杏MAP导航

Iniciátorom my?lienky o Globálnej výchovnej aliancii je pápe? Franti?ek. K spojeniu síl pre vytváranie bratstva, pokoja a spravodlivosti Svätý Otec opätovne 

vyzýva pri rôznych príle?itostiach. K podpore iniciatívy pozval i ve?vyslancov z celého sveta pri stretnutí s nimi 9. januára tohto roku.

Na stretnutí bolo okrem vysielané aj videoposolstvo generálnej riadite?ky UNESCO Audrey Azoulayovej.

Svätý Otec ú?astníkov stretnutia pôvodne vyzýval k ?príprave, plánovaniu a ú?asti na Globálnej výchovnej aliancii“. Ako povedal, pandémia COVIDu-19 v?ak medzitým radikálne zasiahla aj do oblasti výchovy a vzdelávania. ?Zrýchlila a roz?írila mnoho z urgentností a pohotovostí, ktoré sme stretávali a  ukázala nám mnohé ?al?ie“, skon?tatoval pápe?.

Vybrané ?asti pápe?ovho príhovoru

?Hovorí sa o ?výchovno-vzdelávacej katastrofe“. Takmer desa? miliónov detí by mohlo by? nútených zanecha? ?kolu v dôsledku ekonomickej krízy spôsobenej koronavírusom, zvä??ujúc u? aj tak alarmujúci rozdiel vo vzdelávaní (s vy?e 250 miliónmi detí ?kolského veku vylú?enými z akejko?vek forma?nej aktivity). ...

Kríza, ktorou prechádzame, je krízou komplexnou, ktorú nemo?no zredukova? ?i limitova? na jedinú oblas? ?i sektor. ... To, ?o je v kríze, je spôsob vnímania reality a vytvárania vz?ahov medzi nami. ...

Svätý Otec ?alej predstavil svoju víziu Globálnej výchovnej aliancie (v angli?tine Global Compact on Education). Najprv pripomenul slová francúzskeho myslite?a Michela De Certeaua z jeho knihy Cudzinec alebo jednota v rôznosti:

?Poznáme transforma?nú moc výchovy a vzdelávania: vzdeláva? znamená vsadi? na nádej a sprítomni? nádej, ktorá láme tie determinizmy a fatalizmy, s ktorými sa ko?kokrát chcú presadi? ako jediná mo?ná cesta egoizmus silného, konformizmus slabého a ideológia utopistu.“

Výchova ako cesta na po?ud?tenie sveta a dejín

?Domnievame sa, ?e výchova a vzdelávanie je jednou z najú?innej?ích ciest na po?ud?tenie sveta a dejín. Vzdelávanie je predov?etkým otázka lásky a zodpovednosti, ktorá sa odovzdáva v ?ase z generácie na generáciu. Výchova a vzdelávanie sa teda ponúka ako prirodzený protiliek na individualistickú kultúru. ... Dnes je treba obnovenú sezónu  výchovno- vzdelávacieho úsilia, ktoré by zah?ňalo v?etky zlo?ky spolo?nosti. ...

V sú?asnej situácii zdravotníckej krízy – ob?a?enej sk?ú?enos?ou a zmätkom –, sa domnievame, ?e toto je ?as na podpísanie Globálnej výchovnej aliancie pre mladé generácie a spolu s nimi, ktorá by zaväzovala rodiny, spolo?enstvá, ?koly a univerzity, in?titúcie, nábo?enstvá, vládnych predstavite?ov, celé ?udstvo k formovaniu zrelých osôb. ...

Dnes sa ?iada ... prekona? prehnané zjednodu?ovanie, splo?tené na ú?itkovos?, na (?tandardizovaný) výsledok, na funk?nos? a na byrokraciu, ktoré si zamieňajú výchovu a vzdelávanie s výukou a vyús?ujú do atomizovania na?ich spolo?ností. ?iada sa od nás skôr zaobera? sa integrálnou, participatívnou a mnohostrannou kultúrou.

Hodnota na?ich eduka?ných praktík sa nebude mera? jednoducho na základe zvládania ?tandardizovaných skú?ok, ale pod?a schopnosti v?tepova? do srdca spolo?nosti a dáva? ?ivot novej kultúre.

Apelujeme osobitným spôsobom ... na mu?ov a ?eny kultúry, vedy, ?portu, na umelcov, pracovníkov médií, aby podpísali túto alianciu. ... Schopnos? vytvára? harmóniu, toto je dnes treba.“

Sedem záväzkov Globálnej výchovnej aliancie

Pápe? Franti?ek ?alej vo svojom príhovore cez video sformuloval sedem bodov navrhovaného spolo?ného záväzku ku Globálnej výchovnej aliancii:

?Preto sa zaväzujeme osobne i spolo?ne:

- postavi? do centra ka?dého formálneho i neformálneho výchovno-vzdelávacieho procesu osobu, jej hodnotu, jej dôstojnos?, aby sme dali vyniknú? jej vlastnej ?pecifickosti, jej kráse, jej jedine?nosti, a zároveň jej schopnosti by? vo vz?ahu s druhými i s realitou, ktorá nás obklopuje, odmietajúc tie ?týly ?ivota, ktoré podporujú ?írenie kultúry vyra?ovania.

- Po druhé: na?úva? hlasu detí, chlapcov a diev?at a mladých, ktorým odovzdávame hodnoty a poznatky, aby sme spolo?ne budovali budúcnos? spravodlivosti a pokoja, dôstojný ?ivot pre ka?dú osobu.

- Po tretie: podporova? plnú ú?as? diev?at (v detskom i neskor?om veku) na vyu?ovaní.

- Po ?tvrté: vidie? v rodine prvoradý a nezastupite?ný vychovávate?ský subjekt.

- Po piate: vychováva? a vychováva? sa k pohostinnosti, otvárajúc sa vo?i tým najzranite?nej?ím a marginalizovaným.

- Po ?ieste: nasadi? sa v ?túdiu, aby sme na?li ?al?ie spôsoby ako chápa? ekonómiu, politiku, rast a pokrok, aby boli skuto?ne v slu?be ?loveka a celej ?udskej rodiny v perspektíve integrálnej ekológie.

- Po siedme: stara? sa o ná? spolo?ný domov a kultivova? ho, chráni? ho od vykoris?ovania jeho zdrojov, osvojujúc si striedmej?ie ?týly ?ivota a zameriavajúc sa na kompletné pou?itie obnovite?ných zdrojov re?pektujúcich ?udské i prírodné ?ivotné prostredie pod?a princípov subsidiarity a solidarity a obehového hospodárstva.“

Oporné body v sociálnej náuke Cirkvi

Svoj príhovor zakon?il pápe? Franti?ek poukázaním na in?piratívne zdroje pre budovanie takého projektu:  

?Drahí bratia a sestry, nakoniec by sme sa chceli s odvahou nasadi? v tom, aby sme v krajinách ná?ho pôvodu dali ?ivot istému výchovno-vzdelávaciemu projektu, investujúc na?e najlep?ie energie, ako aj ?tartujúc kreatívne a transforma?né procesy v spolupráci s ob?ianskou spolo?nos?ou.

V tomto procese je jedným z oporných bodov sociálna náuka Cirkvi, in?pirovaná u?ením Zjavenia a kres?anským humanizmom, ktorá sa ponúka ako pevný základ a ?ivý zdroj pre nachádzanie ciest, ktorými treba ís? v aktuálnej situácii krízy.

Takáto forma?ná investícia zalo?ená na sieti ?udských a otvorených vz?ahov, by mala zaisti? v?etkým prístup ku kvalitnej výchove a vzdelávaniu, dr?iac sa na vý?ke dôstojnosti ?udskej osoby a jej povolania k bratstvu.

Na dne?nom stretnutí vo ve?kej aule Lateránskej univerzity okrem videopríspevkov Svätého Otca a generálnej riadite?ky UNESCO vystúpili aj fyzicky prefekt a sekretár Kongregácie pre katolícku výchovu kardinál Giuseppe Versaldi a arcibiskup Angelo Vincenzo Zani, ako aj domáci rektor Pápe?skej Lateránskej univerzity prof. Vincenzo Buonomo.

Do konferencie sa zapojila aj sociologi?ka Silvia Cataldiová, docentka talianskej ?tátnej univerzity La Sapienza. Z Milána sa na dia?ku prihovoril rektor Katolíckej univerzity Najsvätej?ieho Srdca Franco Anelli.

-zk, jb-