杏MAP导航

Pán predseda, pokoj Vám!

Srde?ne zdravím Vás, pán predseda i v?etky delegácie, ktoré sa zú?astňujú na tomto významnom 75. valnom zhroma?dení OSN. Osobitne roz?irujem môj pozdrav na generálneho sekretára, pána Antónia Guterresa, na zú?astnené hlavy ?tátov a vlád i na v?etkých, ktorí sledujú v?eobecnú rozpravu.

Sedemdesiate piate výro?ie OSN je príle?itos?ou zdôrazni? tú?bu Svätej stolice, aby bola táto organizácia skuto?ným znamením a nástrojom jednoty medzi ?tátmi a slu?by celej ?udskej rodine.

Aktuálne je ná? svet zasiahnutý pandémiou COVIDu-19, ktorá viedla k strate mnohých ?ivotov. Táto kríza mení podobu ná?ho ?ivota, kladie otázniky nad na?e ekonomické, zdravotné a sociálne systémy a ukazuje na?u krehkos? ako stvorení.

Pandémia nás v skutku volá ?bra? tento ?as skú?ky ako moment vo?by [...]: ?as zvoli? si medzi tým, ?o naozaj zavá?i, a tým, ?o sa pomíňa, aby sme odlí?ili to, ?o je nevyhnutné od toho, ?o takým nie je“ (Úvaha pri osobitnej modlitbe po?as pandémie, 27. marca 2020). Mô?e predstavova? skuto?nú príle?itos? na konverziu, transformáciu, na prehodnotenie ná?ho ?týlu ?ivota a na?ich ekonomických a sociálnych systémov, ktoré zvä??ujú vzdialenosti medzi chudobnými a bohatými, v dôsledku nespravodlivého rozdelenia zdrojov. Mô?e v?ak by? aj mo?nos?ou pre ?obranný ústup“ s individualistickými a elitárskymi charakteristikami.

Nachádzame sa teda pred vo?bou jednej z dvoch mo?ných ciest: 

jedna vedie k posilneniu multilateralizmu, vyjadrenia obnovenej svetovej spoluzodpovednosti, solidarity zalo?enej na spravodlivosti a na nap?ňaní pokoja a jednoty ?udskej rodiny, Bo?ieho plánu pre svet; tá druhá uprednostňuje postoj sebesta?nosti, nacionalizmu, protekcionizmu, individualizmu a izolácie, ponechávajúc mimo tých najchudobnej?ích, najzranite?nej?ích, obyvate?ov existen?ných periférií. A bezpochyby bude i na ?kodu celého spolo?enstva, ke??e ide o sebapo?kodzovanie v?etkých. A toto nesmie prevá?i?.

Pandémia zvýraznila naliehavú potrebu podpory verejného zdravia a uplatňovania práva ka?dej osoby na základnú lekársku starostlivos? (porov. V?eobecná deklarácia ?udských práv, ?l. 25.1). Preto obnovujem apel na zodpovedných politikov a na súkromný sektor, aby prijali adekvátne opatrenia pre garantovanie prístupu k vakcínam proti COVIDu-19 a k základným technológiám potrebným na pomoc chorým. A ak je treba niekoho uprednostni?, nech je to ten najchudobnej?í, najzranite?nej?í, ten, kto be?ne zostáva diskriminovaný, preto?e nemá ani moc, ani ekonomické zdroje.

Sú?asná kríza nám tie? ukázala, ?e solidarita nemô?e by? prázdnym slovom ?i prís?ubom. Okrem toho, ukazuje nám dôle?itos? toho, aby sme sa vyhýbali poku?eniu prekra?ova? na?e prirodzené limity. ??udská sloboda je schopná ohrani?i? techniku, usmerni? ju a postavi? do slu?by iného typu pokroku, zdrav?ieho, ?udskej?ieho, sociálnej?ieho a integrálnej?ieho“ (Enc. Laudato si´, 112). Mali by sme tie? bra? do úvahy v?etky tieto aspekty v debatách o komplexnosti témy umelej inteligencie.

Majúc toto na zreteli, myslím aj na dopady na prácu, sektor destabilizovaný kvôli trhu práce, ktorý je ?oraz viac zasahovaný neistotou a v?eobecnou ?robotizáciou“. Je osobitne nevyhnutné nájs? nové formy práce, ktoré by boli skuto?ne schopné uspokoji? ?udský potenciál a ktoré by zároveň potvrdili na?u dôstojnos?. Na garantovanie dôstojnej práce je treba zmeni? dominantnú ekonomickú paradigmu, ktorá sa sna?í len o zvý?enie podnikových ziskov. Ponúknutie práce pre viac ?udí by malo by? jedným z hlavných cie?ov ka?dého podnikate?a, jedným z kritérií úspechu výrobnej ?innosti. Technologický pokrok je u?ito?ný a potrebný, pokia? slú?i na zabezpe?enie pre ?udí dôstojnej?ej, bezpe?nej?ej, menej za?a?ujúcej a menej vy?erpávajúcej práce.

Toto v?etko si vy?aduje zmenu kurzu, a k tomu u? máme zdroje, máme kultúrne a technologické prostriedky a máme sociálne povedomie. Ka?dopádne, táto zmena potrebuje silnej?í etický vklad, schopný prekona? ?tak roz?írenú a podvedome zakorenenú kultúru skartovania“ (Príhovor Valnému zhroma?deniu OSN, 25. sept. 2015).

Pri koreni tejto kultúry skartovania je jeden ve?ký nedostatok úcty k ?udskej dôstojnosti, ideologické propagovanie oklie??ujúcich vízií ?loveka, negovanie univerzálnosti jeho základných práv a tú?ba po absolútnej moci a kontrole, ktorá vládne dne?nej modernej spolo?nosti. Nazvime to po mene: aj toto je atentátom proti ?udskosti.

Je skuto?ne bolestné vidie?, ko?ko základných práv sa aj na?alej beztrestne poru?uje. Zoznam týchto poru?ovaní je ve?mi dlhý a pripomína nám hrozivý obraz po?liapavaného, zraňovaného ?udstva, oberaného o dôstojnos?, slobodu a mo?nos? rozvoja. V tomto obraze aj nábo?enskí veriaci na?alej zná?ajú ka?dý druh prenasledovania, vrátane genocídy kvôli ich presved?eniu. Medzi nábo?enskými veriacimi sme obe?ami aj my kres?ania: ko?kí trpia na celom svete, niekedy nútení uteka? zo zeme vlastných predkov, odrezaní od ich bohatej histórie a od ich kultúry.

Musíme v?ak tie? prizna?, ?e humanitárne krízy sa zmenili na status quo, kde práva na ?ivot, na slobodu a na osobnú bezpe?nos? nie sú garantované. V skuto?nosti, konflikty na celom svete ukazujú, ?e pou?ívanie výbu?ných zbraní, predov?etkým v obývaných oblastiach, má dramatický dlhodobý humanitárny dopad. V tomto zmysle sa konven?né zbrane stávajú ?oraz menej ?konven?nými“ a ?oraz viac ?zbraňami hromadného ni?enia“, rúcajúcimi mestá, ?koly, nemocnice, nábo?enské miesta a infra?truktúry a základné slu?by pre obyvate?stvo.

Naviac, mnohí sú nútení opusti? svoje domovy. ?astokrát ute?enci, migranti a vnútorne vysídlení v pôvodných, prechodných ?i cie?ových krajinách, trpia opustení, bez príle?itostí zlep?i? svoju ?ivotnú ?i rodinnú situáciu. E?te záva?nej?ou skuto?nos?ou je, ?e v tisíckach sú zadr?iavaní na mori a násilne posielaní spä? do zadr?iavacích táborov, kde zná?ajú mu?enie a zneu?ívania. Mnohí sú obe?ami obchodovania s ?u?mi, sexuálneho otroctva alebo nútených prác, vykoris?ovaní v poni?ujúcich úlohách, bez spravodlivej mzdy. To v?etko je neprípustné, no dnes je to skuto?nos?ou, ktorú mnohí úmyselne ignorujú!

Mnoho dôle?itých medzinárodných snáh ako odpoveda? na tieto krízy za?ína s ve?kým prís?ubom, medzi nimi aj dva Globálne pakty o ute?encoch a o migrácii, no mnohé nemajú potrebnú politickú podporu na to, aby mali úspech. Iné zlyhávajú preto, ?e jednotlivé ?táty sa vyhýbajú svojim povinnostiam a záväzkom. I napriek tomu, sú?asná kríza je príle?itos?ou: je príle?itos?ou pre OSN, je príle?itos?ou pre zrod bratskej?ej a súcitnej?ej spolo?nosti.

To zah?ňa prehodnoti? úlohu ekonomických a finan?ných in?titúcií, ako tie z Bretton-Woods, ktoré musia odpoveda? na rýchly nárast nerovnosti medzi super bohatými a permanentne chudobnými. Ekonomický model, ktorý by podnecoval subsidiaritu, podporoval ekonomický rozvoj na lokálnej úrovni  a investoval by do vzdelávania a do infra?truktúr v prospech miestnych spolo?enstiev, zabezpe?í základ pre samotný ekonomický úspech a zároveň i pre obnovu spolo?enstva a národa vo v?eobecnosti. A tu obnovujem môj apel, nech sa ?vzh?adom na okolnosti [...] v?etky ?táty vynasna?ia, aby mohli ?eli? najvá?nej?ej núdzi prítomnej chvíle tým, ?e sa zní?i, ?i dokonca odpustí dlh, ktorý za?a?uje rozpo?ty najmä tých najchudobnej?ích“ (Posolstvo Urbi et orbi, 12. apríla 2020).

Medzinárodné spolo?enstvo sa musí usilova? o skoncovanie s ekonomickými nespravodlivos?ami. ?Ke? multilaterálne úverové in?titúcie poskytujú poradenstvo rôznym krajinám, je potrebné ma? na pamäti vysoký pojem fi?kálnej spravodlivosti, verejné rozpo?ty zodpovedné za ich zad??enos? a predov?etkým efektívnu podporu, ktorá urobí protagonistami tie najchudobnej?ie osoby v sociálnej ?truktúre“ (Príhovor ú?astníkom seminára Nové formy solidarity, 5. feb. 2020). ?Máme zodpovednos? ponúknu? pomoc pre rozvoj chudobných národov a redukciu dlhu pre ve?mi zad??ené národy“ (Tamtie?).

?Nová etika predpokladá uvedomova? si nevyhnutnos? spolo?nej práce na uzavretí daňových rajov, zabraňova? únikom a praniu peňazí, o ktoré je okrádaná spolo?nos?, a tie? hovori? krajinám o dôle?itosti bráni? spravodlivos? a spolo?né dobro ponad záujmy najmocnej?ích podnikov a nadnárodných spolo?ností“ (Tamtie?). Je tu vhodný ?as na obnovenie medzinárodnej finan?nej architektúry (Tamtie?)“.

Vá?ený pán predseda,

spomínam si na príle?itos?, ktorú som mal pred piatimi rokmi, oslovi? OSN na  Valnom zhroma?dení pri jeho 70. výro?í. Moja náv?teva sa uskuto?nila v období skuto?ne dynamického multilateralizmu, v s?ubnom a ve?mi nádejnom ?ase, bezprostredne pred prijatím Agendy 2030. Nieko?ko mesiacov potom bola podpísaná aj Parí?ska dohoda o klimatických zmenách.

Ka?dopádne musíme úprimne prizna?, ?e aj ke? boli dosiahnuté ur?ité pokroky, slabá schopnos? medzinárodného spolo?enstva dodr?a? s?uby spred piatich rokov ma vedie opätovne zdôrazni?, ?e ?sa musíme vyhýba? akémuko?vek poku?eniu upadnú? do deklara?ného verbalizmu na efekt uti?ovania svedomia. Musíme sa postara?, aby na?e in?titúcie boli skuto?ne ú?inné v boji proti v?etkým týmto pohromám“ (Príhovor Valnému zhroma?deniu OSN, 25. septembra 2015).

Myslím aj na nebezpe?nú situáciu v Amazónii a na jej domorodé národy. Toto nám pripomína, ?e kríza ?ivotného prostredia je nerozlu?ne spätá so sociálnou krízou, a ?e starostlivos? o ?ivotné prostredie si vy?aduje integrálny prístup pre boj s chudobou a vylu?ovaním osôb (porov. Laudato sí´, ?. 139).

Istotne je to pozitívny krok, ?e vzrástla celková ekologická vnímavos? a vô?a kona?. ?Nesmieme klás? na budúce generácie bremeno problémov spôsobených tými predchádzajúcimi. [...] Musíme si vá?ne polo?i? otázku, ?i existuje - medzi nami - politická vô?a [...] na zmiernenie negatívnych ú?inkov zmeny podnebia, a taktie? na pomoc najchudobnej?ím a najzranite?nej?ím skupinám obyvate?stva, ktoré sú tým najviac zasiahnuté“ (Posolstvo ú?astníkom 25. konferencie ?tátov Rámcovej dohody OSN o zmene podnebia, 1. decembra 2019).

Svätá stolica bude pokra?ova? v plnení svojej úlohy. Ako konkrétny znak starostlivosti o ná? spolo?ný dom som nedávno schválil Dodatok z Kigali k Montrealskému protokolu (porov. Posolstvo k 31. stretnutiu ?lenov Montrealskému protokolu, 7. nov. 2019).

Pán predseda,

Nemô?eme ignorova? ni?ivé dôsledky krízy COVIDu-19 na de?och, vrátane maloletých migrantov a ute?encov bez doprovodu. Tie? násilie páchané na de?och, vrátane hroznej pliagy zneu?ívania a pornografie maloletých sa dramaticky zvý?ilo.

Okrem toho sa milióny detí nemô?u vráti? do ?koly. V mnohých ?astiach sveta táto situácia ohrozuje nárast detskej práce, vykoris?ovania, zneu?ívania a podvý?ivy. ?ia? krajiny a medzinárodné in?titúcie tie? propagujú potraty ako jednu z takzvaných ?základných slu?ieb“ v rámci humanitárnej odpovede na pandémiu. Je smutné vidie?, ako sa stalo pre niektorých jednoduchým a pohodlným popiera? existenciu ?ivota ako rie?enie na problémy, ktoré sa mô?u a musia vyrie?i? tak pre matku, ako aj pre nenarodené die?a.

Naliehavo preto prosím ob?ianske autority, aby venovali osobitnú pozornos? de?om, ktorým sú upierané ich základné práva a dôstojnos?, obzvlá?? ich právo na ?ivot a vzdelanie. Nemô?em nespomenú? apel odvá?nej mladej ?eny Malaly Yousafzaiovej, ktorá nám pred piatimi rokmi na Valnom zhroma?dení pripomenula, ?e ?jedno die?a, jeden u?ite?, jedna kniha a jedno pero mô?u zmeni? svet“.

Prvými u?ite?mi die?a?a sú jeho matka a otec, rodina, ktorú V?eobecná deklarácia ?udských práv ozna?uje ako «prirodzenú a základnú jednotku spolo?nosti» (?l. 16.3). Príli? ?asto je rodina obe?ou ideologických kolonializmov, ktoré ju robia zranite?nou a vedú u mnohých jej ?lenov, najmä tých najbezbrannej?ích – detí  a starých ?udí – k pocitu vykorenenia a osirotenosti. Rozpad rodiny sa odrá?a v sociálnej fragmentácii, ktorá je preká?kou úsilia ?eli? spolo?ným nepriate?om. Je ?as prehodnoti? a nanovo sa zasadi? za na?e ciele.

A jedným z týchto cie?ov je rozvoj ?ien. Na tento rok pripadá 25. výro?ie Konferencie o ?enách v Pekingu. Na v?etkých úrovniach spolo?nosti zohrávajú ?eny dôle?itú úlohu so svojím jedine?ným prínosom, berúc s ve?kou odvahou opraty do rúk pre spolo?né dobro. Ka?dopádne mnoho ?ien zaostáva vzadu: obete zotro?ovania, obchodovania s ?u?mi, násilia a vykoris?ovania a poni?ujúceho zaobchádzania. Im a tým, ktoré ?ijú odlú?ené od svojich rodín, vyjadrujem svoju bratskú blízkos? a zároveň ?iadam vä??ie odhodlanie a anga?ovanos? v boji proti týmto zvráteným praktikám, ktoré zneva?ujú nielen ?eny, ale celé ?udstvo, ktoré svojím ml?aním a nedostatkom konkrétnych ?inov sa stáva spolupáchate?om.

Pán predseda,

musíme sa spýta? sami seba, ?i sa principiálnym ohrozeniam pokoja a bezpe?nosti, ako sú okrem iných chudoba, epidémie a terorizmus, mô?e ú?inne ?eli?, ak preteky v zbrojení, vrátane jadrových zbraní, na?alej plytvajú cennými zdrojmi, ktoré by mohli by? vyu?ité lep?ie v prospech integrálneho rozvoja národov a na ochranu prírodného prostredia.

Je potrebné prelomi? sú?asnú atmosféru nedôvery. Sme svedkami erózie multilateralizmu, ktorá je e?te záva?nej?ia vo svetle rastu nových foriem vojenských technológií, (porov. Príhovor o jadrových zbraniach v Parku mieru na mieste výbuchu atómovej bomby v Nagasaki, 24. nov. 2019), ako sú smrtiace systémy autonómnych zbraní (LAWS), ktoré menia nevratným spôsobom  povahu vojny, e?te viac ju odde?ujúc od ?udského konania.

Musíme zbori? zvrátené logiky, ktoré pripisujú osobnú a sociálnu bezpe?nos? vlastneniu zbraní. Takéto logiky slú?ia iba na zvý?enie ziskov zbrojného priemyslu a ?ivia atmosféru nedôvery a strachu medzi ?u?mi a národmi.

A predov?etkým ?jadrové zastra?ovanie“ vyvoláva ducha strachu zalo?eného na hrozbe vzájomného zni?enia, ?o vedie k otráveniu vz?ahov medzi národmi a zamedzeniu dialógu (porov. Tamtie?). Preto je ve?mi dôle?ité podporova? hlavné medzinárodné právne nástroje jadrového odzbrojenia, ne?írenia a zákazu. Svätá stolica dúfa, ?e budúca konferencia o revízii Zmluvy o ne?írení jadrových zbraní (NPT) vyústi do konkrétnych ?inov zodpovedajúcich ná?mu spolo?nému zámeru ?dosiahnu? ?ím skôr, ako je to len mo?né, ukon?enie pretekov v jadrovom zbrojení a prijatie ú?inných opatrení nasmerovaných k jadrovému odzbrojeniu“ (Zmluva o ne?írení jadrových zbraní, Preambula).

Okrem toho, ná? svet v konflikte potrebuje, aby sa OSN stalo stále efektívnej?ím pracoviskom mieru, ?o si vy?aduje, aby ?lenovia Bezpe?nostnej rady, najmä tí stáli, konali s vä??ou jednotou a rozhodnos?ou. V tejto súvislosti je nedávne prijatie globálneho prímeria po?as sú?asnej krízy ve?mi u??achtilým opatrením, ktoré si pre svoje stále uplatňovanie vy?aduje dobrú vô?u v?etkých. A tie? opakujem dôle?itos? zní?enia medzinárodných sankcií, ktoré s?a?ujú ?tátom primeranú podporu ich obyvate?stvu.

Pán predseda,

z krízy nevyjdeme von rovnakí: bu? z nej vyjdeme lep?í, alebo hor?í. Preto v tomto kritickom priese?níku je na?ou povinnos?ou premyslie? si budúcnos? ná?ho spolo?ného domu a ná?ho spolo?ného plánu. Je to komplexná úloha, ktorá si vy?aduje úprimnos? a  koherentnos? v dialógu, s cie?om zlep?i? multilateralizmus a spoluprácu medzi ?tátmi. Táto kríza e?te viac zdôrazňuje limity na?ej sebesta?nosti a spolo?nú zranite?nos?. Vedie nás ujasni? si, akí sa z nej chceme dosta?: lep?í alebo hor?í. Preto opakujem, z krízy nevyjdeme von rovnakí: bu? vyjdeme lep?í, alebo hor?í.

Pandémia nám ukázala, ?e nemô?eme ?i? jeden bez druhého, alebo e?te hor?ie, jeden proti druhému. OSN bolo vytvorené, aby spájalo krajiny, zbli?ovalo ich ako most medzi národmi. Vyu?ime to na premenu výzvy, ktorej ?elíme, na príle?itos? znovu spolo?ne budova? tú budúcnos?, po ktorej tú?ime.

A nech nám v?etkým Boh ?ehná!

V?aka, pán predseda.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Aktualizované: 26.9.2020, 11:38