杏MAP导航

Z odpovedí pápe?a na celkovo osem otázok novinárov priná?ame v plnom znení dve, v ktorých menovite spomenul Bratislavu. Pri tejto tla?ovej konferencii, ktorá sa konala po dlhom 15-mesa?nom odobí bez podobných príle?itostí novinárov, dal Svätý Otec osobitnú príle?itos? nahliadnu? do procesu, ako sa rodia a postupne vyvíjajú plány apo?tolských ciest. Dôkladne vysvetlil, ?e sa nevyhýba ceste do rodnej Argentíny, ale okolnosti jej zatia? neboli naklonené.

Pri úvodných otázkach hovoril pápe? Franti?ek o súvise cesty s odkazom encykliky Fratelli tutti a dokumentom o ?udskom bratstve z Abú Zabí. Podelil sa aj o stretnutí so ?ítskym ajatolláhom Al-Sistaním a jeho výnimo?nej osobnosti. K téme budúcich apo?tolských ciest sa dostal v tretej otázke, ktorú polo?ila v mene novinárskej skupiny Eva Maria Fernández Huescar z agentúry COPE:

?Va?a apo?tolská cesta mala ohromnú odozvu v celom svete, myslíte, ?e by mohla by? ?Cestou pontifikátu“? Bolo tie? povedané, ?e zrejme bola tou najnebezpe?nej?ou. Mali ste strach v nejakej chvíli Va?ej cesty? Zavr?ujete ôsmy rok svojho pontifikátu, stále si myslíte, ?e bude krátky? Napokon ve?ká otázka: vrátite sa e?te niekedy do Argentíny? A ke??e som ?panielka: má nádej aj ?panielsko, ?e jedného dňa privíta pápe?a?“

Pápe? Franti?ek:

?Za?nem od poslednej otázky. Rozumiem jej, a via?e sa na knihu môjho priate?a novinára Nelsona Castra, lekára. Napísal knihu o chorobách prezidentov a ja som mu raz povedal: ve? ak príde? do Ríma, musí? napísa? jednu i o chorobách pápe?ov, preto?e bude zaujímavé spozna? ich choroby, aspoň niektorých z posledných ?ias. Urobil so mnou rozhovor, a vy?la kniha: vravia mi, ?e je dobrá, nevidel som ju. On sa ma spýtal: ?Ak odstúpite z úradu, vrátite sa do Argentíny, alebo zostanete tu?“ Ja som povedal: nevrátim sa do Argentíny, ale zostanem tu, v mojej diecéze.

Nu? s touto hypotetickou otázkou sa spája aj odpove?. Kedy pôjdem do Argentíny alebo pre?o tam nepôjdem... ja odpovedám v?dy tak trochu s iróniou: bol som 76 rokov v Argentíne, to je dostato?ne dlho, ?i nie? Je tu jedna vec, o ktorej, neviem pre?o, sa nehovorí: apo?tolská cesta do Argentíny bola plánovaná v novembri 2017. Za?alo sa na tom pracova?, v pláne bolo ?ile, Argentína a Uruguaj. Bolo to zamý??ané na koniec novembra... Av?ak potom sa v tom ?ase v ?ile konala volebná kampaň, v tých decembrových dňoch bol zvolený nástupca Michelle Bacheletovej, no ja som mal ís? predtým, ne? sa zmení vláda. Nemohol som ís?.

Mysleli sme, ?e to urobíme takto: pôjdeme v januári do ?ile 

a potom do Argentíny a Uruguaja... Ale nedalo sa, preto?e január je v dvoch tých krajinách ako júl-august. Pri rozva?ovaní padol návrh: pre?o k tomu nepripoji? aj Peru, ktoré bolo presko?ené pri apo?tolskej ceste do Ekvádoru, Bolívie a Paraguaja. Zostalo bokom. A odtia? sa zrodila apo?tolská cesta do ?ile a Peru v januári 2018. Toto v?ak chcem poveda? preto, aby sa nevymý??alo o akejsi ?fóbii z vlasti“, patriafóbii. Ke? bude príle?itos?, cesta sa bude môc? zrealizova?, preto?e je tu Argentína, Uruguaj a juh Brazílie.

A e?te ?alej k cestám. Ja na to, aby som urobil rozhodnutie o cestách na?úvam. Po?úvam rady poradcov a tie? ob?as, ke? niekto príde, poviem mu: ?o si o tom myslí?, mám ís? na to a to miesto? Dobre mi padne po?úva?, toto mi pomáha urobi? neskôr rozhodnutia. Na?úvam radcom a napokon sa modlím, intenzívne uva?ujem, o niektorých cestách uva?ujem ve?a. Potom rozhodnutie príde zvnútra, takmer spontánne, ale ako dozreté ovocie. Je to dlhý proces. Niektoré rozhodnutia sú náro?nej?ie, iné jednoduch?ie.

Rozhodnutie o tejto ceste [do Iraku] vychádzalo ponajprv od ve?vyslankyne Iraku,  detskej lekárky, ktorá bola diplomatickou reprezentantkou. Vynikajúcej, stato?nej, ktorá na mňa naliehala. Potom pri?la ve?vyslankyňa v Taliansku, je to ?ena, ?o vie zabojova?. Potom pri?iel nový ve?vyslanec pri Vatikáne. Pred ním pri?iel prezident. V?etko toto zostávalo v mojom vnútri.

Za tým rozhodnutím v?ak je aj jedna vec, 

ktorú chcem spomenú?: jedna z vás mi darovala najnov?ie ?panielske vydanie knihy ?Posledné diev?a“ od Nadie Mouradovej. ?ítal som ju v talian?ine, je to príbeh jazídov. A Nadia Mouradová rozpráva stra?idelné veci. Radím vám pre?íta? si ju, v niektorých bodoch sa mô?e zda? ?a?ivá, ale takto vy?lo z h?bky moje rozhodnutie. Táto kniha vo mne pracovala. Aj ke? som po?úval Nadiu, ktorá pri?la, aby mi vyrozprávala tie hrozné veci...

V?etko toto dohromady mi umo?nilo spravi? rozhodnutie, mysliac na v?etky tie problematické aspekty, tak mnohé. Ale nakoniec pri?lo rozhodnutie a urobil som ho.

?alej oh?adom ôsmeho roka pontifikátu. Musím urobi? takto?“

V tejto chvíli Svätý Otec s ve?kým úsmevom prekrí?il prsty na znak toho, ?e budúcnos? nezávisí len od jeho ?udského plánovania. Pokra?oval týmito slovami:

?Neviem, ?i sa apo?tolské cesty uskuto?nia alebo nie, len sa vám priznám, ?e pri tejto ceste som sa unavil ove?a viac ne? pri iných. Tých 84 rokov nepríde samo, má to svoje dôsledky... nu? uvidíme. Teraz budem musie? ís? do Ma?arska na závere?nú svätú om?u Medzinárodného eucharistického kongresu, nie na náv?tevu krajiny, ale iba na svätú om?u. Ale Budape?? je na dve hodiny autom od Bratislavy, pre?o nenav?tívi? Slovensko? Neviem. Takto sa veci uberajú...“

Svätý Otec ?alej odpovedal novinárom na otázku, ?i si pri rozhodovaní sa o podniknutí cesty plne uvedomoval zodpovednos? za riziko ?írenia nákazy pri hromadných podujatiach.  Témou boli aj cirkevný ?ivot kres?anov na Blízkom východe. Pápe? Franti?ek potvrdil vô?u nav?tívi? Libanon, ale sú?asná akútna kríza v krajine to zatia? neumo?ňuje. Vo?i Sýrii cíti mimoriadnu blízkos?, no o jej náv?teve zatia? neuva?oval.

V tejto súvislosti hovoril Svätý Otec o ve?kej výzve dne?ných ?ias, ktorou je vys?ahovalectvo a osudy ute?encov. Spomenul aj malého chlap?eka Alana Kurdiho, ktorého fotografia ako obete stroskotania prevádza?ského ?lnu pri Tureckom pobre?í sa stala symbolom drámy migrantov. S otcom nebohého Alana sa pápe? Franti?ek osobne stretol pri náv?teve Erbilu.

Svätý Otec hovoril aj o tom, ako ve?mi mu chýba po?as pandémie ?ivý kontakt s pútnikmi pri generálnych audienciách, zároveň v?ak zdôraznil, ?e plne re?pektuje zdravotné opatrenia, pri ktorých zodpovednos? prislúcha príslu?ným verejným autoritám.

V poslednej otázke vyslovil silnú výzvu na re?pektovanie ?ien a úctu k ?ene s poukázaním na drámy novodobého otroctva. Polo?ila ju francúzska novinárka Catherine Laurence Marciano z Agentúry France-Presse:

?Chcela by som vedie?, ?o ste poci?ovali pri poh?ade z helikoptéry na zni?ené mesto Mosul a potom pri modlitbe v ruinách kostola. Ak mô?em, ke??e je MD?, chcela som sa krátko spýta? aj na ?eny. V Karako?i ste ?eny podporili ve?mi peknými slovami, ?o si v?ak myslíte o tom, ?e moslimská ?ena zamilovaná do kres?ana sa nemô?e za neho vyda? bez toho, aby ju rodina vyradila, ba i hor?ie?“

Pápe? Franti?ek:

?O Mosule som povedal tak trochu ?za pochodu“, ?o som cítil. 

Zastavil som sa pred zni?eným kostolom, nemal som slov. Na neuverenie... Nielen ten chrám, ale aj ?al?ie kostoly, aj jedna me?ita bola zni?ená. Vidno, ?e nebola v zhode s tými ?u?mi. Na?a ?udská krutos? je na neuverenie. V tejto chvíli, nechcem poveda? to slovo, ?e sa to za?ína znova: pozrime na Afriku. A s na?ou skúsenos?ou z Mosulu, tieto zni?ené kostoly a toto v?etko, vytvára sa nepriate?stvo, vojna a nanovo za?ína kona? takzvaný Islamský ?tát. Toto je nie?o ohyzdné, ve?mi mrzké.

Otázka, ?o mi pri?la na myse? v tom kostole, bola táto: Ale kto predáva zbrane týmto ni?ite?om? Lebo zbrane si nevyrábajú sami doma. Áno, nejakú tú výbu?ninu si vyrobia... Kto v?ak predáva zbrane? Kto je zodpovedný? Aspoň by som po?iadal tých, ?o predávajú zbrane o úprimnos? poveda?: my predávame zbrane. Nehovoria to. Je to mrzké.

A teraz ?eny. ?eny sú odvá?nej?ie ne? mu?i, to je pravda, v?dy to tak bolo. Ale ?ena je v?ak e?te aj dnes pokorovaná, po?me a? k tomuto extrému: jedna z vás mi ukázala cenník ?ien (vytvorený ISISom, ktorý kupoval kres?anské ?eny a jazídky, pozn. red.). Nemohol som tomu uveri?: ak je ?ena taká, tohto veku, stojí to?ko... ?eny sa predávajú, ?eny sa zotro?ujú. Aj v centre Ríma, práca boja proti obchodovaniu s ?u?mi je prácou dennodennou.

V Jubilejnom roku som nav?tívil jeden z mnohých domov Diela dona Benziho. Boli tam oslobodené diev?atá – jedna s odrezaným uchom, lebo v onen deň nepriniesla peniaze, ?al?ia bola privezená z Bratislavy v kufri auta, otrokyňa, unesená. Toto sa odohráva medzi nami, veru, nami civilizovanými: obchodovanie s ?u?mi.

V týchto krajinách, predov?etkým v ?asti Afriky je zmrza?ovanie ?ien ako rítus, ktorý sa musí vykona?. ?eny sú teda e?te stále ako otrokyne a my musíme bojova?, veru bojova? za dôstojnos? ?ien. Ony sú tými, kto pohýnajú dejiny vpred, a toto nie je zveli?ovanie, ?eny nesú vpred dejiny, a nie je to len kompliment lebo dnes je MD?.

Skuto?ne, otroctvo je takéto, zavrhovanie ?eny... Pomyslime, ?e na istom mieste bola diskusia o tom, ?i odvrhnutie man?elky musí by? dané písomne alebo len ústne... Ani len to právo ma? dokument o odvrhnutí! Nu? toto sa odohráva dnes, a aby sme nechodili ?aleko, pomyslime na centrum Ríma, na diev?atá, ktoré sú unesené a vykoris?ované. Myslím, ?e som k tomu povedal v?etko.“

Po odpovedi na túto závere?nú otázku zakon?il Svätý Otec vy?e 50-minútovú tla?ovú konferenciu slovami:

??elám vám dobrý záver letu a prosím vás o modlitbu za mňa, potrebujem to.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, zk, jb-

Aktualizované: 9.3.2021, 23:27