杏MAP导航

?Dnes som podpísal Apo?tolský list «Sacrae Scripturae affectus», pri 1600. výro?í smrti svätého Hieronyma. Príklad tohto ve?kého u?ite?a a otca Cirkvi, ktorý polo?il Bibliu do centra svojho ?ivota, nech vo v?etkých vzbudí obnovenú lásku k Svätému písmu a tú?bu ?i? v osobnom dialógu s Bo?ím slovom.“

Týmito slovami predstavil Svätý Otec svoj nový list pri generálnej audiencii v stredu 30. septembra. V jeho úvode charakterizuje sv. Hieronyma ako ?impozantnú postavu v dejinách Cirkvi“ s ?ve?kou láskou ku Kristovi“. Okrem iného pí?e:

?Táto láska sa rozvetvuje ako rieka do mnohých potô?ikov, v jeho diele neúnavného vedca, prekladate?a, exegétu, hlbokého znalca a zanieteného ?írite?a Svätého písma vycibreného interpreta biblických textov; horlivého a niekedy rázneho obrancu kres?anskej pravdy; asketického a zásadového pustovníka, rovnako ako aj skúseného sprievodcu v duchovnom ?ivote, v jeho ve?kodu?nosti a jemnocite. Dnes, po 1600 rokoch, jeho postava zostáva ve?mi aktuálnou pre nás kres?anov 21. storo?ia.

Dňa 30. septembra roku 420 v Betleheme, v komunite, ktorú zalo?il pri Jaskynke narodenia Pána, zakon?il Hieronym svoju pozemskú pú?. Odovzdal sa tak tomu Pánovi, ktorého v?dy h?adal a poznával v Písme, tomu istému, ktorého ako Sudcu u? po?as horú?ky stretol vo vízii, azda po?as Pôstneho obdobia v roku 375.

Pri tej udalosti, ktorá bola rozhodujúcim zlomom v jeho ?ivote, momentom obrátenia a zmeny perspektívy, sa cítil by? prenesený do prítomnosti Sudcu: «Ke? sa ma pýtal na môj stav, odpovedal som, ?e som kres?an. No ten, ?o predsedal, zareagoval: ?Klame?! Si ciceronián, nie kres?an“». Hieronym u? skuto?ne od mladosti miloval jasnú krásu klasických latinských textov, v porovnaní s ktorými sa mu spisy Biblie spo?iatku javili ako neotesané a negramatické, príli? príkre pre jeho vycibrený literárny vkus.

Táto epizóda z jeho ?ivota prispela k rozhodnutiu úplne sa odovzda? Kristovi a jeho Slovu, zasvätiac svoj ?ivot tomu, aby boli bo?ie spisy ?oraz prístupnej?ie druhým, s jeho neúnavnou prácou prekladate?a a komentátora. Tá udalos? vpe?atila jeho ?ivotu nové a rozhodnej?ie smerovanie: sta? sa slu?obníkom Bo?ieho slova, ako za?úbený do ?tela Písma“. Takto, v neustálom bádaní, ktoré charakterizovalo jeho ?ivot, zu?itkoval svoje ?túdiá z mladosti a formáciu získanú v Ríme, nanovo uspriadajúc svoje znalosti do zrel?ej slu?by Bohu a cirkevnej komunite.“

V rozsiahlom 13-stranovom liste pápe? Franti?ek predstavuje duchovnú cestu sv. Hieronyma s jej významnými úsekmi v Dalmácii, Ríme, Trevíri a napokon v Betleheme. Jeho povolanie spájajúce vedu s láskou k Bohu a praktizovaním kres?anskej vzájomnosti v spolo?enstve bratov a sestier predstavuje pápe? Franti?ek ako ?ivý odkaz pre ?ivot veriacich dnes. Sv. Hieronym poukazuje okrem iného aj na hodnotu Starého zákona k celostnému porozumeniu Svätého písma. 

Pápe? Franti?ek v apo?tolskom liste ?Láska k Svätému písmu“ - Scripturae Sacrae affectus - zároveň pripomína aj dôvod, ktorý ho viedol k  vyhradi? jednu nede?u v liturgickom roku ako Nede?u Bo?ieho slova. Pripomeňme, ?e pripadá na 3. nede?u cezro?ného obdobia.

Priná?ame niektoré ?al?ie vybrané ?asti listu Sacrae Scripturae affectus:

?Sv. Hieronym plným titulom vstupuje medzi ve?ké postavy starobylej Cirkvi, v období ozna?ovanom ako zlaté storo?ie patristiky, ozajstný most medzi Východom a Západom: od mladosti je priate?om Rufína z Akviley, stretáva sa s Ambrózom a udr?uje úzku kore?pondenciu s Augustínom. Na Východe poznáva Gregora Naziánskeho, Didyma Slepého, Epifána zo Salamíny. Kres?anská ikonografická tradícia, zobrazujúc ho spolu s Augustínom, Ambrózom a Gregorom ve?kým, ho radí medzi ?tyroch ve?kých u?ite?ov Cirkvi Západu.“

??ivot a osobný itinerár sv. Hieronyma prebiehajú pozd?? ciest Rímskej rí?e, 

medzi Európou a Východom. Narodil sa okolo roku 345 v Stridone, pomedzí Dalmácie a Panónie, na teritóriu dne?ného Chorvátska alebo Slovinska. Dostáva solídne vzdelanie v kres?anskej rodine. Pod?a dobových zvykov je pokrstený v dospelom veku v rokoch, ke? v Ríme ?tudoval rétoriku, medzi rokmi 358-364.“

?Pre plné pochopenie osobnosti sv. Hieronyma je potrebné spoji? dva charakteristické rozmery jeho ?ivota ako veriaceho: na jednej strane absolútne a prísne zasvätenie sa Bohu, so zrieknutím sa akejko?vek ?udskej satisfakcie, z lásky k ukri?ovanému Kristovi (porov. 1 Kor 2,2; Flp 3,8.10); na druhej strane, usilovné nasadenie sa v ?túdiu, zamerané výlu?ne na ?oraz pln?ie chápanie Pánovho tajomstva.

Práve toto dvojité svedectvo, obdivuhodne ponúknuté svätým Hieronymom, je predkladané ako vzor: predov?etkým pre mníchov, aby ten, kto ?ije askézou a modlitbou, bol podnietený venova? sa neúnavnej námahe výskumu a my?lienky; potom i pre vedcov, ktorí musia pamäta? na to, ?e poznanie je nábo?ensky platné jedine vtedy, ak je zalo?ené na výlu?nej láske k Bohu, na zrieknutí sa ka?dej ?udskej ambície a akejko?vek svetskej a?pirácie.“

?Osobitnou ?rtou duchovnej osobnosti sv. Hieronyma zostáva bezpochyby jeho vá?nivá láska k Bo?iemu slovu, odovzdaného Cirkvi vo Svätom písme. Ak v?etci u?itelia Cirkvi – a osobitne tí z ranokres?anskej doby – ?erpali vyslovene z Biblie obsah svojho u?enia, Hieronym tak urobil systematickej?ím spôsobom a v niektorých oh?adoch i jedine?ným.

Exegéti v posledných ?asoch objavili rozpráva?skú a poetickú geniálnos? Biblie, vyvý?enú práve pre svoju expresívnu kvalitu; Hieronym naopak v Písme zdôrazňoval práve pokorný charakter, akým sa Boh zjavuje a ktorý je vyjadrený v strohej a takmer primitívnej povahe hebrejského jazyka v porovnaní s rafinovanos?ou cicerovskej latin?iny. To, pre?o sa venuje Svätému písmu, nie je teda kvôli estetickému vkusu, ale – ako je dobre známe – jedine preto, ?e ono ho privádza k poznaniu Krista, lebo neznalos? Písma je neznalos?ou Krista (porov. Sv. Hieronym, In Isaiam Prol.: PL 24, 17).

Hieronym nás u?í, ?e ?tudova? treba nielen evanjeliá a ?e komentova? sa nemá len apo?tolská tradícia prítomná v Skutkoch apo?tolov a v Listoch, preto?e celý Starý zákon je nevyhnutný na to, aby sme prenikli do pravdy a bohatstva Krista. Samotné evanjeliové stránky to potvrdzujú: hovoria nám o Je?i?ovi ako o U?ite?ovi, ktorý sa na vysvetlenie svojho tajomstva utieka k Moj?i?ovi, k prorokom a k ?almom (porov. Lk 4,16-21; 24,27.44-47).“

?Svätý Hieronym potvrdzuje: «My ?ítame Sväté písmo. Myslím, ?e Evanjelium je Kristovým telom; myslím, ?e Sväté písmo je jeho vyu?ovaním. A ke? hovorí: Ak nebudete jes? telo Syna ?loveka a pi? jeho krv, nebudete ma? v sebe ?ivot (Jn 6,53), aj ke? tieto slová sa mô?u rozumie? aj ako vz?ahujúce sa na [eucharistické] Tajomstvo, ka?dopádne Kristovo telo a jeho krv sú skuto?ne slovom Písma, je to Bo?ia náuka» (Sv. Hieronym: In Psalmum 147: CCL 78, 337-338; citované Benediktom XVI. v Posynodálnej apo?tolskej exhortácii Verbum Domini, ?. 56).

?ia?, v mnohých kres?anských rodinách sa nikto necíti na to – ako je to naopak predpísané v Tóre (porov. Dt 6,6) –, aby svoje deti poú?al o Pánovom slove, s celou jeho krásou, s celou jeho duchovnou silou. Preto som chcel ustanovi? Nede?u Bo?ieho slova (Porov. Ap. list motu proprio Aperuit illis, 30. sept. 2019), povzbudzujúc k modlitbovému ?ítaniu Biblie a dôvernosti s Bo?ím slovom. Ka?dý ?al?í prejav nábo?nosti bude takto obohatený o zmysel, bude vedený v hierarchii hodnôt a bude nasmerovaný na to, ?o predstavuje vrchol viery: plné pri?nutie ku Kristovmu tajomstvu.“

-zk, jb-

Aktualizované: 30.9.2020, 20:15