杏MAP导航

Svätý Otec sa ú?astníkom audiencie venoval neformálnym spôsobom a svoj pripravený text im odovzdal v písomnej forme. Ponúka v ňom najmä duchovné podnety pre anga?ovanos? kres?ana v oblasti ?ivotného prostredia.

Pápe? Franti?ek v texte, ktorý aj vatikánske Tla?ové stredisko, pripomína motiváciu a podstatu snáh Cirkvi o záchranu ?ivotného prostredia a o ekologickú konverziu ?udstva.

Uzdravenie sveta a prírody si najprv vy?aduje uzdravenie ?udských s?dc a ich zmý??ania, zdôrazňuje pápe? Franti?ek. Ako kres?ania sa nenechávame deprimova? neute?eným stavom ?ivotného prostredia a vz?ahu spolo?nosti k nemu. Nestrácme nádej, lebo ná? poh?ad je upriamený na Krista, ktorý osobne ?pri?iel nav?tívi? svoje stvorenie a prebýva? medzi nami“. On nás povedie svojou láskou a nikdy nás neopustí.

Z my?lienok Svätého Otca vyberáme:

?Cirkev chce zo svojej strany plne participova? na úsilí o ochranu spolo?ného domu. Nemá vopred pripravené odpovede, aby ich prekladala, a neignoruje ?a?kosti týkajúce sa technických, ekonomických a politických otázok, ktoré sú v hre, ba ani v?etku tú námahu, ktoré toto úsilie zah?ňa. Chce v?ak konkrétne kona? tam, kde je to mo?né a chce predov?etkým formova? svedomia ?udí s cie?om umo?ni? hlbokú a trvalú ekologickú konverziu, ktorá jediná mô?e odpoveda? na dôle?ité výzvy, ktorým musíme ?eli?.

V súvislosti s touto ekologickou konverziou by som sa chcel s vami podeli? o spôsob, ktorým presved?enia viery ponúkajú kres?anom ve?kú motiváciu k ochrane prírody, ako aj tých najkrehkej?ích bratov a sestier, preto?e som si istý, ?e veda a viera, ktoré ponúkajú odli?né prístupy k realite, mô?u rozvíja? intenzívny a plodný dialóg (porov. Enc. Laudato si´ - LS, 62).

Biblia nás u?í, ?e svet sa nezrodil z chaosu ?i z náhody, ale z rozhodnutia Boha, ktorý ho povolal a v?dy ho volá k existencii, z lásky. Vesmír je krásny a dobrý a kontemplova? ho nám dovo?uje zazrie? nekone?nú krásu a dobrotu jeho Pôvodcu. Ka?dé stvorenie, aj to najprchavej?ie, je predmetom nehy Nebeského Otca, ktorý mu dáva miesto na svete.

Kres?an nemô?e inak, ne? re?pektova? dielo, ktoré mu Otec zveril, ako záhradu, ktorú treba pestova?, chráni? a zve?a?ova? ju pod?a jej mo?ností. A ak má ?lovek právo pou?íva? prírodu pre vlastné ciele, v ?iadnom prípade sa nemô?e pova?ova? za jej vlastníka ?i despotického vládcu, ale jedine za správcu, ktorý bude musie? vyda? ú?et za svoje riadenie.

V tejto záhrade, ktorú nám Boh ponúka sú ?udia povolaní ?i? v harmónii v spravodlivosti, v pokoji a v bratstve – pod?a evanjeliového ideálu, ktorý ponúka Je?i? (porov. LS, 82). A ke? sa príroda berie ?isto ako predmet zisku a záujmov – to je vízia presadzovania  svojvôle silnej?ieho – vtedy sa harmónia narú?a a objavujú sa záva?né nerovnosti, nespravodlivosti a utrpenia.

Sv. Ján Pavol II. zdôrazňoval: «Nielen zem daroval Boh ?loveku, aby ju u?íval, re?pektujúc pôvodný cie?, pre ktorý mu bola darovaná ako dobro, ale ?lovek dostal od Boha ako dar aj seba samého. Preto musí re?pektova? prirodzenú a morálnu ?truktúru, ktorou bol obdarený» (Enc. Centesimus annus, 38).

V?etko je teda prepojené. Tá ?ahostajnos?, egoizmus, chamtivos?, pýcha, predstieranie, ?e sme pánmi a samovládcami sveta, je tým, ?o ?udí vedie jednak k ni?eniu druhov a k drancovaniu prírodných zdrojov, ako aj k vykoris?ovaniu biedy, zneu?ívaniu práce ?ien a detí, k prevracaniu zákonov rodinnej bunky, k nere?pektovaniu práva ?loveka na ?ivot od po?atia a? po jeho prirodzený záver.

Preto, «ak je ekologická kríza výrazom alebo vonkaj?ím prejavom etickej, kultúrnej a duchovnej krízy novoveku, nemô?eme sa klama? tým, ?e ozdravíme svoj vz?ah k prírode a ?ivotnému prostrediu bez ozdravenia v?etkých základných ?udských vz?ahov» (LS, 119). Tak?e nebude ?iaden nový vz?ah s prírodou bez nového ?loveka, a práve v?aka uzdraveniu srdca ?loveka mô?eme dúfa? v uzdravenie sveta od jeho neporiadkov, ako spolo?enských, tak aj ekologických.“

Kres?an nikdy nestráca nádej, lebo jeho poh?ad je upriamený na Je?i?a, povzbudzuje v závere textu francúzskym expertom na integrálnu ekológiu v duchu Laudato si´ pápe? Franti?ek:

?Zatia? ?o stav planéty sa mô?e zda? katastrofálny a isté situácie sa zdajú by? dokonca nevratné, my kres?ania nestrácame nádej, preto?e máme poh?ad obrátený na Je?i?a Krista. On je Boh, Stvorite?, ktorý osobne pri?iel nav?tívi? svoje stvorenie a prebýva? medzi nami (porov. LS, 96-100), aby nás uzdravil, aby nám pomohol znovuobjavi? harmóniu, ktorú sme stratili, harmóniu s bratmi a harmóniu s prírodou. «On nás neopustí, nenechá nás samých, preto?e sa natrvalo spojil s na?ou zemou, a jeho láska nás v?dy povedie, aby sme nachádzali nové cesty» (LS, 245).

-zk-