杏MAP导航

Britský ?urnalista Austen Ivereigh sa na pápe?a Franti?ka obrátil na dia?ku so ?iestimi otázkami. V?etky mieria k horúcej téme tejto doby, ku kríze spôsobenej koronavírusom a jej rozli?ným dôsledkom na ?ivot Cirkvi i spolo?nosti, na ?ivot jednotlivcov, ale i svetovú politiku a ekonomiku.

Odpovede, ktoré Ivereigh dostal od Svätého Otca v podobe zvukového záznamu, spracoval do ktorý paralelne priniesli londýnsky The Tablet a v newyorský Commonweal. Priná?ame z neho vybrané ?asti.

Nie skartovaniu ?udí v duchu Malthusových ideí

Na otázku ako vníma politiky prijaté jednotlivými vládami v ich reakciách na krízu koronavírusu, pápe? odpovedá:

?Niektoré vlády prijali príkladné opatrenia, s jasne definovanými prioritami, aby ochránili obyvate?stvo. Ale uvedomujeme si, ?e v?etka na?a staros?, ?i sa nám to pá?i alebo nepá?i, sa stavia okolo  ekonomiky. Povedali by sme, ?e vo finan?nom svete je normálne nie?o obetova?. To je politika kultúry skartovania. Od ?pi?ky a? po spodok.

Myslím napríklad na prenatálnu selekciu. V sú?asnosti je ve?mi ?a?ké stretnú? na ulici ?udí s Downovým syndrómom. Ke? ho uká?e ultrazvuk, posielajú ich ?spä? k odosielate?ovi“. Aj kultúra eutanázie, legálnej ?i skrytej, ke? sa starému ?loveku lieky podávajú iba do ur?itého bodu.

Myslím na encykliku pápe?a Pavla VI., Humanae vitae. Tým ve?kým problémom, na ktorý sa v tej dobe sústre?ovali pastoralisti, bola pilulka. A neuvedomili si prorockú silu tej encykliky, vopred reagujúcej na neomalthusiánstvo, ktoré bolo v ?tádiu prípravy v celom svete. Je to varovanie Pavla VI. vzh?adom na vlnu neomalthusianizmu, ktorú dnes vidíme v selektovaní osôb pod?a ich schopnosti produkova?, by? u?ito?nými: kultúra skartovania“.

Konverzia od pokrytectva zbrojárskej ekonomiky

V rámci odpovede na otázku, v akej miere mô?e sú?asná kríza vies? k revidovaniu na?ich ?ivotných ?týlov, k ekologickej konverzii a po?ud?teniu ekonomiky, pápe? okrem iného odpovedá: 

?Táto kríza sa nás týka v?etkých: bohatých aj chudobných. Je to apel na ostra?itos? vo?i pokrytectvu. Znepokojuje ma pokrytectvo istých politických osobností, ktoré hovoria, ?e chcú ?eli? kríze, hovoria o hlade vo svete, a medzitým ako to hovoria, vyrábajú zbrane. Toto je moment, aby sme sa obrátili z tohto pokrytectva k ?inom. Toto je ?as pre koherentnos?. Bu? sme koherentní, alebo stratíme v?etko.“

?Pýtate sa ma na konverziu. Ka?dá kríza je nebezpe?enstvom, ale je aj príle?itos?ou. A je príle?itos?ou dosta? sa von z tohto nebezpe?enstva. Myslím si, ?e dnes musíme spomali? nastavený rytmus konzumu a produkcie (Laudato si´, 191) a nau?i? sa rozumie? prírode a kontemplova? ju. A znovu sa napoji? na na?e reálne prostredie. Toto je príle?itos? ku konverzii.“

Zostup k realite nenápadných svätcov

Pápe? ?alej vyjadril túto skuto?nos? ako potrebu ?zostúpi? do hlbín“, s poukázaním na metaforické vyjadrenie ruského spisovate?a Dostojevského, autora ?Zápiskov z podzemia“:

?Zís? do hlbín, a prejs? od hypervirtualizovanej, znetelesnenej spolo?nosti, k trpiacemu telu chudobného – to je konverzia, ktorá sa tu ?iada. A ak neza?neme odtia?, tá konverzia nemá budúcnos?. Myslím na tých svätých od ved?aj?ích dverí, v tomto ?a?kom ?ase. Sú to hrdinovia! Lekári, dobrovo?níci, reho?ní?ky, kňazi, pracovníci, ktorí vykonávajú svoje povinnosti, aby táto spolo?nos? fungovala. Ko?kí lekári a zdravotníci zomreli! Ko?kí kňazi zomreli! Ko?ko reho?ní?ok zomrelo! V slu?be, slú?iac“.

Cirkev v napätí udr?iavanom Duchom Svätým

?al?ia otázka sa týkala eventuálnej potreby prehodnotenia spôsobu existencie Cirkvi: ?Mo?no Cirkev viac misionárska, viac kreatívna, menej primknutá k in?titúciám. Za?ívame vynáranie sa ur?itej «domácej cirkvi», Cirkvi, ktorá má základ aj v domácnosti?“ – opýtal sa Austen Ivereigh. Nasleduje celá odpove? pápe?a Franti?ka:  

?Menej primknutá k in?titúciám? Skôr by som povedal ku schémam. V skuto?nosti Cirkev je in?titúciou. Existuje poku?enie sníva? o ur?itej odin?titucionalizovanej cirkvi, napríklad cirkvi gnostickej, bez in?titúcií, alebo podrobenej nehybným in?titúciám, aby sa chránila, a to je cirkev pelagiánska. Tým, kto robí Cirkev in?titúciou je Duch Svätý. Ten nie je ani gnostik, ani pelagián. To on in?titucionalizuje Cirkev. Je to alternatívna a komplementárna dynamika, preto?e Duch Svätý charizmami podnieti zmätok, ale v tomto zmätku vytvorí harmóniu. Slobodná Cirkev neznamená Cirkev anarchickú, preto?e sloboda je dar Bo?í. In?titucionalizovaná Cirkev znamená, ?e je Cirkvou in?titucionalizovanou Duchom Svätým.

Napätie medzi zmätkom a harmóniou: takáto musí vyjs? Cirkev z krízy. Musíme sa nau?i? ?i? v Cirkvi, ktorá je v napätí medzi zmätkom a harmóniou, vyvolanými Duchom Svätým. Ak sa ma spýtate na teologickú knihu, ktorá mô?e pomôc? tomuto porozumie?, sú to Skutky apo?tolov. Tam nájdete spôsob, akým Duch Svätý dein?titucionalizuje to, ?o viac neslú?i a in?titucionalizuje budúcnos? Cirkvi. Toto je tá Cirkev, aká musí vyjs? z krízy“.

Sloboda Ducha a zmysel kánonického práva

?Pred nieko?kými tý?dňami mi telefonoval jeden taliansky biskup. Sk?ú?ený mi hovoril, ?e ?iel z nemocnice do nemocnice da? rozhre?enie v?etkým, ?o sú tam vnútri, stojac vo vstupnej hale. Ale kánonisti, ktorých si zavolal, mu povedali, ?e nie, ?e rozhre?enie je dovolené iba v priamom kontakte. «Ot?e, ?o mi mô?ete poveda??» pýtal sa ma ten biskup. Povedal som mu: «Monsignor, konajte svoju kňazskú povinnos?». A biskup mi povedal: «?akujem, pochopil som». Potom som sa dozvedel, ?e ude?oval rozhre?enia v?ade“.

?Inými slovami, Cirkev je sloboda Ducha v tejto chvíli zo?i-vo?i kríze, a nie je Cirkvou uzavretou v in?titúciách. Toto neznamená, ?e kánonické právo by bolo nepotrebným: je u?ito?né, áno, pomáha, a prosím, pou?ívajme ho dobre, preto?e to nám prinesie dobro. Ale posledný kánon hovorí, ?e celé kánonické právo má zmysel pre spásu du?í, a tu sa nám otvárajú dvere, aby sme vy?li prinies? Bo?iu útechu v náro?ných momentoch.“

Kreativita domácej cirkvi

?Pýtali ste sa ma na «domácu cirkev». Vo?i tomu, ?e zostávame doma, sa musíme postavi? so v?etkou na?ou kreativitou. Bu? budeme deprimovaní, alebo sa odcudzíme – napríklad komunika?nými prostriedkami, ktoré nás mô?u vies? k úniku od reality prítomnej chvíle –, alebo budeme kreatívni. Doma potrebujeme apo?tolskú kreativitu, kreativitu o?istenú od mnohých neu?ito?ných vecí, ale s nostalgiou vyjadrova? vieru v spolo?enstve a ako Bo?í ?ud. ?i?e: nútená klauzúra s nostalgiou; k vyjdeniu z na?ej izolácie nám musí pomáha? tá pamä?, ktorá spôsobuje nostalgiu a vyvoláva nádej“.

-mh, jb-