杏MAP导航

Miroslava Holubíková, Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

?Tokyo Dome“ je kon?truk?ne ?nafukovacou halou“ s rozmermi vyhovujúcimi pre najrôznej?ie druhy ?portu, vrátane baseballu. Je aj ?astým dejiskom hudobných koncertov. Svätý Otec po príchode do oválneho kotla tribún najprv pozdravil prítomných z bieleho d?ípu.

Slávenie malo aj medzinárodný nádych, ke? v spolo?ných modlitbách zazneli prosby v angli?tine, vietnam?ine, kórej?ine, vo filipínskom tagalogu a v ?paniel?ine. Do Tokia pricestovali aj katolíci z okolitých krajín, napr. 2500 mladých Vietmancov sprevádzaných troma biskupmi a 40 kňazmi.

Biblické ?ítania boli vybrané z prvej kapitoly knihy Genezis a z Je?i?ovej re?i na hore: ?Nebu?te ustarostení o zajtraj?ok“ (Mt 6,24-34). Pri liturgii v latinskom jazyku s om?ovým formulárom ?za dar ?udského ?ivota“ koncelebroval s pápe?om celý japonský biskupský zbor. Svätého Otca na záver pozdravil tokijský arcibiskup Mons. Tarcisio Isao Kikuchi, ktorý je ?lenom misijnej rehole verbistov.

V homílii prednesenej po ?panielsky sa Svätý Otec prihovoril aj týmito my?lienkami:

?V Je?i?ovi nachádzame vrchol toho, ?o znamená by? ?lovekom, a ukazuje nám cestu, ktorá nás vedie k plnosti, schopnej prekona? v?etky známe kalkulácie. V ňom nachádzame nový ?ivot, v ktorom zakú?ame slobodu, ke? vieme, ?e sme milované deti.

Predsa v?ak sme si vedomí skuto?nosti, ?e po?as cesty by sa táto synovská sloboda mohla ukáza? pridú?aná a zoslabnutá, ke? zostávame väzňami za?arovaného kruhu úzkosti a vzájomného konkurovania, alebo ke? sústredíme celú na?u pozornos? a na?e najlep?ie sily do trýznivej a horú?kovitej honby za produktivitou a konzumizmom, ako jediné meradlo hodnotenia a potvrdenia na?ich rozhodnutí, ?i na definovanie toho, kto sme a akú máme hodnotu.

Je to miera, ktorá nás pozvo?na robí neprístupnými a necitlivými k dôle?itým veciam, nútiac srdce t?c? pre veci povrchné alebo prchavé. Ako len gniavi a spútava du?u pachtenie sa v domnienke, ?e v?etko sa dá vyprodukova?, v?etko sa dá podmani? a kontrolova?!“

?Ako lie?ivý balzam znejú Je?i?ove slová, ktoré nás pozývajú neroz?u?ova? sa a dôverova?. Tri razy nám s naliehaním hovorí: Nebu?te ustarostení o svoj ?ivot... o zajtraj?ok (porov. Mt 6, 25.31.34). Toto nie je výzva ignorova? to, ?o sa deje okolo nás alebo bra? na ?ahkú váhu na?e ka?dodenné povinnosti a zodpovednosti.

Práve naopak, je to vyzvanie otvori? na?e priority ?ir?iemu horizontu a tak vytvori? priestor, aby sme h?adeli smerom, ktorý je vlastný jemu: «H?adajte teda najprv Bo?ie krá?ovstvo a jeho spravodlivos?, a toto v?etko dostanete navy?e» (Mt 6,33).“

?Svetské postoje, ktoré h?adajú a presadzujú len vlastný zisk alebo prospech v tomto svete, spolu s egoizmom, ktorý predstiera individuálne ??astie, nás v skuto?nosti len rafinovane robia ne??astnými a otrokmi, okrem toho, ?e preká?ajú rozvoju skuto?ne harmonickej a ?udskej spolo?nosti.“

Pápe? Franti?ek odpove? na problém zacitoval z apo?tolskej exhortácie Gaudete et exsultate:

?Musíme radostne súhlasi? s tým, ?e na?a realita je nám darovaná a prija? aj na?u slobodu ako milos?. To je ?a?ká vec vo svete, ktorý verí, ?e má nie?o sám od seba, ako ovocie vlastnej originality a slobody“ (?. 55).

Nakoniec sa Svätý Otec sústredil na výzvu, ktorá je obsiahnutá aj motte apo?tolskej náv?tevy Japonska: ?Chráň ka?dý ?ivot“:

?Tvárou v tvár k tejto realite sme pozvaní ako kres?anské spolo?enstvo chráni? ka?dý ?ivot a s múdros?ou a odvahou dosved?ova? ?týl vyzna?ujúci sa nezi?tnos?ou a súcitom, ve?kodu?nos?ou a jednoduchým na?úvaním, ?týl schopný obja? a prijíma? ?ivot taký, aký je, «so v?etkou jeho krehkos?ou a malos?ou a mnohokrát dokonca so v?etkými jeho protire?ivos?ami a nedostatkami zmyslu»“ (Príhovor na vigílii Svetových dní mláde?e v Paname, 26. jan. 2019).

Sme povolaní by? spolo?enstvom, ktoré rozvinie pedagogiku schopnú «prívetivo prija? v?etko to, ?o nie je dokonalé, v?etko to, ?o nie je ?isté ani destilované, ale nie je preto menej hodné lásky. Azda niekto preto, ?e je postihnutý alebo slabý nie je hodný lásky? [...] Niekto preto, ?e je cudzinec, ?e pochybil, ?e je chorý alebo je vo väzení, nie je hodný lásky? Je?i? konal takto: objal malomocného, slepého a chromého, objal farizeja a hrie?nika. Objal zlo?inca na krí?i a objal a odpustil dokonca tým, ktorí ho pribíjali na krí?» (tamtie?).

Ohlasovanie Evanjelia ?ivota nás núti a vy?aduje si od nás ako spolo?enstva, aby sme sa stali po?nou nemocnicou, pripravenou lie?i? rany a ponúka? v?dy cestu zmierenia a odpustenia. Preto?e pre kres?ana jedinou mo?nou mierou, ktorou posudzuje ka?dú osobu a ka?dú situáciu, je spolucítenie Otca so v?etkými jeho de?mi.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)