杏MAP导航

Na modlitbu Anjel Pána so Svätým Otcom sa v 22. cezro?nú nede?u zhroma?dilo na Námestí sv. Petra vy?e tisícky veriacich. Prihovoril sa im z okna Apo?tolského paláca.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dne?né evanjeliové ?ítanie (porov Mt 16,21-27) je prepojené s evanjeliovým ?ítaním z minulej nedele (porov. Mt 16,13-20). Potom ?o Peter, i v mene ostatných u?eníkov, vyznal vieru v Je?i?a ako Mesiá?a a Bo?ieho Syna, Je?i? im za?ína hovori? o svojom utrpení. Po?as cesty do Jeruzalema svojim priate?om otvorene vysvet?uje v?etko, ?o na neho ?aká vo svätom meste: vopred im oznamuje tajomstvo svojej smrti a vzkriesenia, pokorenie i oslávenie. Hovorí, ?e bude musie? ?mnoho trpie? od star?ích, ve?kňazov a zákonníkov, ?e ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z m?tvych“ (Mt 16,21). Jeho slová sa ale nestretli s pochopením, lebo viera u?eníkov e?te nie je zrelá a príli? sa via?e na zmý??anie tohto sveta (porov. Rim 12,2). Myslia na ví?azstvo prive?mi svetské, a preto nechápu jazyk krí?a.

Pri predstave, ?e Je?i? mô?e zlyha? a umrie? na krí?i, sa samotný Peter vzoprie a povie mu: ?Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie sta?!“ (v. 22). Peter verí v Je?i?a – je presne taký –, má vieru, verí v Je?i?a, verí; chce ho nasledova?, ale neakceptuje to, ?e Je?i?ova sláva má prís? cez utrpenie. Pre Petra a ostatných u?eníkov – ale aj pre nás! – je krí? nepohodlná vec, krí? je ?pohor?enie“, zatia? ?o Je?i? za ?pohor?enie“ pova?uje útek pred krí?om, dalo by sa poveda? stiahnutie sa z plnenia Otcovej vôle, z poslania, ktoré mu on zveril pre na?u spásu. Preto Je?i? Petrovi odpovedá: ?Cho? mi z cesty, satan! Na pohor?enie si mi, lebo nemá? zmysel pre Bo?ie veci, len pre ?udské!“ (v. 23).

Len pred malou chví?ou Je?i? Petra chválil, s?úbil mu, ?e bude základom jeho Cirkvi; o desa? minút neskôr ho nazýva ?satan“. Ako to chápa?? Stáva sa to v?etkým nám! Vo chví?ach zbo?nosti, zápalu, dobrej vôle, blízkosti pri ostatných, sa pozeráme na Je?i?a a krá?ame vpred; ale v momentoch, ke? stretávame krí?, utekáme. Diabol, satan – ako hovorí Je?i? Petrovi – nás pokú?a. Je to práve zlý duch, je to práve diabol, ktorý nás vz?a?uje od krí?a, od Je?i?ovho krí?a.

Potom sa Je?i? obráti na v?etkých a dodá: ?Kto chce ís? za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj krí? a nasleduje ma“ (v. 24). Týmto spôsobom nazna?uje cestu pravého u?eníka, poukazujúc na dva postoje. Prvým je ?zaprie? seba samého“, ?o neznamená povrchnú zmenu, ale obrátenie, úplnú premenu zmý??ania a hodnôt. Druhým postojom je vzia? svoj krí?. Nejde iba o trpezlivé zná?anie ka?dodenných útrap, ale aj o nesenie s vierou a zodpovednos?ou tej ?asti námah a utrpenia, ktoré so sebou priná?a zápas proti zlu. ?ivot kres?anov je neustály zápas. Biblia hovorí, ?e ?ivot veriaceho je boj: bojova? proti zlému duchu, bojova? proti Zlu.

Týmto spôsobom sa úsilie ?vzia? krí?“ stáva ú?as?ou na Kristovej spáse sveta. Mysliac na to, sna?me sa, aby ten krí?, ?o máme doma na stene, alebo ten krí?ik, ktorý nosíme na krku, bol znakom na?ej tú?by zjednotenia sa s Kristom v láskavej slu?be bratom, najmä tým najmen?ím a najzranite?nej?ím. Krí? je svätým znakom Bo?ej lásky, je znakom Je?i?ovej Obety, a nemo?no ho zredukova? na predmet pover?ivosti alebo ?perk.

Zaka?dým, ke? sa pozrieme na obraz ukri?ovaného Krista, myslime na to, ?e on, ako pravý Slu?obník Pána, uskuto?nil svoje poslanie vydaním ?ivota a vyliatím svojej krvi na odpustenie hriechov. A nenechajme sa strhnú? na druhú stranu pri pokú?aní zo strany Zlého. Lebo ak chceme by? Je?i?ovými u?eníkmi, sme povolaní ho napodobňova?, bez výhrad vydáva? svoj ?ivot z lásky k Bohu a blí?nemu.

Panna Mária, zjednotená so svojím Synom a? po Kalváriu, nech nám pomáha necúva? pred skú?kami a utrpením, ktoré vydávanie svedectva o Evanjeliu so sebou priná?a pre ka?dého z nás.

?Jubileum Zeme“ a podpora pre Maurícius

Po spolo?nej modlitbe Anjel Pána a udelení po?ehnania pápe? Franti?ek pripomenul blí?iace sa ?Jubileum Zeme“, ekumenickú iniciatívu zameranú na ochranu ?ivotného prostredia:

?Drahí bratia a sestry, pozajtra, prvého septembra, bude Svetový deň modlitby za starostlivos? o stvorenstvo. Od tohto dátumu a? do 4. októbra budeme slávi? s na?imi bratskými kres?anmi z rozli?ných cirkví a tradícií ?Jubileum Zeme“, aby sme si pripomenuli 50 rokov od ustanovenia Dňa Zeme.

Pozdravujem rozli?né iniciatívy vyvíjané vo v?etkých ?astiach sveta, a medzi nimi koncert, ktorý sa dnes koná v katedrále v Port-Louis, hlavnom meste Maurícia, kde sa nedávno ?ia? odohrala ekologická katastrofa.“

Mierový apel pre východné Stredomorie

Pápe? Franti?ek vyslovil aj mierový apel oh?adom konfliktov vo východnej ?asti  Stredomorskej oblasti:

?So znepokojením sledujem napätia v oblasti východného Stredomoria, ohrozovanej viacerými ohniskami nestability. Prosím, vyzývam ku kon?truktívnemu dialógu a k re?pektovaniu medzinárodnej zákonnosti na vyrie?enie konfliktov, ktoré ohrozujú mier národov tohto regiónu.“

Svätý Otec vo svojej výzve neuviedol konkrétne krajiny. Ako kontext mo?no uvies?, ?e vo východnej oblasti Stredozemného mora sa v posledných tý?dňoch zvý?ili napätia medzi Gréckom a Tureckom. Týkajú sa rozsiahlych lo?ísk zemného plynu a ropy, objavených pred desa?ro?ím. Obe krajiny nedávno podpísali námorné dohody, minulý rok Turecko s Líbyou a uplynulý mesiac Grécko s Egyptom.

Grécko a Turecko sú teraz v spore o interpretáciu ich hraníc teritoriálnych vôd, a teda práv na výskum nálezísk a ?a?bu spomenutých energetických zdrojov. Napätie medzi Ankarou a Aténami vzrástlo po 10. auguste v súvislosti s nasadením tureckého výskumného plavidla Oruc Reis.

Európska únia varovala Turecko, ?e mô?e ?eli? sankciám, vrátane tvrdých ekonomických opatrení, ak neurobí pokrok na zní?enie napätia. V uplynulú stredu Turecko uviedlo, ?e je otvorené pre rozhovory s Gréckom bez vopred kladených podmienok, hoci v?era ohlásilo nové vojenské cvi?né manévre na ?al?ie dva tý?dne. Krajiny EÚ sa sna?ia vyhnú? eskalovaniu konfrontácie.

* 

Medzi skupinami prítomnými na vatikánskom námestí Svätý Otec pozdravil osobitne spolo?enstvo veriacich z Východného Timoru ?ijúcich v Taliansku. ?alej okrem Talianov spomenul aj Brazíl?anov, Poliakov a Argentín?anov, ktorých rozoznal pod?a ich národných farieb.

(Preklady: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-

Doplnené: 30.8.2020, 19:06