri desiatky osôb, medzi nimi dvaja kňazi. Cirkev v Iraku je mu?eníckou cirkvou a v tom chráme, ktorý nesie na kameni nápis na pamiatku tých mu?eníkov, zaznievala rados? zo stretnutia: môj ú?as z toho, ?e som medzi nimi sa mie?al s ich rados?ou, ?e mali pri sebe pápe?a.

Posolstvo bratstva sme vyslali z Mosulu a z Karako?a na rieke Tigris, pri ruinách starobylého Ninive. Okupácia ISISu spôsobila útek tisícov a tisícov obyvate?ov, medzi nimi mnohých kres?anov rozli?ných konfesií a iných prenasledovaných men?ín, osobitne jazídov. Starobylá identita týchto miest bola zni?ená. Teraz sa tam s námahou sna?ia o rekon?trukciu; moslimovia pozývajú kres?anov, aby sa vrátili a spolo?ne re?taurujú kostoly a me?ity. Tu je to bratstvo.

A my sa, prosím vás, aj na?alej modlime za týchto na?ich tak ?a?ko skú?aných bratov a sestry, aby mali silu za?a? odznovu. A mysliac na mnohých Ira?anov, ktorí emigrovali, chcel by som im poveda?: zanechali ste v?etko, tak ako Abrahám; tak ako on, chráňte vieru a nádej a bu?te utkáva?mi priate?stva a bratstva tam, kde sa nahádzate. A ak mô?ete, vrá?te sa.

Posolstvo bratstva vy?lo aj z dvoch eucharistických slávení: toho v Bagdade, v chaldejskom ríte, a ?al?ieho v Erbile, meste, kde som bol prijatý prezidentom regiónu a jeho premiérom, autoritami – ?akujem v?etkým, ktorí pri?li privíta? – a bol som prijatý aj ?udom. Nádej Abraháma a jeho potomstva sa uskuto?nila v tajomstve, ktoré sme slávili, v Je?i?ovi, Synovi, ktorého Boh Otec neu?etril, ale daroval ho pre záchranu nás v?etkých: on nám svojou smr?ou a zm?tvychvstaním otvoril cestu do zas?úbenej zeme, k novému ?ivotu, kde sú slzy osu?ené, rany zahojené, bratia zmierení.

Drahí bratia a sestry, chvá?me Boha za túto historickú náv?tevu a aj na?alej sa modlime za tú zem a za Blízky východ. V Iraku aj napriek hrmotu ni?enia a zbraní, palmy, ktoré sú symbolom krajiny a jej nádeje, neprestávajú rás? a priná?a? ovocie. Platí to aj pre bratstvo: tak ako to plody paliem nerobí hluk, ale priná?a ovocie a dáva nám rás?. Boh, ktorý je pokojom, nech dá budúcnos? bratstva Iraku, Blízkemu východu i celému svetu!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-zk, jb-