杏MAP导航

Zuzana Klimanová – Vatikán

Katedrála Nepo?kvrnenej Panny Márie, ktorá bola dejiskom stretnutia, je mohutná ?elezobetónová stavba z roku 1964 v modernistickom ?týle. Stojí na mieste predchádzajúcej drevenej katedrály, zni?enej bombardovaním v roku 1945.

So Svätým Otcom a pribli?ne 900 mladými sa v úvode podelili so svedectvami katolí?ka Miki, budhistka Masako a katolík Leonardo, ktorý je pris?ahovalcom z Filipín. Pápe? Franti?ek sa v reakcii na ich svedectvá zvlá?? sústredil na vá?nos? problému ?ikanovania, o ktorom hovoril chlapec z Filipín.

?ikanovanie je epidémiou sú?asnosti

?Najkrutej?ou vecou na ?kolskom ?ikanovaní je, ?e zraňuje na?u du?u a na?u sebaúctu v momente, ke? najviac potrebujeme silu, aby sme prijali seba samých a vedeli ?eli? novým výzvam ?ivota. Ba niekedy obete ?ikanovania obviňujú sami seba, ?e sa stali jeho ?ahkými ter?ami. Mô?u sa cíti? nepodarení, slabí a bezcenní a dôjs? a? k ve?mi  dramatickým situáciám: ?Keby som len bol iný...“

Paradoxne, tými, ktorí sú v skuto?nosti slabochmi, sú tí, ?o ob?a?ujú, ?o ?ikanujú, preto?e si myslia, ?e mô?u potvrdi? vlastnú identitu ?kodiac ostatným. Niekedy úto?ia na kohoko?vek, koho pova?ujú za odli?ného a koho vidia ako hrozbu. V h?bke v?ak ?ikanovatelia, ob?a?ovatelia, majú strach, sú bojazliví a zakrývajú to prostredníctvom sily.

Tu dávajte pozor. Ke? po?ujete a vidíte, ?e niekto cíti potrebu robi? zle druhému, ?ikanova? ho, ob?a?ova?, on sám je slaboch. Nie ten, ?o zná?a ?ikanu je slabý, ale ten, ?o ?ikanuje, preto?e má potrebu robi? sa ve?kým, silným, cíti? sa ako niekto. Pred chví?ou som povedal Leonardovi: Ke? ti hovoria, ?e si obézny, povedz im: ?Je hor?ie by? chudý a ako ty“.

Poveda? spolo?né ?nie“ mentalite ?ikanovania

Odpove?ou na ?ikanovanie má by? pod?a Svätého Otca spolo?né ?nie“ zo strany spolu?iakov a kamarátov ?ikanovaného:

?Musíme sa v?etci spoji? proti tejto kultúre ?ikanovania a nau?i? sa poveda?: dos?! Ide o epidémiu, na ktorú najlep?iu medicínu mô?ete nájs? vy sami. Nesta?í, aby vzdelávacie in?titúcie ?i dospelí pou?ívali v?etky zdroje, ktoré majú k dispozícii na predchádzanie tejto tragédii, ale je nevyhnutné, aby ste sa medzi vami, medzi priate?mi, medzi spolu?iakmi, dali dokopy a povedali: Nie! Nie ?ikane, nie agresii vo?i druhému. Je to zlo! Neexistuje vä??ia zbraň ako sa obráni? pred týmito situáciami, ne? ?povsta?“ spolu so spolu?iakmi a priate?mi a poveda?: ?To, ?o robí?, je ?ikanovanie, je to vá?na vec!“

Leonardo, ktorý sa podelil o svoju skúsenos? so ?ikanovaním, na?iel útechu vo farnosti a pri Je?i?ovi. Ako povedal Svätý Otec, ke? h?adíme na Je?i?a a jeho ?ivot, nachádzame útechu, preto?e on sám zakúsil, ?o to znamená by? opovrhovaný, odmietaný a to a? do tej miery, ?e ho ukri?ovali. Vedel tie?, ?o to znamená by? cudzincom, migrantom, ?iným“ ?lovekom.

Svätý Otec mladým zopakoval múdros?, ktorú rád pripomína pri rôznych príle?itostiach: ?Jediný správny spôsob, s akým mô?eme h?adie? na ?loveka z vý?ky, je, ke? mu podávame ruku, aby sme mu pomohli povsta?“.

Zachova? si schopnos? slávi? ?ivot s ostatnými

Treba rozvíja? jednu nedocenenú, no ve?mi dôle?itú schopnos?, povedal pápe?:

?Schopnos? darova? ?as druhým, po?úva? ich a deli? sa s nimi, sna?i? sa ich pochopi?. Jedine takto otvoríme na?e príbehy a na?e rany láske, ktorá nás mô?e premeni? a za?a? meni? svet, ktorý nás obklopuje“.

?Po?úvajte toto: budete ??astní, prinesiete plody, ak si zachováte schopnos? slávi? ?ivot s ostatnými. Ko?ko ?udí je materiálne bohatých, no ?ije ako otrok osamelosti, ktorá nemá páru!... Matka Tereza ... raz povedala jednu vzácnu vec: ?Osamelos? a pocit, ?e nie sme milovaní, sú tou najstra?nej?ou chudobou.“

Pýta? sa nie ?pre?o“, ale ?pre koho“ ?ijem

Boj proti duchovnej chudobe spolo?nosti si vy?aduje zmenu priorít v na?ich rozhodnutiach, povedal pápe?.

?Zah?ňa uznanie, ?e tou najdôle?itej?ou vecou nie je to, ?o vlastním alebo to, ?o mô?em získa?, ale s kým sa o to mô?em podeli?. Nie je a? tak dôle?ité sústredi? sa a pýta? sa na to, pre?o ?ijem, ale pre koho ?ijem. ... Veci sú dôle?ité, no ?udia sú nevyhnutní; bez nich sa od?ud??ujeme, strácame tvár, strácame meno a stávame sa jedným predmetom naviac, mo?no tým najlep?ím, av?ak predmetom. A my nie sme predmety, sme ?udia.

Sirachovcova kniha hovorí: «Verný priate? je ako mocná pevnos?, kto takého nájde, nájde si poklad» (6,14). Preto je v?dy dôle?ité klás? si otázku: Pre koho som ja? Bezpochyby si pre Boha. Av?ak on chcel, aby si bol aj pre ostatných a vlo?il do teba mnoho kvalít, inklinácií, darov a chariziem, ktoré nie sú len pre teba, ale pre druhých, aby si sa s nimi podelil. Nielen ?i? ?ivot, ale zdie?a? ho. Deli? sa o ?ivot.“

?Mladí mô?u da? nie?o svetu. Vydávajte svedectvo, ?e spolo?enské priate?stvo, priate?stvo medzi vami, je mo?né! ... Bez potreby úto?i? ?i opovrhova?, ale u?iac sa rozpozna? bohatstvo druhých.“

Vyjs? zo seba smerom k ostatným

Pre ?ivot sú dôle?ité dve hnutia, povedal Svätý Otec: vnútorné, ktorým je modlitba, meditácia, ako dych du?e, a potom vonkaj?ie – ním sú skutky lásky k blí?nemu, slu?ba druhým. Na?e jedine?né poslanie v ?ivote objavíme v tej miere, v akej sa darujeme druhým, konkrétnym osobám, povedal pápe?.

?K tomu, aby sme rástli, objavili na?u identitu, na?u dobrotu, vnútornú krásu, nemô?eme na seba h?adie? v zrkadle. Vymysleli ve?a vecí, no v?aka Bohu, e?te nie sú ?selfie“ du?e. Pre to, aby sme boli ??astní, musíme prosi? o pomoc ostatných, ... potrebujeme vyjs? zo seba a ís? smerom k druhým, osobitne tým najnúdznej?ím.“

Jeden mudrc raz povedal, ?e k?ú? k tomu, aby sme rástli v múdrosti, nespo?íva  a? tak v nachádzaní správnych odpovedí, ako v objavovaní správnych otázok, pripomenul pápe? a mladým odporú?al klás? si nasledované otázky:

?Mám nepokojné srdce, ktoré ma vedie k neustálemu kladeniu si otázok o ?ivote, o mne, o druhých o Bohu? So správnymi odpove?ami prejdete skú?kou, no bez správnych otázok neprejdete ?ivotom!“

Svätý Otec mladých Japonska vyzval h?adie? na druhých ako na bratov, by? otvorenými vo?i migrantom a ute?encom a k pomáhaniu núdznym. Mladým napokon povedal:

?S?ubujem vám, ?e sa za vás budem modli?, aby ste rástli v duchovnej múdrosti, aby ste vedeli klás? správne otázky, aby ste zabudli na zrkadlo a vedeli ste h?adie? do o?í druhých.“