杏MAP导航

?H?a, vystupujeme do Jeruzalema“ (Mt 20, 18)

Pôstne obdobie: ?as na obnovu viery, nádeje a lásky

Drahí bratia a sestry,

ke? Je?i? zjavil svojim u?eníkom, ?e bude trpie?, zomrie a vstane z m?tvych, aby splnil vô?u svojho Otca, odhalil im najhlb?í zmysel svojho poslania a pozval ich, aby sa podie?ali na tomto poslaní, zameranom na spásu sveta.

Na pôstnej ceste, ktorá nás vedie k ve?kono?nému sláveniu, si pripomíname toho, kto ?sa uponí?il, stal sa poslu?ným a? na smr?, a? na smr? na krí?i“ (Flp 2, 8). V tomto ?ase obrátenia si obnovujeme na?u vieru, ?erpáme ??ivú vodu“ nádeje a s otvoreným srdcom prijímame Bo?iu lásku, ktorá 

nás premieňa na bratov a sestry v Kristovi. V predve?er Ve?kej noci si obnovíme svoje krstné s?uby, aby sme sa pôsobením Ducha Svätého znovuzrodili ako noví mu?i a nové ?eny. Av?ak u? cesta Pôstnym obdobím, ale aj celé kres?anské putovanie ?ivotom, sa deje vo svetle zm?tvychvstania, ktoré o?ivuje city, postoje a rozhodnutia toho, kto chce nasledova? Krista.

Pôst, modlitba a almu?na, ako ich predstavuje Je?i? vo svojej re?i (porov. Mt 6, 1 – 18), umo?ňujú a vyjadrujú na?e obrátenie. Cesta chudoby a zriekania sa (pôst), láskyplná starostlivos? a záujem o zraneného ?loveka (almu?na) a synovský dialóg s Otcom (modlitba) nám umo?ňujú konkrétne uskuto?ňova? úprimnú vieru, ?ivú nádej a ?inorodú lásku.

1. Viera nás pozýva, aby sme prijali Pravdu a stali sa jej svedkami pred Bohom a v?etkými na?imi bratmi a sestrami.

Prija? a ?i? Pravdu, ktorá sa zjavila v Kristovi, zna?í predov?etkým dovoli?, aby nás v Pôstnom období zasiahlo Bo?ie slovo, ktoré nám Cirkev z generácie na generáciu ohlasuje. Táto Pravda nie je rozumovým kon?truktom vyhradeným len pre nieko?ko vyvolených, nadradených alebo výnimo?ných myslí, ale je to posolstvo, ktoré prijímame a mô?eme porozumie? v?aka chápavému srdcu, otvorenému pre ve?kos? Boha, ktorý nás miloval prv, ako sme o tom vedeli. Tou Pravdou je sám Kristus, ktorý prijal na?u ?udskú prirodzenos? a? do dna a stal sa Cestou vedúcou k plnosti ?ivota, ktorá je náro?ná, ale otvorená pre v?etkých.

Pôst pre?ívaný ako skúsenos? odriekania privádza v?etkých, ?o ho pre?ívajú v jednoduchosti srdca k tomu, aby znovuobjavili Bo?í dar a pochopili, ?e sme stvorenia na jeho obraz a podobu a ?e v ňom nachádzame svoje naplnenie. Ten, kto sa postí, sa v?aka dobrovo?ne prijatej chudobe stáva chudobným s chudobnými, pri?om ?zhroma??uje“ bohatstvo lásky, ktorú prijal a o ktorú sa delí. Takto chápaný a praktizovaný pôst pomáha milova? Boha a blí?neho, preto?e, ako u?í sv. Tomá?, láska je pohyb, ktorý upriamuje pozornos? milujúceho na milovaného, pokladajúc ho za jedno so sebou samým (porov. Fratelli tutti, 93).

Pôstne obdobie je ?as pre vieru, pre prijatie Boha do ná?ho ?ivota, aby sme mu umo?nili ?prebýva?“ medzi nami (porov. Jn 14, 23). Posti? sa znamená oslobodi? ná? ?ivot od v?etkého, ?o ho ?a?í, aj od presýtenosti informáciami – ?i u? pravdivými alebo nepravdivými – a konzumnými produktmi, a otvori? dvere ná?ho srdca tomu, kto k nám prichádza úplne chudobný, no zároveň ?plný milosti a pravdy“ (Jn 1,14): Bo?iemu Synovi, Spasite?ovi.

2. Nádej je ako ??ivá voda“, ktorá nám umo?ňuje pokra?ova? na na?ej ceste.

Samaritánka, ktorú Je?i? pri studni prosí, aby sa mu dala napi?, nechápe, ke? jej hovorí, ?e jej mô?e ponúknu? ??ivú vodu“ (Jn 4, 10). Najprv si, samozrejme, myslí, ?e ide o materiálnu vodu, Je?i? v?ak má na mysli Ducha Svätého, ktorého nám v hojnosti daruje v tajomnej udalosti Ve?kej noci a ktorý nás naplní nádejou, ?o nikdy nesklame. U? pri ohlásení svojho utrpenia a smrti poukazuje Je?i? na nádej, ke? hovorí: ?...ale on tretieho dňa vstane z m?tvych“ (Mt 20, 19). Je?i? hovorí o budúcnosti, ktorú nám otvorilo dokorán Otcovo milosrdenstvo. Dúfa? s ním a v?aka nemu znamená veri?, ?e dejiny sa jednoducho nekon?ia na?imi omylmi, na?ím násilím, nespravodlivos?ou a hriechom, ktorý ukri?uje Lásku. Znamená to ?erpa? z jeho otvoreného Srdca Otcovo odpustenie.

V aktuálnej znepokojujúcej situácii, ktorú za?ívame a v ktorej sa v?etko zdá krehké a neisté, sa mô?e zda? provokáciou hovori? o nádeji. Pôstne obdobie je v?ak práve obdobím nádeje, ke? obraciame zrak k trpezlivému Bohu, ktorý sa neprestajne stará o svoje stvorenie, pokým my s ním ?asto zle zaobchádzame (porov. Laudato si?, 32 – 33.43 – 44). Ide o nádej na zmierenie, ku ktorému nás zápalisto vyzýva sv. Pavol: ?Zmierte sa s Bohom!“ (2 Kor 5, 20). Prijatie odpustenia vo sviatosti zmierenia, ktoré je ústredným bodom na?ej cesty k obráteniu, nám umo?ňuje ?íri? odpustenie: ke??e sme ho sami prijali, mô?eme ho aj my ponúknu?, ak sme schopní ?i? v pozornom dialógu a zauja? postoj, ktorý je pre zranených útechou. Bo?ie odpustenie nám – aj cez na?e slová a skutky – umo?ní pre?íva? Ve?kú noc v bratskom duchu.

V Pôstnom období myslime viac na to, aby sme hovorili ?slová povzbudenia, ktoré poskytnú útechu, dodajú silu, pote?ia, vzpru?ia“ (Fratelli tutti, 223). Na sprostredkovanie nádeje niekedy sta?í by? ?láskavým ?lovekom, ktorý odlo?í nabok svoje starosti a naliehavé potreby, aby venoval pozornos?, aby daroval úsmev, aby povedal slovo povzbudenia, vytvoril priestor na vypo?utie uprostred to?kej ?ahostajnosti“ (tam?e, 224).

V tichom sústredení a modlitbe je nám darovaná nádej ako vnútorná in?pirácia a svetlo, ktoré osvet?uje výzvy a rozhodnutia na ceste uskuto?ňovania ná?ho poslania. Preto je dôle?ité ís? do ústrania a modli? sa (porov. Mt 6, 6), aby sme v skrytosti stretli milujúceho Otca.

Pre?íva? Pôstne obdobie s nádejou zna?í vníma?, ?e v Je?i?ovi Kristovi sme svedkami nového ?asu, v ktorom Boh ?robí v?etko nové“ (porov. Zjv 21, 1 – 6). Znamená to prija? nádej Krista, ktorý obetoval svoj ?ivot na krí?i a ktorého Boh na tretí deň vzkriesil, a zároveň by? ?stále pripravení obháji? sa pred ka?dým, kto [nás] vyzýva zdôvodni? nádej, ktorá je v [nás]“ (1 Pt 3, 15).

3. Láska, pre?ívaná v Kristových stopách, ako pozornos? a súcit vo?i ka?dému ?loveku, je tým najvy??ím prejavom na?ej viery a na?ej nádeje.

Láska sa raduje, ke? vidí druhého rás?. Preto aj trpí, ke? druhého su?uje úzkos?: v osamelosti, chorobe, bez strechy nad hlavou, v opovrhnutí, v núdzi... Láska je pohnútka srdca, ktorá nás núti vyjs? zo seba a vytvára puto spoluú?asti a spolo?enstva.

Vychádzajúc z lásky k iným ?u?om (sociálnej lásky) ?mo?no napredova? k civilizácii lásky, ku ktorej sa v?etci mô?eme cíti? povolaní. Dobro?inná láska, so svojím univerzálnym dynamizmom, mô?e vybudova? nový svet, preto?e nie je sterilným sentimentom, ale najlep?ím spôsobom dosiahnutia ú?inných ciest rozvoja pre v?etkých“ (Fratelli tutti, 183).

Láska je dar, ktorý dáva ná?mu ?ivotu zmysel a v?aka ktorému pova?ujeme núdzneho za ?lena na?ej vlastnej rodiny, za priate?a, brata ?i sestru. To málo, o ktoré sa v láske podelíme, sa nikdy neminie, ale sa premení sa na rezervoár  ?ivota a ??astia. Tak to bolo aj s múkou a olejom vdovy zo Sarepty, ktorá ponúkla pecník chleba prorokovi Eliá?ovi (porov. 1 Kr 17, 7 – 16); alebo s chlebami, ktoré Je?i? po?ehnal, lámal a dával u?eníkom, aby ich rozdali zástupom (porov. Mk 6, 30 – 44). Tak sa stane aj s na?ou, malou ?i ve?kou almu?nou, ak ju ponúkneme s rados?ou a úprimne.

Pre?íva? Pôstne obdobie v láske zna?í stara? sa o tých, ?o v dôsledku pandémie Covidu-19 trpia, sú opustení alebo ustráchaní. V situácii ve?kej neistoty oh?adom zajtraj?ka si spomeňme na slová, ktorými sa Boh obracia na svojho Slu?obníka: ?Neboj sa, ve? ?a vykúpim, po mene ?a zavolám ty si môj“ (Iz 43, 1) a v láske ponúknime aj slová nádeje, ktoré umo?nia druhému pocíti?, ?e Boh ho miluje ako svoje die?a.

?Len s poh?adom, ktorý láska roz?íri za horizont, ktorý prijíma dôstojnos? druhého, mô?u by? chudobní uznaní a ocenení v ich nesmiernej dôstojnosti, úcte k ich vlastnému ?týlu a kultúre, a tak skuto?ne integrovaní do spolo?nosti“ (Fratelli tutti, 187).

Drahí bratia a sestry, ka?dá etapa ?ivota je ?asom, aby sme verili, dúfali a milovali. Táto výzva pre?íva? Pôstne obdobie ako cestu obrátenia, modlitby a delenia sa o na?e dobrá, nech nám v na?ej komunitnej i osobnej pamäti pomô?e o?ivi? vieru pochádzajúcu od ?ivého Krista, nádej roznecovanú dychom Ducha Svätého a lásku, ktorej nevy?erpate?ným zdrojom je milosrdné Otcovo Srdce.

Mária, Matka Spasite?a, verná pod krí?om i v srdci Cirkvi, nech nám pomáha svojou starostlivou prítomnos?ou a nech nás na ceste k ve?kono?nému svetlu sprevádza po?ehnanie Zm?tvychvstalého.

V Ríme pri sv. Jánovi v Lateráne 11. novembra 2020, na sviatok sv. Martina z Tours

Franti?ek

(Z talianskeho originálu prelo?ila M. Spi?iaková)

Zdroj: KBS